Pôvodne sme mali v pláne nejaký vyšší kopeček u našich juhozápadných susedov, ale dnešná nejasná a turbulentná doba vie veci rýchlo meniť. Rakúsko sa zavrelo a ja som bol spokojný, že niekam vybehnem, trebárs aj na klasickú túru.
Priznám sa, že som sa vôbec nezamýšľal nad Braňovým návrhom túry, veď cesta je cieľ. Plán bol vybehnúť zo Štefanovej (časť Terchovej), cez Podžiar a Horné diery na Veľký Rozsutec, potom na Stoh a hrebeňom až ku chate pod Chlebom, kde sme mali rezervovaný nocľah.
Na druhý deň z chaty cez Veľký Kriváň na vrchy Kraviarske, Baraniarky a Sokolie, potom prebehnúť záverom doliny Obšívanka a skončiť na asfalte v Tiesňavách. Krásna hrebeňovka, kde si skoro celý čas vidíš na svoje zaparkované auto. Samozrejme obrazne.
Štartujeme o šiestej ráno z Bratislavy, malá zastávka po ceste a o pol desiatej vystupujeme na parkovisku v Štefanovej, platíme za parkovanie, tri eurá na deň, takže krát dva. Potešilo ma, že to ide do obecného rozpočtu a určite aj s mojím prispením raz pribudnú na parkovisku napríklad toalety, alebo niečo iné pekné a prospešné.
Kto by to bol povedal, že keď mrzne, tak sa z vody robí ľad, a ľad sa šmýka.
Teplota v doline mínus dva stupne nie je úplne najpríjemnejšia, ale slnkom zaliaty hrebeň nás volá k sebe. Časti tejto túry som už išiel v lete aj v zime niekoľkokrát, nikdy nie v celku. Rýchlo vyšliapeme na Podžiar. Prekvapuje ma, že aj teraz, mimo sezónu, sú otvorené obe drevenice s občerstvením. Bufetári určite vedia počítať a biznis sa musí točiť. Aj my podporíme cestovný ruch v týchto ťažkých chvíľach.
Horné diery preveria naše odhodlanie. Kto by to bol povedal, že keď mrzne, tak sa z vody robí ľad, a ľad sa šmýka. A že ten ľad môže byť aj na rebríkoch. Tak troška spomaleným tempom prichádzame do sedla. Nesmeky by sa určite uživili, na mačky to ešte nie je.
V sedle Medzirozsutce počítame, kedy by sme mali prísť na chatu, vychádza to na 18:30, čo je dve hodiny po zotmení. To znamená, že z programu vypadáva výstup na Malý Rozsutec a fičíme rovno na Veľký Rozsutec. Výšľap je opäť ľadový, začína aj prvý poprašok snehu, šmýka sa.
Doteraz sme veľa turistov nestretli, na Veľkom Rozsutci je však pomerne plno. Slniečko svieti, je skoro bezvetrie, kocháme sa nádhernými výhľadmi doširoka doďaleka. Je to ako v rozprávke, na takéto dni sa oplatí čakať. Vidíme Západné a Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Choč, Babiu horu, Lysú horu na Morave… nádhera.
Zostup z Rozsutca je tiež šmykľavý, tempo preto pomalšie. V sedle Medziholie stretávame posledné väčšie skupinky turistov. Pokračujeme dlhým a mrazivým výstupom na Stoh, začína fúkať vietor a slnko odchádza na svoju púť. Pocitová teplota -10 stupňov.
Poludňový dávame už za šera a za tmy ideme cez oba vrcholy Stien. Parťáčka Janka začína mať toho dosť, ale cesta vedie len dopredu. Od sedla za Hromovým je cesta ťažšie čitateľná, v tme občas vybiehame mimo chodník, každopádne o pol siedmej sme na chate.
Chata plná, niekto tu aj niečo oslavuje. Pivo dobré 1,80 €, čaj zlý 1,50 €, kapustnica dobrá 4,50 €, karty sedmové, a do postele. Dávam deväť hodín horizontálnej polohy.
Mrazivé, pomerne slnečné ráno začíname výšľapom na Veľký Kriváň. Na vrchole fučí ako sa patrí, ale tie výhľady sú opäť neskutočné. Dávame foto a fičíme dolu do sedla Bublen, cez vrchol Pekelník.
Chrapáky sú ešte ľadové, v sedle za Kraviarskym sa krajina mení, už nie sme na snehu a ideme medzi stromami, aj listnatými, Vrch Kraviarske, Žitné, Baraniarky. Skutočne len občas stretáme turistu, pomerne teplúčko, bezvetrie. Jednoducho krásny deň.
Braňovi nerobia klesania dobre na operované koleno. V sedle Príslop hlási ústup, aj s Jankou. Samému sa mi nechce pokračovať ďalej, tak schádzame na Starý dvor. Do Štefanovej sa nedostaneš inak ako po asfalte, aj keď je z oboch strán cesty dosť priestoru na chodník, akýkoľvek. Snahu prežiť na asfalte plnom áut (niektoré sú asi na pretekoch) sa nám úspešne darí zavŕšiť. O 14:30 sadáme do auta a presúvame sa z rozprávky do reality. Ja som aj tak spokojný.
- Prvý deň: 9:30 h, 17,3 km, 1950 m hore, 1100 m dole
- Druhý deň: 5:30 h, 14,5 km, 580 m hore, 1370 m dole
