Lezenie Wilder Kaiser: Kirchl Express na Totenkirchl (2190 m)

Až teraz, keď si doma pozerám topo cesty, si uvedomujem, aká obrovská to je stena. Skoro kilometer vysoká, ktorá ťa len tak ľahko nepustí až hore. Teda samozrejme pustí, ale musíš zo seba vydať trochu viac.

Z vlaňajšieho klobúka vyťahujem tip na zaujímavú lezeckú cestu z môjho obľúbeného sprievodcu po rakúskych športových klasikách Genussklettern Österreich Mitte. Tentoraz to bude vápencové pohorie Cisárske hory alebo Kaisergebirge, ktoré sú časťou Severných vápencových Álp. Delia sa na dve časti – skalnatý Wilder Kaiser (Divoký cisár) a zalesnený Zahmer Kaiser (Krotký cisár). Dĺžka pohoria je cca 20 km, šírka 15 km. Najvyšší vrchol pohoria Ellmauer Halt má 2344 m.

Údajne je to horolezecky najnavštevovanejšia oblasť v Rakúsku. Okrem prírodných daností za to zrejme vďačí ľahkej dostupnosti z Mníchova (120 km) i Salzburgu (75 km). Na svoje si prídu aj ferratisti, Bergsteigen.com v Kaisergebirge eviduje 12 zaistených ciest. A samozrejme lyžiari – stredisko Wilder Kaiser – Brixental (284 km zjazdoviek) je po Ski Arlberg (305 km) druhé najväčšie lyžiarske stredisko v Rakúsku.

Dlho som Kaisergebirge obchádzal zhora aj zdola, zľava či sprava a odsúval návštevu. Z prozaického dôvodu. Nástup pod cestu bol v lepšom prípade minimálne hodinka, v horšom aj 3,5 hodiny. A to už chce trochu sebazaprenia, hlavne keď o 50 kilometrov vedľa máš na výber viacero ciest s nástupom do hodinky. Tak taký som ja športovec, radšej to nikomu nehovorte. Alebo nás je takých viac?

Kirchl express 02 začiatok cesty — Začiatok cesty (viac fotiek v galérii)

Na príjazd od Salzburgu sme využili aj nemeckú diaľnicu, podľa pokynov navigácie. Cesta autom z Bratislavy trvá zhruba 5 hodín, pričom takmer celých 500 km ideš po diaľnici. Východiskom k výstupu na Totenkirchl je chata Griesneralm. Leží v srdci pohoria Wilder Kaiser, na jeho severnej strane vo výške niečo vyše 1000 m.

Na slnku by si sa opaľoval v Adamovom rúchu, v dolinke pod stenou ti chladný vetrík oblečie všetko, a aj tak to nestačí.

Platená cesta ku chate bola – neviem prečo – v noci otvorená, a tak prechádzame bez platenia. Občas to Rakúšania takto riešia, ale doba sa posúva ďalej. Majú tam aj mašinku na platenie, pri ktorej sme chvíľu špekulovali, ale nič sme nevymysleli. Aj cestou späť nás nejako zabudli skásnuť. Schádzali sme tiež už za tmy.

Spíme v karavane na parkovisku pod chatou. Ráno sa budíme pomerne skoro, sprievodca píše nástup jedna hodina. Po turistickej značke do kopca, smerom na chatu Stripsenjoch. Keď už vidíme chatu, naľavo sa ukáže aj Totenkirchl (2190 m). na jeho vrchol by sme dnes mali vyliezť.

Kirchl express 07 — Takto vyzerá pohľad na 20 dĺžok (viac fotiek v galérii)

Naša cesta sa volá Kirchl Express, je za 6 UIAA, má 750 metrov v 20 dĺžkach. Vedie v severne orientovanej stene uzatvorenej náprotivným vrchom Fleischbank do chladnej dolinky. Aj na Fleischbank vedie niekoľko ciest, na pohľad vyzerali parádne – napríklad Via Classica. Uprostred leta je v dolinke stále dostatok snehu. K nástupu treba prekonať asi 20 metrový pás snehu, mačky určite netreba. Presný nástupový bod (GPS súradnice) sa teda môže meniť podľa výšky snehu.

Nástup nám trvá asi 45 minút, je 8 hodín ráno, sobota, a na začiatku cesty vôbec nie sme prví. Pod nástupom je čulý ruch. Našťatie sa polovica potenciálnych horolezcov mení na ferratistov a idú na blízku ferattu Eggersteig A/B. polovica z ostávajúcej polovice ide na iné cesty. Výsledkom je, že sme až štvrtá dvojka v poradí. Teda vlastne trojka, ideme totiž traja.

Na slnku by si sa opaľoval v Adamovom rúchu, v dolinke pod stenou ti chladný vetrík oblečie všetko, a aj tak to nestačí. Čakáme asi hodinu, kým dvojky pred nami odlezú. Neskôr nám práve táto hodina bude chýbať.

Kirchl express 16 štand — Na štande (viac fotiek v galérii)

Prvá polovica cesty je 7 dlhších dĺžok s obtiažnosťou 3+, 4+ a s maximálkou za 5+. Vôbec to nie je nudné lezenie. Rajbasy vo wasserrillen či malé previsy pobavia tvoje skrehnuté telo. Rýchlo nastúpaš metre.

V tretej dĺžke konečne doliezame na slnko, ufff. Ruky začínajú cítiť skalu. Po siedmej dĺžke nasleduje asi 200-metrový traverz doľava cez šutrovisko. Tu sa dá z cesty odísť, všetci naši predchodcovia to aj využívajú. Ďalej ideme už len sami. Doplňujeme silu.

Nasledujú podstatne vyrovnanejšie dĺžky aj na 6. stupni UIAA. Kľúčová dĺžka za 6 je mierne previsnutý komín. Pusti ma na OS. Pomerne ťažká mi príde 15. dĺžka, komín za 5+.

Doliezame na hrebeň, odkiaľ sa dá ustúpiť s cesty. Je šesť hodín večer, kamaráti ma presviedčajú, aby sme nič neriskovali a radšej ustúpili. Na vrchol sú to už len tri dĺžky za 3+, alebo variant s jednou dĺžkou za 6-. Stenu vôbec dobre nečítam, neviem odhadnúť, kade by to mohlo ísť až tak ľahko. Súhlasím s ústupom.

Kirchl express 17 kľúč — Kľúč (viac fotiek v galérii)

Zostupujeme asi 100 výškových, kde nachádzame zlaňák. Na dve zlaňovania so 60-metrovými dvojičkami sme na chodníku. Prvé zlaňovanie malo 40 metrov, druhé asi 30 metrov. O ďalšiu pol hodinu si dávame pivečko na chate Stripsenjoch. Pri karavane sme ešte pred zotmením. Spokojnosť, i keď vždy ma trochu hnevá nedokončenie celej cesty.

Sprievodca uvádza trvanie samotného lezenia na 6 hodín. Nám výstup trval 9 hodín veľmi pohodovým tempom a v trojke. Zostup podľa sprievodcu je 2,5 hodiny. Keďže sme cestu nedoliezli celú, na zostup stačilo 1,5 hodiny.

Cesta je pekne odistená, vlastné železo je potrebné ak tak len na zlepšenie morálky prvolezca. My sme nezaložili nič. V ťažkých častiach je istenie hustejšie. Cesta je vhodná len na teplé letné počasie. Aby bola hlavne bez snehu. Na stránke chaty Stripsenjoch (keď začne opäť fungovať) by mala byť webkamera, kde si môžeš pozrieť podmienky online.