Heslo najbližších dvoch dní a nocí je bivak v Skalnatej doline. Ciele sú jasné. Najskôr západná stena Lomnického štítu (Puklina v platni) a na druhý deň Kežmarský štít. Horolec má napozerané dlhé cesty, aké bežne neleziete.

Klasicky beriete i overeného parťáka. Do bivaku prichádzate podvečer a ráno sa budíte pod masívmi. Ty spod skaly z tepla spacáku vychádzaš až s prvými slnečnými lúčmi. Po prebratí sa, raňajkách a pobalení potrebného sa vydávate nejakým bezmenným trávnatým žľabíkom hore a vychádzate v hornej časti Lomnického sedla. Ty máš len malý „útočný“ batôžtek, s ktorým je akýkoľvek výstup príjemný. Keď ste tesne pod hornou stanicou sedačkovej lanovky, priváža sa i prvý zamestnanec.

Bez prestávky pokračujete vyššie a snažíte sa nájsť traverz na Gipsyho ferratu. Odbočka vás zvedie skôr ako ste chceli, tak musíte vystúpiť vyššie, aby ste ferratu vôbec našli. Nastrojíte sa a po ferrate schádzate dole. To ide pomerne rýchlo a ľahko.

V kuloári i v stene je ešte tieň. Ste tu sami. Pokračujete pod stenu. Puklina v platni sa nachádza v pravej časti, takže nenastúpate veľa. Ty, keďže vieš, že hoci už máte sedáky na sebe, tak samotná prvá dĺžka chvíľu potrvá, nechávaš chlapov samých a vychádzaš na protiľahlý svah za slniečkom. Pod stenu sa vraciaš až keď horolezec vytvára štand v prvej dĺžke. Prídeš akurát, že len obuješ lezky a lezieš.

Samotný nástup do steny je podivný, oblé vymyté chyty a stupy. Parťák ťa posiela trochu doľava a keď zdvihne hlavu, tak ti vraví, že si naliezla až doľava až príliš. Prekonáš to a potom je terén jednoduchý a ťahá sa doprava. Krátka dĺžka. Medzičasom pod stenu začínajú prichádzať lanovkoví horolezci. Dve dvojice, ktoré zhodou okolností chcú ísť to isté čo vy. Nie, nespomínaš ich náhodou.

Horolezec v druhej dĺžke rieši dilemu, kadiaľ ísť . vpravo, rovno či vľavo? To vás zdržuje, čas plynie a dobieha vás prvolezec z prvej dvojice pod vami. Štanduje kúsok od vás, ale neporadí kadiaľ ísť. Horolezec robí nakoniec len krátku dĺžku doľava a štanduje vo vážne nepríjemnom kúte na dvoch starých skobách. Keď doleziete do kúta, tak sa vás horolezec pýta, aká je rýchla dvojica pod vami. Konštatujete, že prvolezec je zjavne dobrý a rýchly lezec a len tak by vás preliezol, ale druholezkyňa má bežné tempo.

Horolezec sa teda rozhoduje, že ich nebude púšťať pred seba. Na štande v kúte sa nie je kde postaviť a to už vôbec, keď ste tam všetci traja, preto hneď na to pokračuje v lezení. Čaká ho najprv traverz doprava a potom miernejší traverz doľava. Tým, ako sa cesta stáča z jednej strany na druhú, je z toho opäť len jedna kratšia dĺžka.

Kým horolezec odlieza, tak prvolezec z prvej dvojky pod vami sa už tlačí na váš štand, do ktorého ho vážne nepúšťate. Zároveň pôsobí, že by vás najradšej preskočil a chcel by liezť cez vás. Tebe sa to absolútne nepáči. Horolezec ho z traverzu zastavuje, aby počkal. Tebe okrem nepohodlného štandu na starých skobách nepridáva na sebavedomí, keď vidíš, ako už aj prvolezec z druhej dvojice pomaly prichádza na ten istý štand v kúte. A zároveň obaja druholezci ešte zostávajú dole. Ale keď oni sa ponáhľajú na lanovku…

Nechápeš takýto postup. Si z toho nervózna a najmä sa ti to zdá pomerne nebezpečné. S parťákom odliezate traverzom, ktorý ti napriek tvojej averzii z traverzov ani nestihne prísť taký hrozný a dostávate sa pod výrazný kút v stene. A kút vyzerá teda parádne. Horolezec si ho pekne s rozvahou vylezie a tebe sa zatiaľ prestanú triasť ruky z traverzu. Hore to vidíš na nejaký previštek.

