Ak to nepokazia nezaočkovaní kandidáti na Darwinovu cenu, nadcházajúce leto si hádam užijeme trochu voľnosti na výletoch za otvorenými hranicami. Čo aj len pár kilometrov za nimi.

Čím som starší, tým viac ma zaujímajú miesta a historické udalosti, ktoré ovplyvnili život v strednej Európe. Je fajn vyznať sa v histórii anglických kráľovských rodov, ale poznanie vlastných koreňov obohacuje viac. Seriálov na túto tému je na Netflixe žalostne málo, a tak sa človek musí postarať sám.

Na koniec minulého leta som pre seba a moju polovičku, berúc do úvahy stav jej kolena po operácii, naplánoval pohodový cyklisticko-kúpaco-poznávací výlet do južných krajov. Bol to len predĺžený víkend a nedostali sme sa ďalej ako 50 kilometrov od slovenských hraníc. Napriek tomu si na tento výlet spomíname rovnako intenzívne ako na veľké roadtripy so 4000 najazdenými kilometrami.

Komárno

Mesto na sútoku Dunaja a Váhu s veľkou protitureckou pevnosťou, pekným historickým centrom a maďarským menovcom na opačnom brehu. Turistický potenciál Komárna je zatiaľ z veľkej časti nevyužitý. Ale jeho čas príde, myslím si. Škoda, že mesto od rieky kedysi dosť brutálne oddelili priemyslom a železnicou. To sa už ťažko napráva.

Po prechádzke Komárnom sa presúvame do polí pár kilometrov za mesto. Štýlový vidiecky penzión Divá Kačica leží na samote pri koryte Starej Nitry a za trochu komplikovaný prístup sa odvďačí nadštandardnou kvalitou ubytovania aj kuchyne.

Po vybavení formalít vykladám z auta bicykle, prezliekame sa do zodpovedajúceho odevu a vyrážame splniť dnešný plán – výjazd popri Dunaji a kúpanie v Patinciach. Nenáročná cyklotrasa na dunajskej hrádzi je súčasťou diaľkovej trasy EuroVelo 6, ktorá vedie naprieč kontinentom od Atlantiku pri francúzskom Nantes a končí sa v delte Dunaja v Rumunsku.

GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz. 

Patince

Naše skromné ambície dnes siahajú len po 20 kilometrov vzdialené termálne kúpalisko v Patinciach. Pamätáme si ho z detstva a nie sú to zlé spomienky. Mierne smradľavá voda, langoše a cukrová vata… Na Jadran sa to samozrejme nechytalo, ale kto za tvrdého socíku nedostal devízový prísľub, čo bolo viac-menej pravidlo, nemohol si veľmi vyberať. Išlo sa do Patiniec, na Domašu a tak.

Nostalgická návšteva je trochu viac retro ako je nám milé. Akoby sa tu takmer nič nezmenilo. Neregistrujeme žiadny zásadný problém so službami či vybavením, ale miesto jednoducho nemá atmosféru. Oko si ťažko hľadá pohľad, na ktorom by bolo niečo pekné a zároveň nerušilo nič škaredé. Bez veľkého zdržiavania sa okúpeme a štartujeme na spiatočnú cestu.

Kúpaliskové pochutiny sme radšej neriskovali a tak nás po hrádzi ženie vízia dobrej večere v penzióne. Zastávku pri ruinách rímskeho kastela Kelementia, pivo v echt dolniackej dedine Iža a fotku sútoku Váhu s Dunajom sme vybavili už cestou do Patiniec. Večera zapitá fľašou kvalitného maďarského vína nie je dobrá, je priam výborná.

Ostrihom

Na druhý deň absolvujeme krátky motorový presun do Ostrihomu okorenený obavami z prechodu hraníc. Je 30. augusta a Maďari práve ohlásili, že od 1. septembra hranice zatvárajú ako reakciu na zhoršený  vývoj epidémie. Cez krásny Most Márie-Valérie nás púšťajú a pri odchode hádam problémy robiť nebudú. Aspoň v to dúfame.

Z Ostrihomu sa 700 rokov riadilo dianie na území dnešného Slovenska, ktoré skoro celé spadalo do pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy. Aj to je dôvod navštíviť monumentálnu baziliku nad Dunajom dokončenú v roku 1869. Výhľady z úzkej vonkajšej lávky po obvode kupoly stoja za zdolanie tých 400 schodov. Neber si tam veľký ruksak, schodisko je fakt úzke.

Druhý top moment dňa prichádza, keď sa vyšťavení prehliadkou katedrály pokúšame nájsť príjemné miesto na obed. Objavujeme z ulice dostupný záhradný bufet, ktorý zároveň obsluhuje kúpalisko priamo v centre mesta. Od stola sa pozeráme na veľký plavecký bazén a okolo neho úžasný areál s funkcionalistickými stavbami a starými stromami. Ako vystrihnuté zo starého čiernobieleho kinožurnálu. Nebolo to v pláne, ale toto musíme zažiť. Utekám do auta po plavky a uteráky. A potom ešte k bankomatu, pretože pani v kase neľúbi karty.

Szent István Strandfürdő je presný opak bezduchých Patiniec. Tu netreba nič robiť, stačí sedieť s otvorenými očami. Skoro všetko vyzerá ako v čase otvorenia v roku 1912. Citlivo udržiavané a stále plne funkčné. Vykŕmená rómska rodina okupuje plytký roh bazéna, dôchodcovia hrajú šach pod platanmi, nádejné maturantky lovia posledné obdivné pohľady leta. Každý detail perfektne zapadá do obrazu.

