„Wachau, wachau, wachau – tam že sú hory, kde sa dá liezť viac ako pármetrová cesta? Víno, Dunaj, to tam je, ale hory nie!“ Tak nejako by som rozmýšľal, keby som nevedel, že sa tam dá liezť aj 350-metrová cesta. Ale, má to svoje ALE.
Oblasť Wachau je nádherné údolie okolo Dunaja, od Viedne smerom na nemecké Passau, k jeho prameňu. Asi 170 km z Bratislavy a dve hodiny cesty autom. Na západe je región ohraničený mestom Melk a na východe mestom Krems and der Donau. Kraj dýcha históriou. Hrady, kláštory, historické domy sú na každom prvom rohu. Na každom druhom sú milé krčmičky a reštaurácie. Luxusná cyklocesta popri Dunaji pretína staré mestečká a nekonečné vinice viac-menej po rovine, takže by bola ideálna aj na cyklovýlet s menšími deťmi.
Wachau nie je lezecká mekka v kontexte dlhých ciest, ale vie potešiť napríklad vtedy, keď naokolo prší. Ako sa stalo aj nám. Prichádzame na noc a podľa appky Park4night vyberáme miesto na prenocovanie v mojom lezeckom karavane Peugeot 807. Veľké parkovisko je pred mestečkom Dürnstein hneď pri Dunaji (GPS). Uprostred leta sme tu skoro sami.
Parkovisko je bez vody a WC a v noci je free. Cez deň je spoplatnené sumou 4 €. Zisťujeme to až pri návrate z lezenia formou pozdravu od miestnej polície. Chybičky sa stávajú. V celej dedine sa za parking platí. Cestou k nástupu, smerom na Melk, vidíme miesto na parkovanie pre 4-5 áut asi 500 metrov za obcou po pravej strane (pravdepodobne free, GPS).
Raňajkujeme pomerne skoro, zároveň s príchodom prvých turistov z výletných lodí, ktoré jazdia aj cez Bratislavu. Výber cesty nie je veľmi náročný, sú tu len tri dlhšie cesty. Prichádzame k tomu ALE. Dlhé cesty vedú krásnym žulovým hrebeňom, celkovo so sklonom pod 30 stupňov. Cesta je vlastne sústava vežičiek, len niekedy je štand na skale. Často musíš prejsť 5 – 10 metrov choďákom k ďalšej stienke. V podstate vieš odísť z cesty v každom momente, napravo aj naľavo vedú chodníčky.
V ceste je samozrejme na výber viac variantov rôznych obtiažností, len si vyber. Variant je často dlhý len 5-10 metrov a potom si nazad. My si vyberáme najťažšiu miestnu viacdĺžku Wachauer Grat, 6 UIAA, 350 metrov, 17 dĺžok. Čas lezenia 3 hodiny, ktorý udáva sprievodca, je nereálny. My sme cestu liezli skoro 6 hodín. Určite sa dá aj rýchlejšie, ale načo sa ponáhľať.
Nástup trvá 15 – 20 minút, krásnou trasou cez vinohrady. Na zostup treba 30 minút, ak si vyberieš variant s malou ferratkou popod vedľajší hrebeň, ktorým vedie ďalšia viacdĺžka Donna Rossa. Podľa sprievodcu je zostup cez les. Vyber si ferratku, popozeráš si okolie.
Má byť teplý a slnečný deň. Patrične si to vychutnávame počas celej cesty, pot mám až v gaťkách. Cesta má južnú orientáciu, len s občasným tieňom, takže by som ju odporúčal skôr na chladnejšie dni. Dĺžky sú dlhé 20 až 30 metrov. Skúšal som ich spájať, nie je to dobrý nápad.
Pekné ľahké lezenie s občasným bouldrovým problémikom. Celá cesta je poctivo odistená, netreba žiadny vlastný materiál na doistenie. Piata a šiesta dĺžka ako jediné vedú v kompaktnej stene, asi 40 metrov. Dá sa tam vybrať pekný variant za 7 UIAA. V 12. a 13. dĺžke si tiež vyberám ťažší variant, púšťa OS. Doliezam na koniec, záver je cez malý previs, kde určite budeš mať divákov. Cesta sa totiž končí presne na turistickej vyhliadke.
Wachauer grat je aj v lete pomerne plný, treba s tým počítať. Sú tu aj lezecké obmedzenia – aktuálne od 14. 7. do 14. 8. Cesta zabaví, a o to asi vždy ide, nie? Odporúčam napríklad lezcom, ktorí nemajú skúsenosti s viacdĺžkovým lezením, pôžitkárom, prípadne na rodinné lezenie v rôznych kombináciách.
Ak by niekto nemal dosť, tak v lokalite je niekoľko menších skaliek – klettergartenov. Napríklad Nasenwand. A potom šup ho do pivničky na to vínečko z Wachau. Na zdravie.
