Τretie vydanie lezeckého sprievodcu po Zádielskej doline (Recenzia)
Venované všetkým lezcom, nadšencom lezenia a priateľom Zádielskej doliny, píše autor v úvode.
Venované všetkým lezcom, nadšencom lezenia a priateľom Zádielskej doliny, píše autor v úvode.
Z rozprávania parťáka vyplynul záver, že Zádiel, to je lezenie pre iných borcov. Prirodzene si ho vylúčila zo zoznamu. V jeden jesenný deň však horolezec prichádza s nápadom: poďme do Zádielu.
Listujem prvými stránkami lezeckého sprievodcu po skalkách východného Slovenska od Petra Šimkanina a čítam „Lezenie je nebezpečná aktivita, ktorá môže viesť k zraneniu alebo dokonca ku smrti”. No neviem, či chcem čítať ďalej.
Zádiel ma nadchol. Krásne, dlhé lezenie, rajbasy, špáry, previsy, jednoducho všetko po čom srdiečko lezca piští.
Dostal som na recenziu aktuálneho sprievodcu do vychodňárskej Paklenice – Zádielu. S takým vybavením konečne nastal čas ísť okúsiť ostrosť skaly na Cukrovej homoli.
Monika, Milan a ich vlastivedný cyklotrip naprieč Slovenskom v sezóne letných dovoleniek. Poznávací zájazd zaplatený mozoľmi na zadku.
Prešporok sa lúči s expedíciou plačom. Zaznamenávame prvé straty. Ľudské i teplotné. Straty ľudské – občania Ďurco a Volfer ostávajú doma pred krbom v kresle s papučami na nohách, penivé v ruke. Straty teplotné – teplota poklesla oproti prvej časti o 25 stupňov. Keď to takto bude pokračovať ďalej, do Prešporku sa vrátia len ráfiky bez výpletu obalené námrazou.