Oblasť idylických horských fariem nad dedinou Ugovizza je príjemná skialpová destinácia pre prípad, že počasie, lavínová situácia alebo iné okolnosti nedovolia pokúšať osud nad dvojtisícovou výškovou hranicou. Aj my sme sa do južných svahov na talianskej strane Karnských Álp vybrali v jeden januárový deň s neistou meteorologickou predpoveďou. Naším plánom bolo dať si krátku skialpovú túru, vrátiť sa na základňu, oddýchnuť si a popoludní ešte ísť na bežky.

Poloha

Talianska obec Ugovizza (775 m n. m.) leží v doline Val Canale oddeľujúcej východné Karnské Alpy od Júlskych Álp. Do turistického strediska Tarvisio je to päť kilometrov a ďalších päť na rakúsku hranicu. Zo Slovenska sem po rakúskych diaľniciach prídeš asi za 5,5 hodiny. V Ugovizzi na začiatku horskej cesty  stojí mýtnica, kde vyberajú poplatok 5 eur na auto. Keď vidíme, čo je to za cesta vysekaná do strmého svahu nad dedinou, a ako perfektne ju krátko po výdatnom snežení zvládli vyčistiť, zdá sa nám príspevok do obecnej kasy úplne adekvátny.

Od mýtnice úzkou horskou cestou stúpame ešte 6 – 7 kilometrov. Auto odstavujeme na parkovisku, ktoré je na informačných tabuliach (viď fotka v galérii) označené ako P4. Spolu s neďalekým P5 ležia v nadmorskej výške približne 1150 m a sú východiskom pre túry na Monte Cocco (1941 m), susedný vrchol Cima Bella (1912 m) a trochu vzdialenejší Monte Sagran (1931 m). Posledné dva menované ležia priamo na taliansko-rakúskej hranici.

História lokality

Oblasť nad Ugovizzou miestni volajú Puanina. Až do konca 1. svetovej vojny patrila do Rakúsko-Uhorska a hovorilo sa tu po slovinsky a nemecky. Netaliansku minulosť prezrádzajú lokálne názvy aj architektúra obydlí miestnych pastierov a drevorubačov. Časť stavieb je už premenená na rekreačné chaty alebo agroturistické zariadenia. Ale atmosféra jednoduchého horského života sa zachovala. V roku 2003 postihla dolinu Val Canale katastrofická povodeň, ktorej okrem iného padla za obeť veža kostola v Ugovizzi.

Náročnosť túry

Výstup na Monte Cocco zvládne aj menej trénovaný jedinec, ak mu nerobí zásadný problém lyžovanie vo voľnom teréne. Svahy nie sú strmé – s výnimkou krátkeho úseku priamo pod vrcholom nemajú sklon viac ako 30 stupňov. Ale ide o juhovýchodnú orientáciu, kde sneh rýchlo po napadnutí degraduje a môže sa vytvárať kôra. V dráhe lyžiara prekáža nejaký ten stromček. Mačky ani cepín potrebovať nebudeš.

Naša trasa

Dĺžka 8 km, nastúpaných 878 m, celkový čas 2:30 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Výstup pomedzi staré pastierske samoty si naozaj užívame. V uplynulých dňoch tu napadlo zo 30 cm nového snehu. Teplota je nad nulou a sneh pomaly oťažieva, ale zatiaľ je to pravá horská idylka. Prešliapaná stopa nás zvádza mierne mimo ski touringovej trasy vyznačenej na mape. Nestresujeme sa, stopy sa určite opäť spoja.

Na mieste označenom ako „bývalá osada Cocco“ stojí perfektne zrekonštruovaný osamotený kamenný dom. Z ďalších stavieb ostali len základy. O kúsok ďalej sa vraciame na odporúčanú trasu. Dalo by sa odbočiť na ďalší z možných cieľov na karnskom hrebeni – Monte Sagran (1931 m). My však po širokej lúke stúpame do sedla Kok (1815 m), kde si môžeme vybrať: buď doľava strmo hore na Monte Cocco, alebo doprava po miernejšom zasneženom rebre na Cima Bella.

Aj vzhľadom na to, že začína nepríjemne duť vietor, si vyberáme Monte Cocco ako rýchlejšiu alternatívu. Vrcholový úsek je vyfúkaný, občas ľadový a vôbec nie príjemný. Sme radi, keď ho máme za sebou. Pri kríži zisťujeme, že je odtiaľ ako na dlani vidno Monte Lussari na protiľahlej strane doliny Val Canale. Ide o známe pútnické miesto a vrchol lyžiarskeho strediska nad Tarvisiom. Ozrutné skaliská Jôf di Montasio sú čiastočne zahalené v oblakoch a vzdialenejšie hrebene Júlskych Álp na horizonte len tušíme. Na západe z oblačnosti vyčnievajú výrazné štíty centrálnej časti Karnských Álp, niekde v okolí lyžiarskeho strediska Nassfeld.

Na začiatok zjazdu skúšame severný svah vedľa výstupovej stopy. Sneh tam však pokazil vietor, po ktorom ostali buď ľadové platne alebo snehové vankúše s kôrou. Otáčame to východnú stranu kopca. Dobre robíme, lyžovačka na lúkach pod sedlom Kok je za odmenu. Treba sa však držať na pravom okraji svahu, kde v tieni ostal prachový sneh. V nižších polohách už kvalitu jazdy ovplyvňuje plytký sklon v kombinácii s ťažším snehom. V dolnej polovici zjazdu sa sneh v tieni lesa zlepšuje, manévrovací priestor však zmenšuje. Jazda zručnosti po úzkych cestičkách a medzi stromami nás baví.

Taká fajn fatranská túra to bola, zhodujeme sa s Martinom na parkovisku, nakladajúc lyže do auta.

Praktické info

V zime hore na Puanine ťažko nájdeš otvorené stravovacie zariadenie. Tu sú dva tipy nachádzajúce sa až dole pri hlavnej ceste, v bezprostrednej blízkosti Ugovizze:

• Približne kilometer smerom na Pontebbu funguje populárna reštaurácia Rio Argento. Špecializuje sa na pstruhy z vlastného chovu. Môžem odporúčať – pstruha, iné radšej nie.
• V opačnom smere sú tesne pred Tarvisiom dve susediace reštaurácie s obstojnou talianskou kuchyňou typu pizza & pasta.

Doplnkové tipy

• Z Puaniny sa okrem Monte Cocco a Cima Bella dá vyraziť aj na Monte Oisternig (2052 m) ležiaci na hraničnom hrebeni s Rakúskom. Východiskovým bodom je parkovisko označené na infotabuli ako P6.
• Oproti Ugovizzi na druhej strane Val Canale leží turistická obec Valbruna a nad ňou úchvatná horská dolina Val Saisera priamo pod masívom tunajšej najvyššej hory Jôf di Montasio (2754 m). Vo Val Saisera sa v zime upravujú bežkárske trate a dá sa odtiaľ vyraziť na niekoľko náročnejších skialpových túr.
• Kto si chce hore kopcom zašliapať, ale smerom nadol radšej lyžuje po upravených zjazdovkách, má možnosť zrealizovať sa v blízkom Tarvisiu. Výstup na Monte Lussari cez kalváriu je veľmi príjemný, keďže vedie úplne mimo ruchu strediska.

Fotogaléria