Visegrád

Z Ostrihomu pokračujeme ďalej po prúde Dunaja, do impozantného prielomu, ktorý rieka prerazila vo Visegrádskych vrchoch. Autom, pretože tento úsek žiaľ nemá cyklotrasy oddelené od hustej premávky. Na mondénne mestečko Visegrád nemáme čas, ale stredoveký hrad na vysokej skale sa nedá vynechať. Stíhame to tesne pred záverečnou múzea.

V cene vstupného je ďalší exkluzívny výškový výhľad na Dunaj a prehliadka voskových figurín – skupiny akýchsi bradatých pánov sediacich za veľkým stolom. Zisťujem zahanbujúce medzery vo svojom vzdelaní. Úplne mi unikol historický odkaz podpísania Vyšehradskej zmluvy na udalosti roka 1335, keď na tomto mieste uhorský kráľ hostil svojho českého a poľského kolegu, aby sa dohodli na vzájomnej spolupráci a spoločnom postupe proti Viedni.

Szentendre

Mesto Szentendre (Svätý Ondrej či Senondrej) sa pri plánovaní výletu prstom po mape zdalo byť vhodnou bázou pre našu nenáročnú cykloturistiku. Považujúc ho za akési predmestie Budapešti sme nemali mimoriadne očakávania, chceli sme len byť niekde blízko Dunaja a mimo veľkomesta.

V ten nedeľný večer hneď po príchode zažívame mierny šok. Ulice aj nábrežná promenáda sú totálne zaplnené ľuďmi. Počuť pestrú zmes svetových jazykov, na každom kroku krčmička alebo minigaléria, z dvorov sa ozýva živá hudba. Akoby sa sem prišla rozlúčiť s letom polovica Budapešti. Atmosféra niekde na pomedzí Banskej Štiavnice a jadranského Grada. Počul som, že je to celkom populárne výletné miesto, ale tento level som nečakal.

Na súčasnej podobe Szentendre sa výrazne podpísala imigrácia Srbov v 17. a 18. storočí, po ich neúspešných povstaniach proti Turkom. Väčšina mestských kostolov je dodnes pravoslávna, hoci potomkovia srbských osadníkov sú dávno asimilovaní. Nájdu sa aj stopy dalmátskych a nemeckých prisťahovalcov. V neďalekých Pilíšskych horách dodnes fungujú komunity pilíšskych Slovákov.

Pestrá zmes kultúrnych vplyvov má veľkú zásluhu na atraktívnosti Szentendre. My si najväčší zážitok odnášame z improvizovaného koncertu maďarskej world music kapely Nana Vortex. Koná sa v záhrade patriacej k domu miestnych umeleckých remeselníkov. Charizmatická speváčka, pár drevených lavíc pod ovocnými stromami a čapované remeselné pivo. Nemá to chybu.

Budapešť

Pôvodne sme sa chceli na bicykloch previezť k nejakému kúpalisku v okolí Szentendre alebo k prírodným plážam na dunajskom ostrove Szentendrei-sziget. Ale magnetizmus Budapešti zaúčinkoval. Zavážila aj nová cyklotrasa vedúca zo Szentendre až do centra hlavného mesta.

.GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz. 

Vedie prevažne cez rekreačné oblasti pri szentedrejskom ramene a neskôr, už v Budapešti, popri hlavnom toku Dunaja. Nájde sa tu veľa príležitostí na príjemnú zastávku. Napríklad v štýlovom Fellini Római Kultúrbisztró s lehátkami na pláži a barom v cirkusantskej maringotke.

Miestni intenzívne žijú s riekou. Míňame hádam 50 lodeníc, ktoré majú krížom cez nábrežnú cyklotrasu natiahnuté koľajnice na presúvanie lodí k vode. A využívajú sa aj v pracovný deň dopoludnia.

Pohodová jazda sa končí pri moste Újpesti vasúti híd. Za ním sa cyklotrasa odkláňa od rieky, prechádza okolo zaujímavých starých vodojemov a nóbl kancelárskej štvrte a pokračuje už menej zaujímavými ulicami, kým sa znova vráti k Dunaju. Jednu cestu sme sa cez tento úsek nasilu prebíjali skratkou po nábreží. Dobre radím, neskúšajte to.

Po Árpád híde konečne prechádzame do rekreačnej zóny na Margitinom ostrove. Sú tu krásne stromoradia, upravené lúky, zaujímavé historické stavby a mimoriadne ochotní ľudia, ktorí nám pomáhajú s dvomi defektmi (ten správny nástavec na pumpu ostal doma).

Naša konečná je termálne kúpalisko Palatinus. Platíme dosť mastné vstupné, no prostredie aj služby  sú prvotriedne. Na rozdiel od Patiniec nie je problém s odstavením bicyklov vnútri areálu, kde sú na tento účel pripravené stojiská. A hlavne máme obrovské bazény s rôzne teplou vodou takmer sami pre seba. Z vodných radovánok nás späť do reality vracia krutý čas.

So Szentendre sa lúčime dobrou talianskou večerou. Je to aj rozlúčka s pekným počasím, pretože na druhý deň nám na cestu domov od rána výdatne leje. V supermarkete nakupujeme zásoby maďarského vína (dobré si nechávajú pre seba, nám posielajú patoky). Most Márie-Valérie je už obsadený drsne sa tváriacimi maďarskými vojakmi. Keď sme na druhej strane, opadáva napätie a prichádza smutná nostalgia. Pozeráme sa na šedivé ulice Štúrova, počúvame pandemické správy a je nám jasné, že to krátke letné uvoľnenie sa čochvíľa skončí.

Fotogaléria