Expedícia na Elbrus (5642 m): Zážitky a užitočné rady

Som si istá, že to poznáte z vlastného života. Čakanie na vnuknutie, impulz, motiváciu. Mám na mysli presne to čakanie na podnet, ktorý v závere identifikujete ako ten správny na naštartovanie vnútorného motora vedúceho k rozhodnutiu niečo skúsiť. V okamihu, keď som si uvedomila, že koncom júna ma čakajú nenáročné dni v dovtedajšom pracovnom kolotoči, navyše v súkromí tiež žiadne veľké záväzky (a k tomu dostatok dovolenky na účte), skúšala som s nádejou nájsť akýsi projekt, ktorý by ma naplnil.

Voľba bola jasne zameraná na vyššie kopce. Stále som inklinovala k horám, turistike a nevynechala takmer žiadnu šancu na zapojenie sa do akcie prinášajúcej nové skúsenosti, takej, ktorá sľubuje aj nové priateľstvá. Dávno si uvedomujem, že najväčšie bohatstvo je v zážitkoch a nie vo vlastnení materiálnych vecí. V spoznávaní kultúr, ľudí, v možnosti vidieť, ako kto rieši rôzne situácie. Učiť sa, vnímať a hlavne žiť.

Donedávna som bola presvedčená, že dosiahnutie výšky Mont Blancu bude zo subjektívnych dôvodov môj top. Ako však človek žije a posúva svoje hranice, chce skúšať nepoznané, zisťuje, kde je tá ozajstná hrana, z ktorej sa dá ľahko spadnúť alebo sa aj odraziť a ísť ešte ďalej.

Mojou voľbou bolo pokúsiť sa dostať do tímu Rokošport expedície na Elbrus (5642 m). Píšem “pokúsiť sa”, pretože v čase, keď som sa takto rozhodla, bol už zvolený zájazd vypredaný. A zohnať narýchlo partiu kamarátov, ktorí sú tak flexibilní, ako som v tom čase bola ja, som považovala za takmer nemožné.

V istých situáciách som si siahla na dno a uvedomila si, že dobrý tím dokáže potiahnuť človeka dopredu.

Neodradilo ma to a napísala som Maťovi, či pre mňa tri týždne pred odletom ešte nájde v tíme miesto. Odpísal mi pozitívne. Tešila som sa na zoznámenie sa s ruskou realitou, mentalitou domácich ľudí, na spoznanie života v podhorských údoliach a miestnych dedinách, nasávanie balkarskej atmosféry. Bola som zvedavá na chuť ospevovaných šašlikov a na lacnú vodku.

Expedícia sa uskutočnila v termíne 16. – 28. jún 2018. Transfer zo Slovenska cez Viedeň, Moskvu až do Minerálnych vôd prebehol bez väčších komplikácií. Okrem únavy a finálneho čakania, či okrem nás dorazila aj batožina, nebolo iných starostí. Batožina dorazila. Nikomu nič nechýba. Krásny život :)

Prvý deň: observatórium Terskoľ

Minerálne vody sú finálnou leteckou destináciou a bránou na Kaukaz. Drsnú krásu tejto zeme som objavila hneď na druhý deň, keď sme podnikli prvú aklimatizačnú túru k observatóriu Terskoľ.

Počasie nebolo priaznivé – pršalo – čo však umocnilo dojem silného prepojenia s prírodou. Vo vzduchu bolo cítiť premiešaný prach s dažďom.

03 Elbrus — Observatórium Terskoľ (3100 m) a “výhľady” na okolité kopčeky

04 Elbrus — Čím sme klesali nižšsie, tým bolo krajšie počasie a my sme si mohli vychutnať pohľad na kaukazské kontrasty rozpadnutých hospodárskych budov a krásnej prírody.

05 Elbrus — Pohľad na masív Čegetu a stekajúce vody

Prvý deň 17. 6. 2018:

Výstup na Terskoľ 3100 m
Vzdialenosť: 17 km
Priemerný čas: 5 hodín
Nastúpané metre podľa GPS: 760 m
Zaujímavosti: Pri ceste k observatóriu sa nachádza nádherný vodopád a je aj možnosť vidieť unikátne formy stuhnutej lávy.

Druhý deň: Čeget

V poradí druhou aklimatizačnou túrou pred výstupom na strechu Európy bola prechádzka na Čeget (3460 m). Je tu možnosť využiť lanovku, ktorá výstup uľahčí. Keďže sme mali dosť času, prevažná časť skupiny túru absolvovala bez použitia lanovky z dedinky s rovnomenným názvom. Cena za lanovku (obojsmerne) sa pohybuje okolo 750 RUB (približne 10 €).

Počasie bolo opäť nestabilné a zmiešaný dážď so snehom nás veľmi rýchlo presvedčil, že je čas zísť z vrcholu dole. Pofotili sme, čo sa dalo. Výhľady zo samotného vrcholu boli dramatické, nad Elbrusom sa prevaľovali tmavé ťažké mraky, atmosféra bola nabitá energiou.

06 Elbrus — Výhľad na Elbrus z vrcholu Čegetu

07 Elbrus — Lanovka a v pozadí hrebeň na Čeget

08 Elbrus — Vrchná stanica lanovky. Vpravo v pozadí v mrakoch fotogeneticky krásny kopec Donguz Orun (4458 m)

09 Elbrus — Lanovka nezastavuje ani pri nástupe ani pri výstupe – musíte byť svižní

Druhý deň 18. 6. 2018:

Čeget 3460 m
Vzdialenosť: 9 km
Priemerný čas: 5 hodín
Nastúpané metre podľa GPS: 1333
Zaujímavosti: Z vrchnej stanice lanovky je povolený výstup len s permitom, keď ho nemáte, riskujete pokutu pohraničnou políciou.

Tretí deň: Prijut 11

Na tretí deň sme sa v rámci pokračujúcej aklimatizácie presunuli do strediska Azau (2360 m), ktoré je východiskovým bodom pre výstup na Elbrus. Počasie bolo také nijaké, ale nefúkal vietor a nebola ani zima. Vietor na horách býva nepríjemný. Prenikne až pod kožu a pocit chladu je potom oveľa intenzívnejší.

Lanovkou pripomínajúcou našu známu lanovku na Lomnický štít sme sa nechali vyviezť až do výšky 3500 m – na stanicu Mir. Kapacitne táto lanovka odvezie jednorazovo až 30 ľudí. Zo stanice Mir je možné vyviesť sa novou lanovkou na stanicu Garabasi až do výšky 3847 m. Tento deň sme však zvolili možnosť ísť pešo až na Prijut 11, predsa to bola aklimatizačná túra a objem batožiny bol nízky. Zámerom bolo pobudnúť vo výške nad 4000 m, trochu sa aklimatizovať a zároveň si obzrieť miesto nášho plánovaného Base Campu.

10 Elbrus — Retro lanovka na stanicu Mir

12 Elbrus — Luxusné barely – kontajnerové bývanie za cca 500 rubľov/noc nad stanicou Garabasi umiestnené vo výške okolo 3800 m

13 Elbrus — Prijut 11 4100 m – náš cieľ dňa

Tretí deň 19. 6. 2018:

Stanica Mir 3500 m – Prijut 11 4100 m
Vzdialenosť: 7,5 km
Priemerný čas: 4 hodiny
Nastúpané metre podľa GPS: 600 m

Štvrtý deň: regenerácia

Kvôli nie najpriaznivejšej predpovedi počasia vo vyšších polohách sme na štvrtý deň zvolili “regeneračnú” túru nad dedinkou Elbrus. Pokochali sme sa nádhernými výhľadmi na Ushbu, pofajčili papyrosy, vnímali ticho a prítomnosť rovnako naladených ľudí… Po návrate na náš hotel sme sa pobalili, lebo nasledujúce dni budeme tráviť už na ľadovci. Všetci sa veľmi tešíme.

15 Elbrus — Z dediny Elbrus stúpame smerom hore úbočím na priľahlú lúku s nádherným výhľadom na Ushbu

Štvrtý deň 20. 6. 2018:

Dátum:
Vzdialenosť: 11 km
Priemerný čas podľa GPS: 3 hodiny
Nastúpané metre podľa GPS: 450 m
Najvyšší bod: 2260 m

Piaty deň: Pastuchove skaly

Nabalení sa opäť ráno poberáme do Azau a lanovkou sa necháme vyviezť najprv na Mir, kde prestúpime na novú kabínkovú lanovku. Táto nás vyvezie až na stanicu Garabasi. Všetku ťažkú batožinu nakladáme na ratraky, tie ju dopravia na Prijut. Ušetríme energiu a naľahko stúpame po vlastných do Base Campu.

18 Elbrus — Krásne výhľady na Donguz Orun na stanici Mir

19 Elbrus — Nabalení sme vystúpili na stanici Garabasi a kocháme sa výhľadmi. V pozadí Donguz Orun, počasie v ten deň je naozaj nádherné

20 Elbrus — Stanica Garabasi a výhľad na oba vrcholy Elbrusu (5642 m / 5621 m)

21 Elbrus — Pohľad na Donguz Orun (vľavo) a ubytovacie bunky na Prijut 11

Po príchode na Prijut 11 sa ubytujeme – postavíme stany – zoberieme si do batohov len základné veci (dostatok tekutín, náhradné oblečenie) a hneď pokračujeme vyššie. V rámci aklimatizácie šliapeme na Pastuchove skaly. Je to celkom zaberák, lebo v jeden deň sa dostaneme z výšky 2200 m (Azau) až do výšky Mont Blancu, teda prekonávame rozdiel až 2610 metrov. Viacerí prekonávajú svoje dovtedajšie rekordy. Hlásia sa aj prvé príznaky výškovej choroby.

Večer po návrate sa máme rozhodnúť, či pôjdeme hore hneď na ďalší deň, alebo si dáme odporúčaný odpočinkový deň.

22 Elbrus — Prijut 11. Niekto spí v chatkách a niekto v stane – stavanie stanu vo výške 4100 m

23 Elbrus — Prijut, cesta k WC – zaistiť sa dá do fixov z lana

Po krátkom oddychu na Pastuchovkách nás čaká zostup na Prijut 11. Už sme informovaní, že počasie sa má zvrtnúť a plánované okno sa ukazuje byť reálne len v piatok. Je to deň, ktorý mal byť našim oddychovo relaxačným dňom. V skratke to znamená voľný program vo výške nad 4000m, leňošenie na slniečku – aklimatizácia.

25 Elbrus — Počas výšlapu na Pastuchove skaly sa ukazujú krásne výhľady na Donguz Orun

Po zostupe z Pastuchových skál na Prijut 11 si narýchlo uvaríme niečo chutné pod zub. Chatky sú dobre vybavené, lavice, stoly, dokonca sporák s plynovou bombou sú nám k dispozícii. Po krátkej porade dochádzame k rozhodnutiu, že našim útočným dňom bude už zajtrajšok.

Najedení začíname sumarizovať, čo potrebujeme na náš útočný deň, balíme sa. Máme pár hodín na spánok, tak musíme byť efektívni a dostatočne rýchli, aby sme si každý v rámci možnosti oddýchli.

27 Elbrus — Nádherný výhľad z luxusného bývania na Prijut 11

Čakan, mačky, termoska s horúcim čajom, energetické tyčinky, náhradné rukavice nesmú v batohu chýbať. Výstup nie je technicky náročný, veci na lezenie nie sú potrebné. Výstup sa dá zvládnuť bez prilby, je to v podstate turistika vo vyššej nadmorskej výške.

Piaty deň 21. 6. 2018:

Zo stanice Garabasi stúpame na Prijut a odtial na Pastuchove skaly a naspäť na Prijut 11.
Vzdialenosť: 4 km
Priemerný čas podľa GPS: 3 hodiny
Nastúpané metre podľa GPS: 974 m
Najvyšší bod: 4836 m

Šiesty deň: vrcholový útok

Budíček máme na pol tretiu ráno. Sme unavení, ale rýchlo sa zmobilizujeme. Skupina, ktorá išla pešo z Prijut 11, odchádzala okolo druhej ráno. Druhá časť sa dala ratrakom vyviezť ku Pastuchovým skalám, čím ušetrila energiu a cca 700 výškových metrov.

Ratrak nás nakladá okolo pol štvrtej. Je chladno, ale nefúka. O štvrtej začíname výstup.

28 Elbrus — Prvé slnečné lúče sa opierajú o priľahlé kopce a odhaľujú nádhernú panorámu

29 Elbrus — Stúpame ponad Pastuchove skaly smerom k dlhému traverzu smerujúcemu do sedla pod Elbrusom.

Počítame každý krok, 1, 2, 3… 50… Dýcha sa ťažko a zhruba každých 50 krokov je potrebná prestávka na predýchanie. Pocit, že zaspíme je čím ďalej intenzívnejší, únava je prítomná, ale vedomie, že každým krokom sme bližšie k vrcholu, nás ženie ďalej.

30 Elbrus — Keď treba, oddýchneme si, doplníme tekutiny

31 Elbrus — Za nami stúpa hore ďalšia skupinka

32 Elbrus — Počasie je v tento deň ukážkové, nie je dôvod ponáhľať sa

33 Elbrus — Nekonečným traverzom smerujeme do sedla (5300 m)

V sedle sme okolo 8:00 h ráno. Podmienky sú výborné a my nepotrebujeme na postup lano, čo značne urýchľuje tempo. V sedle oddychujeme a po malom občerstvení a prestávke pokračujeme vo výstupe. Obiehame pomalšie skupinky, ľudí v tento deň vystupuje veľa – rozhodujúcim faktorom je určite krásne počasie.

34 Elbrus — Krok za krokom smerujeme k vrcholu

Výstupová trasa je značená é zástavkami – sú to pozostatky z extrémnych bežeckých pretekov Red Fox Elbrus Race, ktoré sa konajú začiatkom mája. Vlajočky sú dobrým orientačným bodom najmä v prípade zhoršenej viditeľnosti.

35 Elbrus — Vrcholová fotka o 11 hodine 11 minúte

37 Elbrus — Odmenou za výstup je nádherný výhľad

V srdci prevláda pokora a vďačnosť, že nás hora k sebe pustila a dovolila dotknúť sa nekonečnej krásy presahujúcej obzory horizontov.

Cesta dole sa dá spríjemniť, ak si zoberiete klasický detský klzák a v prípade dobrých podmienok sa tak cca z výšky 5000 m môžete spustiť na klzáku.

Šiesty deň 22. 6. 2018:

Pastuchove skaly 4750 m – Elbrus 5642 m – Prijut 4100 m, z Pastuchových skál traverzom do sedla a odtiaľ na Elbrus, zostup tou istou trasou až na Prijut 11.
Vzdialenosť: 16 km
Priemerný čas podľa GPS: 8:47 h
Nastúpané metre podľa GPS: 920 m
Zostúpané metre podľa GPS: 1539 m
Najvyšší bod: 5542 m

Po zostupe z Elbrusu sme nasledujúce dni navštívili Vysockého múzeum a absolvovali treking v nádherných dolinách Irik, Irikčat, Adylsu a Adyrsu, Zelená Gostinica. Príroda je tu neprekonateľná a pohľad na okolité horské masívy, ľadovcovú dolinu s morénami a ľadovcovými plesami je podmaňujúci. Keďže ide o uzavreté doliny, môžete očakávať, že nestretnete takmer ani nohu. Už tento fakt je veľkým lákadlom, pretože v porovnaní s našimi Tatrami je to príjemná zmena.

Čo napísať na záver? S vďačnosťou sa obzerám a vyhodnocujem expedíciu ako vydarenú vo všetkých smeroch. V istých situáciách som si siahla na dno a uvedomila si, že dobrý tím dokáže potiahnuť človeka dopredu. Pohľad na druha kráčajúceho tou istou vytýčenou cestou, zistenie, že v danom momente je vedľa vás niekto pripravený podať pomocnú ruku keď treba a ponúknuť aj posledný hlt vody – toto sú silné momenty.

Zistila som, že nejde ani o chvíľu, keď stojíte na vrchole, tá je len čerešničkou na torte. Dôležitá je cesta, lebo ona je v konečnom dôsledku samotným cieľom. Hore zdar! Elbrus vďaka.

Ak pochopíš krásu prírody, nemôžeš zablúdiť.
Cicero

Pár užitočných rád na záver

Pri výstupe na Elbrus ide o prechody po ľadovci a rozsiahlych snehových poliach. Terén nie je technicky náročný, no problém môže robiť nadmorská výška. Pri výstupe je potrebné dopĺňať tekutiny a nepodceniť aklimatizáciu, aby sa predišlo výškovej chorobe zahŕňajúcej bolesti hlavy, stratu chuti do jedla, ťažkosti so spánkom, celkovú nevoľnosť, zvracanie, zvýšenú srdcovú frekvenciu.
Aklimatizácia pred výstupom je potrebná, mali by sa absolvovať najmenej tri aklimatizačné treky pred výstupom na vrchol. Medzi posledným aklimatizačným trekom a summitom by mal byť zahrnutý deň odpočinku na regeneráciu. Nášmu výstupovému dňu predchádzali aklimatizačné túry na observatórium Terskoľ 3100 m, Čeget 3460 m, Prijut11 4100 m, Pastuchove skaly 4750 m.
Rovnako ako na všetkých horách, počasie môže byť nepredvídateľné. Typické sú veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou.
Čo sa týka ubytovania, na prvé noci sú zvyčajne využívané turistické ubytovne v okolitých dedinkách, odkiaľ sa vyráža aj na aklimatizačné túry.
Odporúčané vybavenie: okuliare na ľadovec (podľa uváženia lyžiarske okuliare), teleskopické palice, snežný klzák, 1 l termoska, fľaša (napr. nalgene s termo obalom), menší batoh 30 l (na palubu lietadla, na jednodňové túry a vrcholový výstup na Elbrus), vreckové ohrievače (môžu sa hodiť pri výstupe na Elbrus do rukavíc či do topánok), hygienické potreby v minimalistickej verzii, toaletný papier, malý uterák, plavky, mobil s GPS a nabíjačka, externá batéria, taštička na doklady a peniaze, športové oblečenie – vrstvový klimatický systém.