Super počasie v strede apríla, pohodová partia a krásne prostredie v okolí slovinskej vinárskej dedinky na dohľad od mora. Väčšina ciest síce bola nad moje sily, ale beriem to motivačne :)
Osp je pre lezcov zo Slovenska asi najbližšia „teplá“ oblasť, do ktorej sa oplatí 5 hodín (z Bratislavy) trmácať za kvalitným lezením. Vyše dve stovky športových ciest sú priamo nad Ospom, dostupné za 10-15 minút chôdze z príjemného lezeckého kempu Vovk. Oblasť sa začína hneď za poslednými domami a často ju označujú názvami Babna alebo Nad vasjo.
Obtiažnosť väčšiny ciest sa pohybuje okolo 7 UIAA (skôr vyššie, treba si prekladať zo západoalpskej stupnice a hodnotenie je dosť tvrdé), typická dĺžka je okolo 30 m. Nájde sa aj zopár ľahších ciest a niekoľko viacdĺžok. Všetko perfektne odistené (doneste si veeeľa expresiek) v kvalitnom vápenci, okrem nás skoro nikto prilbu nenosil. Na steny dosť pečie slnko a ani dole sa nie je veľmi kam pred ním skryť.
Strávili sme tu piatkový večer a celú sobotu. Julka s Radom vyliezli niekoľko dlhých sedmičiek, tuším že aj nejaká za 8- bola. Ja som absolvoval zo dve až príliš ľahké päťmínusky, vytiahol zaujímavú šestku v komíne s osím hniezdom a s chabými úspechmi sa na druhom pokúšal o nejaké tie ľahšie sedmičky.
Zhruba o kilometer ďalej, stále v pohodlnom pešom dosahu z kempu, sa nachádza legendárna Mišja Peč. Rovnaký prírodný krasový amfiteáter ako skaly nad Ospom, ibaže menší. Ide o obľúbený tréningový areál súťažných lezcov so 180 krátkymi cestami vysokej obtiažnosti. No kto nelezie aspoň osmičky, nebude tu mať veľmi čo robiť.
Ani my sme si nechceli devastovať sebavedomie, preto sme sa v nedeľu vybrali na druhú stranu diaľnice Ľubľana – Koper, do pár kilometrov vzdialenej oblasti Črni kal. To už nie je krasový amfiteáter, ale dlhé pásmo vápencových brál nad rovnomennou dedinou. Oblasť vyhľadávajú rekreační lezci, pretože v porovnaní s Ospom je tu podstatne viac päťkových a šestkových obtiažností, navyše sú cesty kratšie. Je ich vyše 200.
V ľahkých cestách treba rátať s vyšmýkanými chytmi, čo je Ospe skôr rarita. Priestor pod skalami a dolné časti stien sú skryté v tieni stromov, takže sa sem oplatí prísť aj v horúcom počasí. V Črnom kale by sa dal v pohode stráviť celý deň aj dva, no my sme už nemali veľa času – popoludní nás čakala cesta domov.
