Hľadanie dinosaura vo veľkej stene v Arcu
Minulý rok v lete nás zavialo do mekky európskeho (nielen) športového lezenia, talianskeho Arca. Nebolo to úplne v pláne. No počasie bolo neúprosné a v strednej Európe všade pršalo.
Minulý rok v lete nás zavialo do mekky európskeho (nielen) športového lezenia, talianskeho Arca. Nebolo to úplne v pláne. No počasie bolo neúprosné a v strednej Európe všade pršalo.
Ak si chceš inoveckú hrebeňovú cyklotrasu naozaj užiť, nezopakuj rovnaké chyby ako ja.
Skalné bralo Kamenné vráta (620 m. n. m. ) tvorí záver doliny Kamenica na severovýchod od kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Lezie sa na južnej skale, ktorá je miestami vysoká aj 35 metrov.
Túžba vydriapať sa na Sveti Jure bola hlavným dôvodom, prečo som na dovolenku pri mori bral bicykel. Pretože stred leta na Makarskej riviére nie je práve top cyklosezóna a na presuny po pobrežných promenádach by stačil aj šrot z požičovne.
Možno som si mal v tejto ceste odpykať lezecké hriechy, aby som sa dostal po rebríku až do neba. Že by nedolezené cesty, nemetodické zlozvyky pri práci s lanom?
Je 4:00, krásne nedeľné ráno po sobotnom daždi, celkom chladno. Slušný človek ešte spí, ale čo už – asi som nemal tomu Adamovi hovoriť, že si chcem len tak na pohodu prejsť trasu Štefánik trailu za jeden deň na bajku.
Pre mňa osobne je Kršlenica a sektor Hrad crème de la crème lezenia na Záhorí. Aj tých pár ciest ma vždy bude baviť liezť stále dokola.
Stenu Geierwand som nemal vo svojom predvýbere, bola to úplne náhodná voľba. Napriek tomu to vypálilo ako jedno z najlepších lezení minuloročnej sezóny.
30-kilometrová trasa by sa pri voľnejšom tempe dala považovať za pohodovú, no „hojdačkový“ výškový profil hovorí jasne. Ide o trasu pre cyklistov hľadajúcich skôr cestu väčšieho odporu.
Skalky Skýcov som donedávna registroval len v kontexte ťažších ciest, ktoré nie sú úplne v mojom lezeckom dosahu. No keď už som mal cestu okolo, návšteva neznámej lezeckej oblasti musela byť.
Až teraz, keď si doma pozerám topo cesty, si uvedomujem, aká obrovská to je stena. Skoro kilometer vysoká, ktorá ťa len tak ľahko nepustí až hore. Teda samozrejme pustí, ale musíš zo seba vydať trochu viac.
Mierne nostalgická spomienka na poslednú lyžovačku sezóny 2019/20, časovo ešte v rámci oficiálnej skialpovej periódy v Tatrách. Odvážny plán prejsť zo Ždiaru na Popradské pleso sa v priebehu dňa zredukoval, ale aj tak to bol (pre mňa určite) výživný záver sezóny.