V lete 2019 sme sa podľa počasia presúvali po medzi lezeckými oblasťami v Rakúsku, Nemecku a Taliansku. Cieľom boli väčšie steny. Geierwand som nemal vo svojom predvýbere, bola to úplne náhodná voľba. Napriek tomu to vypálilo ako jedno z najlepších lezení minuloročnej sezóny.
Východiskom k stene Geierwand je dedina Haiming (650 m) asi 50 km za Insbruckom, zo Slovenska smerom na Švajčiarsko. Z Bratislavy je to 600 km a 6 hodín v aute. Nachádza sa na južnom konci pohoria Wettersteingebirge, alebo skrátene Wetterstein.
Toto vápencové pohorie leží na hraniciach Nemecka (spolková krajina Bavorsko) a Rakúska (spolková krajina Tirolsko). Pohorie tvoria dva paralelne situované hrebene Wetterstein (sever) a Mieminger Kette (juh). Hrebeň Mieminger Kette leží už celý v Rakúsku. Najvyšší vrchol pohoria Zugspitze (2962 m) leží v severnom hrebeni a je zároveň najvyšším vrcholom Nemecka. Ak by si mal záujem navštíviť nemeckú časť pohoria, prečítaj si Jarov vlaňajší report z výstupu na Alpspitze.
My sme zakotvili pod stenou Geierwand v rakúskej časti pohoria. Ideálne parkovanie je pri vodáckom kempe Rafting Alm na rieke Inn, kde sa dá v prípade potreby aj prespať (GPS súradnice). Na parkovisku sa netoleruje prespávanie v aute ani karavane. Priamo z parkoviska je značený nástup pod stenu. Trvá cca 15 minút a cesty, ktorých začiatky som videl, sú označené plechovým štítkom a názvom.
Miestami sa dostaneš na dohľad k blízkej ferrate Geiernwand Klettersteig a mávaš si s lezúcimi deťmi. Neviem, či úplne chápu, čo uprostred steny robia tí dvaja vysmiati čudáci s lanom.
Vyberáme si Sunset Boulevard (6/6+, pozri topo). Už prvé dve dĺžky v 6. stupni UIAA preveria, či je to cesta aj pre teba. Nám sa darí. Druhá dĺžka sa končí za malým previsom, ktorý obliezaš sprava. Rýchlo naberáš metre, expozícia je čím ďalej tým väčšia. Nasleduje ľahká dĺžka a po nej opäť dve za šesť. Krásne lezenie v kolmej, absolútne neolezenej vápencovej stene. Vápenec je tu je akoby z kameňolomu, nie je to typ vápenca vymytého vodou. Na kráse lezenia to však neuberá.
Po piatej dĺžke treba prekonať asi 100 metrov chodeckého terénu. Nasleduje jedna dĺžka za 5+ a potom štyri dĺžky za 6, krásne platňové lezenie. Miestami sa dostaneš na dohľad k blízkej ferrate Geiernwand Klettersteig a mávaš si s lezúcimi deťmi. Neviem, či úplne chápu, čo uprostred steny robia tí dvaja vysmiati čudáci s lanom.
Za ôsmou dĺžkou sa napájame do cesty Alhambra. Nasleduje dĺžka za 5- a ešte jedna za 6/6+, ktorá sa končí v štande po malom previse. Z tohto štandu sa dá stenou (nie priamo cestou, ktorú si liezol) podľa sprievodcu zlaniť. My si vyberáme druhú možnosť a doliezame na vrchol Geierwandu, tak ako sa to uvádza v možnostiach podľa sprievodcu. Záver tvoria už len dva ľahké polochodecké (obtiažnosť 3- a menej) úseky s výlezom do maličkého kaňona, ktorý sa končí v lese.
Od výlezu je červenými bodmi na skale alebo na stromoch značená zostupovka smerom doľava a hore. Nastúpaš ešte pár metrov v lese až na vrchol (1050 m), je to cca 15 minút. