Neviem, či to bola náhoda, alebo sa náš skromný blog stáva médiom európskeho významu. Dostali sme pozvánku na novinársku propagačnú cestu do rakúskeho Zillertalu. Taká ponuka sa v polovici decembra 2018, keď na Slovensku panujú snehové suchoty, neodmieta.

Wellness zóna príjemného hotelíka Elisabeth ostala mojou nohou nedotknutá. Zato som za dva a pol dňa stihol odšliapať niekoľko tisíc výškových metrov a zaujúkať si pri viacerých  prašanových zjazdoch. Na vážnejšiu skitúru priestor nebol, hoci snehové podmienky vo vyšších polohách aj počasie by to umožňovali. Cez obed sa totiž vždy konala nejaká organizovaná akcia sponzora cesty, ktorú som si pokladal za povinnosť absolvovať.

Zillertal patrí zo slovenského pohľadu medzi najľahšie dostupné tirolské zimné destinácie. Od Bratislavy je vzdialený 530 km, čo sa v ideálnom prípade dá stihnúť za 5 hodín jazdy. Ja som vyskúšal nové spojenie rakúskych železníc Bratislava – Zürich. Je oveľa komfortnejšie ako auto, vlak na niektorých úsekoch dosiahne rýchlosť 235 km/h a tiež mu to trvá 5 hodín. Pravda, len do stanice Wörgl, odtiaľ je to do Zillertalu minimálne 40 minút taxíkom či autobusom. Finančne sa vlak – žiaľ – nechytá ani na auto obsadené jednou osobou.

Široké údolie Zillertal sa tiahne od rieky Inn do hôr na juhu až ku talianskej hranici, pričom v hornej časti pri Mayrhofene sa rozvetvuje do troch menších dolín. Najzápadnejšiu z nich uzatvára známe ľadovcové stredisko Hintertux. Zvyšné dve sú zatiaľ masovým turistickým ruchom takmer nedotknuté, no v teplejších mesiacoch roka známe ako top lezecká a boulderingová oblasť.

Za predĺžený víkend v Zillertali som stihol preskúmať dve lyžiarske strediská na dolnom konci doliny: Fügen/Spieljoch a Hochzillertal. A pokochať sa aspoň pohľadom na divoký Hochfügen utajený v bočnej doline medzi nimi. Viac ako počet lanoviek a kilometre zjazdoviek ma zaujímali možnosti, ktoré táto časť  Zillertalu ponúka pre ski touring, skialp a freeride.

Spieljoch

Fügen/Spieljoch je prvý zimný rezort od ústia doliny. Hneď po príchode beriem lyže a idem na prieskum. Dolné úseky zjazdoviek sú ešte uzavreté, ale opatrne zjazdné. Snežné delá makajú naplno. Síce je už jedna hodina popoludní, no ideálne počasie. Nemám čo váhať, na rýchly tréningový výšľap si ťažko môžem želať lepšie podmienky.

Po prekonaní prvých 300 výškových sa ocitám v inom svete. Lúky pokryté prírodným snehom lákajú zabudnúť na tréningový cieľ. Odolávam a plánovanú tisícku výškových si s odretými ušami zapisujem (trasa na mape).

Pri výstupe sa snažím vyhýbať tvrdému umelému snehu na zjazdovkách. Kvôli nedostatku snehu sa mi to nie vždy darí, no neskôr aj na základe vlastných omylov uznávam, že na Spieljoch sa za dobrých snehových podmienok dá bez problémov vystúpať výlučne turistickými chodníkmi a zvážnicami. Cestou nazad v honbe za lúčnym prašanom zlyžujem do slepej uličky, z ktorej ma dostane 15 minút nosenia lyží. Stálo to za to.

Na Spieljoch sa vraciame obdeň. Počasie znova ako z katalógu. Na rozdiel od úvodného prieskumu mám vo vrecku skipas a chce to pevnú vôľu, aby človek nalepil pásy. Pokušenie sa na chvíľu ozve, ale rýchlo ho potláčam.

Vyvážam sa kabínkou, zlyžujem na medzistanicu a nachádzam osamelú výstupovú stopu v bielom lese. Privádza ma k zasnežovaciemu tajchu. Dávam si od neho krátky zjazd lesíkom k lanovke Arzjochbahn. Keďže sa blíži čas dohodnutého obeda, snažím sa čo najrýchlejšie dostať na vrchol strediska, kde tuším isté možnosti prašanovej lyžovačky smerom na druhú stranu kopca.

Mal som sem ísť hneď ráno! Uzavretá zjazdovka pri lanovke Panoramabahn Geols a na nej zo 40 centimetrov prachového snehu. Čiastočne rozjazdeného, ale miesto na vlastnú lajnu v panenskom materiáli ešte ostalo. Zlyžujem ani nie do polovice a lepím pásy. Treba sa vrátiť. Už presne viem, čo budem robiť po obede.

Popoludní skúmam terén za hornou stanicou sedačky Onkeljochbahn. Zdá sa, že by sa odtiaľ dalo bezpečne pretraverzovať do strediska Hochfügen – asi najlepšieho miesta na lyžovanie vo voľnom teréne v Zillertali. Chodia z neho skibusy naspäť do Fügenu. Lákavé, no neviem odhadnúť, koľko času by mi traverz zabral, a či by som v Hochfügene ešte stihol niečo polyžovať. V takýchto podmienkach sa treba čo najviac šmýkať dolu kopcom.

Smer zjazdu volím od oka a dodatočne zisťujem, že som sa takmer presne trafil do freeride trasy naznačenej v panoramatickej mape strediska. Pri salaši Geolsalm kontrolujem čas a premýšľam, či vytiahnem pásy. Chuť pokračovať v zjazde je silnejšia. Vychádza najavo, že od salaša to medzi pyramídami umelého snehu pripraveného na rozhrnutie nestojí za veľa. Kto to mohol vedieť?

Pri dolnej stanici je jasné, že vyšliapať tých 800 výškových nazad do poslednej lanovky nestíham a zlyžovávať zo Spieljochu potme sa mi nechce. Vyzúvam lyže, pozerám sa do mapy v mobile a po asfaltke spájajúcej Fügen s Hochfügenom cupitám asi pol kilometra smerom dolu. Od najbližšej usadlosti by sa podľa mapy malo dať dostať na zvážnicu traverzujúcu lesy pod Spieljochom.

Odmietam ponuku z okoloidúceho auta na odvoz a v osade presviedčam miestny farmársky párik, že naozaj viem na lyžiach ísť aj do kopca a nemusia ma posielať na zastávku autobusu. Prerážam stopu po bohato zasnežených lúkach, od asfaltky asi 100 výškových. Mapa neklamala, takmer vodorovná zvážnica je tu a dokonca prehrnutá. Tradičná dilema, či to pôjde lepšie s pásmi alebo bez nich. Nejako ju riešim a po vyše hodine od konca zjazdu som na strednej stanici Spieljochbahnu.

Lanovkári akurát končia prevádzku. Opakujem si zjazd popod lanovku z predvčerajška vrátane krátkej vynášky z bočnej doliny. Pekný poldenný výlet to bol (trasa na mape a GPX na stiahnutie). Ale ak by som si ho mal zopakovať, zjazd ukončím pri salaši Geolsalm. Aj od neho vedie zvážnica na Spieljoch, ak by nebola chuť vracať sa strmo hore.

Hochzillertal

Hochzillertal /Kaltenbach je asi trikrát väčší rezort ako Spieljoch. Z obrovského parkoviska v Kaltenbachu vyvážajú ľudí dve paralelné kabínkové lanovky. Mega veľká kapacita znamená o niečo menej ranného stresu pre lyžiarov.

Na zahriatie si dávam dve lanovkové jazdy na úplnom kraji strediska, pod chatou Kristallhütte, kde na prázdnych zjazdovkách nachádzam takmer panenský menčester. Potom lepím pásy a šliapem nad vlek Hirschbichllift. Črtajú sa tu pekné možnosti na krátky zjazd v strmom teréne – aj táto trasa je vyznačená v panoramatickej mape. Stúpam pohodlne po vyratrakovanej zjazdovke vedúcej k hornej stanici lanovky Wimbachexpress. Tá je úplne nová a zatiaľ nepremáva pre verejnosť (pár dní pred mojou návštevou zažila menšiu haváriu), preto mám zjazdovku len pre seba.

Vo svahu na vedľa zjazdovky sa mi zapáči zjazdová línia paralelná s trasou zimnej ferraty Zillertaler Winterklettersteig (C/D, povinne s lavínovou výbavou) a rozhodujem sa preskúmať to. Križujem ferratu v chodeckom úseku, kde je istiace lano prerušené. Je ukotvené vysoko, čo umožňuje využívať ferratu v zime. V lete je to asi len pre dlháňov.

Ferrata sa nad hornou stanicou lanovky napája na značenú zimnú hrebeňovku vedúcu cez dva vrcholy vysoké cez 2400 m. Trasa sa končí na opačnej strane strediska pri chate Wedelhütte. Vyzerá to atraktívne a bezpečne, celé aj s ferratou asi na 2,5 hodiny. Jediný zádrhel je, že sa sem len ťažko dá dostať bez lyží a skipasu alebo aspoň nejakého jednorazového lístka. Ja som sa namotal a ak do Hochzillertalu ešte niekedy prídem (napríklad v rámci rodinnej lyžovačky), určite si ferratu s hrebeňovkou prejdem.

Opäť musím kontrolovať čas, aby som stihol stretnutie s mojou skupinou. Lyžujem pomedzi skalky krátkym južne orientovaným žľabíkom, ktorému slnko zatiaľ neublížilo, a teším sa, že sa sem popoludní vrátim. Obedovať máme práve na hornom konci Wimbachexpresu (ktorý pustia len pre nás) vo fungl novej gurmánskej reštaurácii Al Bergo.

Na lanovku dlho čakáme a obed sa na môj vkus príliš naťahuje. Cez presklené steny reštaurácie vidím slnkom zaliate svahy a od netrpezlivosti ma až nadvihuje na stoličke. Pred dezertom sa ospravedlňujem a utekám von. Druhý zjazd si dávam takmer z najvyššieho bodu strediska a znovu do žliabkov pri ferrate. Na konci ľutujem, že som z obeda neodišiel ešte pred (inak vynikajúcim) hlavným chodom. Lebo krátky decembrový deň sa nemilosrdne končí.