Medzičasom opäť prilieza prvolezec z prvej dvojice. Navrhujete mu, aby si urobil štand nižšie, že hore kde stojíte aj tak nie je miesto. On napriek tomu prilezie k vám a tentokrát sa cvakne i do jednej vašej HMSky na starej skobe. Zatiaľ si o ich podivnom lezení myslíš svoje (ten štand v kúte ťa totálne dorazil), ale je ti jasné, že sú lezci, ktorým je bezpečnosť ukradnutá aj napriek tomu, že si na druhý koniec naviažu frajerku.

Pri odleze mu spomenieš, že trochu rešpektu by mu nezaškodilo. Medzitým ako lezieš kút a dostávaš sa na previštek, v ktorom sa celkom vytrápiš, ešte počuješ, ako si s druholezkyňou, ktorá k nemu doliezla, hlasno vymieňajú názory.

Previštek ti dáva zabrať a v kombinácii s predošlými dĺžkami máš toho plné zuby. Keď zťažka prekonáš previštek, dostávaš sa do ľahkého terénu. K štandu doliezaš so všetkými emóciami sveta a horolezec si ťa nevšíma. Žiadna demokracia v tíme nie je zachovaná v záujme zachovania zdravého rozumu.

Ďalej nasleduje ešte jedna kratšia dĺžka a štandujete pod puklinou v platni. Vyzerá skutočne obrovsky, až si vravíš, že toto ani nebudeš vedieť preliezť. Horolezec odlieza a k vám prilieza pre zmenu normálny prvolezec z druhej dvojky, ktorý prišiel z opačnej strany.

Atmosféra sa ukľudňuje, ty si však mierne znechutená a najradšej by si poniektorým ponúkla na prečítanie Pita Schuberta. A niežeby si bola odborník na čokoľvek z tohto, ty predsa vlastne ani nelezieš, ale isté zásady by sa v horách a vo veľkých stenách mali dodržiavať. Pre dnešok je to však váš posledný kontakt s touto skupinou, z ktorej ti jeden urobí ešte rozmazanú mobilovku tvojho zadku v pukline (dík Michal).

Čaká vás ešte jedna dlhá dĺžka v pukline, jedna kratšia a vychádzate zo steny von. Samotná puklina je pekná a príjemná. Vo vrchnej časti zužujúca a meniaca sa na kút, ale je skutočne zaujímavá. Čo len tie Tatry neponúknu…

Po dolezení pokračujete naviazaní na jednom lane hranou Birkenmajera a smerujete na Lomničák, pretože inak by sa ti to ani nerátalo. Nie je ani pol štvrtej a ste hore. Birkenmajerova hrana je príjemný dolez na vrchol. Lomničák ponúka krásne výhľady, po chvíli sa dostávate aj k pivu a o niečo neskôr sa Lomničák vyprázdňuje, pretože poslední lanovkári odchádzajú dole. Zostávate chvíľu sami až neskôr priliezajú možno ani nie poslední lezci zo steny.

Začínaš cítiť únavu i to jedno pivo, preto uvažuješ, či hore nemôžeš zostať. Nedá sa však nič iné, ako pod skorovplyvom alkoholu zbehnúť po reťaziach a vrátiť sa do basecampu v doline. Keď z Lomnického sedla vidíte ľudí motať sa okolo vášho bivaku, tak si mierne vydesená, aby vás zo super miesta nevysťahovali. Sú to však milí a slušní maďarskí a poľskí horolezci, takže všetko zostáva tak ako má a večer pri blikotaní sviečky si môžeš užívať pokoj hôr a desiť pripraviť sa na ďalší deň vo veľkej stene.

Týmto pozdravuješ – výnimočne menovite – partiu z NR: asi Lukáš a Miroslava (prvá dvojica) + Pišta a Mišo (druhá dvojica).

Horolezec: Lomnický štít, Puklina v platni (V+). Po nejasnom úvode cesta vedie výrazným kútom a neskôr samotnou puklinou. V ceste sa vyskytujú skoby, občas na štandoch a občas ako postupové istenie v miestach, kde je to potrebné, resp. kde je to ťažšie zaistiteľné. Zakladanie istenia je bezproblémové, v samotnej pukline sa hodia friendy väčších rozmerov. V pukline si občas treba dať pozor na voľný kameň.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria