V sobotu 10. marca sme na trati videli bežkára hore bez (ochlpenie za odev nerátam), také bolo počasie. Aj keď snehu bolo na Wechsel Panoramaloipe ešte relatívne dosť, bežkárska sezóna to už mala spočítané.
Ak sa chystáš bežkovať na Wechsel Panoramaloipe a hľadáš praktické informácie o nástupných bodoch, parkovaní a náročnosti trás, nájdeš ich v novšom článku z januára 2024.
Po náročnom týždni máme chuť prevetrať sa na čerstvom vzduchu, ale nie naháňať sa. Takže piánko, výdatné raňajky, káva. O deviatej vyrážame zo záhoráckeho satelitu Bratislavy. V sedle Feistritzsattel (1290 m) sme o jedenástej. Chvíľu sa trápim s hľadaním miesta na zaparkovanie – o takomto čase je parkovisko cez víkend beznádejne plné. Napokon máme šťastie, jedno auto akurát odchádza.
V búdke kupujem lístky po 7 eur. Mapku si zabúdam vypýtať, no nie je to zásadná chyba – značenie trás je takmer dokonalé a na každej väčšej križovatke stojí infotabuľa. Súčasťou domčeka správcu je vykurovaná prezliekáreň a vedľa stoja dve toitoiky.
Prvé kroky na lyžiach ukazujú, že gýčovité jarné počasie bude vyvážené trápením sa v stope. Sme klasici zo starej školy – nekorčuľujeme, na sklznici nemáme vylisované šupiny ani vlepené stúpacie pásy, a z voskov poznáme iba dva – modrý a červený. Modrý rovno nechávam v aute a na obale červeného čítam, že je do +3. Je asi o desať stupňov viac, ale iný vosk nemáme.
Človek sa musí pekelne sústrediť na správnu dĺžku kroku, prenášanie váhy pri odraze a koordinovanú prácu rúk. Stačí krátke nesústredenie – napríklad vyvolané pohľadom na chlpatú hruď protiidúceho domorodca – a v momente prichádza trest v podobe podšmyknutia.
Na trati sa striedajú primrznuté úseky v tieni a úplne zmäknuté na slnku. Tam síce lyže až tak nepodšmykujú, ale ani dopredu nechcú ísť. Ešteže dnes nemám žiadne športové ambície. Trasa je miestami naozaj panoramatická. Takmer celý časť nás sprevádzajú výhľady na južnú stranu Stuhlecku a na severe vidno najvýchodnejší výbežok Álp od Scheealpe cez Rax po Schneeberg.
Zo sedla Feistritzsattel ideme najskôr spodnou z dvoch paralelných ciest na Dreiländereck (1561 m, najvyššie položená križovatka na celej Panoramaloipe). Odtiaľ pokračujeme ešte zo 5 km po modrej trase smerom na Mariensee v nádeji, že tam dostaneme pivo a niečo pod zub. Nedostali sme, iba sa trochu poslnili na lavičke pred zavretou chatou na Marienseer Schwaig.
Vraciame sa nazad, tento úsek sa ide pohodovo obomi smermi. Aj horný variant trasy medzi Drieländereckom a Feistritzsattelom je fajn. Sú tu tiež najlepšie výhľady. Zisťujeme, že najťažší úsek s najvyšším prevýšením sme si vyžrali hneď na začiatku. Dal by sa tu pekne stráviť celý deň od skorého rána do súmraku, no nám dnes tri hodinky na lyžiach úplne stačia.
Celkovo je na Wechsel Panoramaloipe k dispozícii zhruba 70 kilometrov tratí. Oficiálny web, z ktorého sa dajú stiahnuť aj GPX súbory s trasami okruhov, uvádza dvojnásobok. Zrejme rátajú dĺžku vyznačených okruhov a tie často využívajú rovnaké úseky trate.
Pred pár rokmi bolo tratí viac. Zhoršujúce sa snehové podmienky postupne vyradili z prevádzky nástupný bod v Semmeringu – Greise s úsekom po Kummerbauerstadl ako aj úsek pri zatvorenom lyžiarskom stredisku St. Corona. Čo sa nezmenilo, je perfektná úprava tratí na klasiku aj korčuľovanie. Kto neverí, nech si pozrie fotky v galérii.
