Na blogu Zagurami má premiéru prvý externý autor. Bežec. Ultra bežec. Taký, čo si v lese za 15 hodín zabehne dva a pol maratónu a ešte pri tom stihne dumkať. A hlavne nestráca humor.

Sobota ráno, o 3:30 zvoní budík, vo vzduchu vonia nezbeda. Dnes ale žiaden alpinizmus nehrozí, dnes ma čaká špacírka s verným kamarátom hrebeňom Vtáčnik, Veľký Tríbeč, Zobor.

Pripravoval som sa na sto km samoty, Brestik sa ale rozhodol, že ma zasvätí do tajov ultra a pobežíme svorne. Už dáke ultra má vraj za sebou a túto špacírku už minulý rok absolvoval, tak to bude jednoduché, pôjdeme po jeho stopách, len opačne.

Handlová

Štart ráno o 7.00, po pravej ruke dlhonohý Bresto, po ľavej krátkosrstý dunčo. Rýchla dumka ma privádza k závisti, dunčo ma na každú nohu len 26,25 km, o polovičku menej ako ja. Závisť odchádza pri ďalšej myšlienke – niekde som čítal, že človek dokáže na dlhej trati uštvať aj koňa, tak som teda zvedavý ako bude dunčo v cieli vyzerať.

K1 Tri studničky

V lese vlhko a mlha. Atmoška na dumky. Ako som sa sem vlastne dostal? Jedno krásne slnečné júlové ráno mi do pošty priplával mail:

Tuho rozmýšľam, kedy som sa ja na také sadomaso prihlásil, nejasné tušenie sa potvrdzuje po otvorení štartovnej listiny, pán Braník nelenil a sme tam spolu. Neskôr pre pätovú situáciu účasť o rok odložil. Do začiatku pretekov necelé tri mesiace, bežecké porno časopisy uvádzajú, že na prípravu treba minimálne 4 mesiace. To dáko nestíham, robím rýchly audit nech viem na čom som. Plusy:

• prekrižoval som tie kopce a hrebene na kostitrase
• na Vtáčniku som zbieral so strýkom niekoľkokrát čučoriedky a brusnice, dokonale poznám prostredie a klímu
• z pohodlia domova, keď je dobrá dohľadnosť vidím poslednú časť Žibrica – Zobor, možem si detailne naštudovať nástrahy terénu
• do preteku pôjdeme do Banskej Bystrice minimálne 4x, cestou vidno skoro celú trasu, taktiež si môžem detailne naštudovať nástrahy terénu

Mínusy:

• nikdy som tak dlho a tak ďaleko nebežal

Plusy prevažujú na mínusmi, ide sa do lesa. Oprašujem staré dreváky a bežím do práce. Nejako treba začať.

Oficiálna GPS trasa Ponitrianskej stovky

K2 Veľký Grič

Prvé kŕmidlo. Mlha konštatná, blata pomenej. Dumky pokračujú. Bežím, lebo je to dnes populárne a bežia snáď už všetci? Snažím sa nájsť korene, dáku niť, príbeh. Spomienkový optimizmus pracuje naplno.

Na škvarovom ovále ihriska základnej školy si prvýkrát uvedomujem (zo spätného pohľadu), že behanie sa odohráva v makovici. Rozdumovanie o platonickej láske k spolužiačke Kataríne S. zo IV.A. mi prinesie prvenstvo v obľúbenej disciplíne 12-minútovke. Behanie je ako príbeh v dobrej knihe, začítate sa a neviete skončiť.

Hokejovo – futbalový ošiaľ v období mojej puberty ukončuje zistenie, že behať síce viem, ale chýba dôležitá komunikácia medzi nohami a šedokôrou. Neviem dáko pochopiť, že puk a lopta sú rýchlejšie ako ja a prichádzam na skutočnosť, že na to, aby som si zabehal, mi netreba loptu, puk či chrániče, ani ďalších 5 či 10 duší okolo seba. Vraciam sa do prírody.

V priebehu ruku 2005 sa rozbieham naplno, za dievčencami. Ako príprava na beh Baba – Kamzík to bohužiaľ nestačilo. Po tomto behu ma neboleli asi len nechty na rukách. Neskôr k tomu pridávam niekoľko pokusov na Psotkovom memoriáli a tento rok troska dlhšiu trasu Kamzík – Baba – Kamzík. Asi to nebude u mňa len módny hit. Ani také pekne farebné nasrávačky som si zatiaľ nekúpil. Keď, človek chce tak si odargumentuje čokoľvek.

K3 Jarabá skala

Pri kŕmidle stretávam v maskáčovej uniforme vyškereného Zeťa. Úsmev a človečina od tohto kŕmidla ma sprevádzajú až do cieľa, na ďalších sa to opakuje, vrátane toho prvého. Ani sa Vám odtiaľ nechce ďalej, a keď sa premôžete tak ste ako na začiatku. PN100 je vlastne súčtom krátkych behov. Z mlhy nás nástojčivo volá Marek Brezovský …poď do môjho sveta, u mňa vládne slnko, peace….

K6 – K12

Brestik ma krízu stredného veku. Nerozvážne namixoval chlebík so slivkovým lekvárom a chlebík s masťou a škvarkami, teraz sa škvarky klbčia so slivkami. Vyhovára sa na kolotoče z predchádzajúceho dňa. V duchu parafrázujem známu hlášku alkoholikov – keď negrciaš, bežíš pod svoje možnosti. Hláška ostáva nevyslovená, nechcem ho demoralizovať, ešte ho potrebujem, o chvíľu bude tma a ja sa v lese po tme sám bojím. Troška ho povzbudzujem, troška to pomáha.

K9 Skýcov

Štamgasti v krčme vedľa nášho kŕmidla po piatom vstrebanom mohutne povzbudzujú – chlapci, už to máte len maratón do cieľa, a to sa beháva za 3 hodinky.

Za kŕmidlom bežím dáko kŕčovito, lížem soľ ako také lesné zvieratko, pomáha. Nasadzujem PPHSaH (pomyselný prehrávač hovoreného slova a hudby) s obľúbenou piesňou ľavá – pravá – nádych – výdych, tiež pomáha. Napriek vážnym pochybnostiam o vlastníctve dolných končatín, vcelku dobre spolupracujú so šedokôrou.

K12 Veľký Tríbeč

80 km. Čerpáme energiu na zvyšok cesty pri vrcholovom kríži a ďakujeme za prejdené kilometre. Slnko nad obzorom Zoborom. Na pravoboku Topoľčany a Podhradie, na ľavoboku Karol spieva známu odrhovačku – Ja by som ťa dievča ľúbil, keby si sa trochu smiala, máš stále máš, celý deň vážnu tvár. Začína sa mi to v hlávke riadne mixovať – mením sa na jednobunkový organizmus. Čaká nás prudké klesanie, naposledy mi tu horeli brzdové gumičky, dnes to budú stehná.

K17 Zobor

Nitra pod nami, blesky nad nami, pri nás najlepšia K17. V ponuke burčiak, slivovica a kreslo pre hosťa. Mne najviac ulahodili vinohradnícke broskyne, po všetkých tých banánoch a pomarančoch návrat do krajiny detstva. Už len zbeh do mesta, začínam prvýkrát trpieť, to kreslo ma rozbabralo. Keby tam mali ovládač na TV, tak tam ostanem navždy. V hlave mi poletujú úryvky manifestu osamelých bežcov z roku 1963. Aktuálny a nadčasový aj dnes:

Nitra

Nezbeda u konca, cieľ, diplom, sprcha, emócie. Na poschodí obžerstvo. Čas na ďakovačku:

Ďakujem Brestíkovi, že prispôsobil tempo mladého žrebca tempu starému pajdajúcemu somárovi. Vďaka organizátorom za super servis na celej trase. Vďaka Zuzke za trpezlivosť a za zašité gace v noci pred pretekom. Druhá žena by s tými gacami ani podlahu už neutierala. Ďakujem kolegom za nie veľmi časté a o to zhovievavejšie ťukanie na čelo, keď ma videli bežať do práce. Bežať z práce, to sa dá pochopiť, ale do práce?

Bratislava

Brestik mi píše – cesty späť už nie je priateľu… Nuž v tom prípade treba hľadieť vpred a dosiahnuť svoj cieľ – zmysel pohybu – na neznámej ceste, vzdialený od štartu a cieľa, ktorý nepoznáme.

Napísal a nafotil: MARTIN SEKÉR

Fotogaléria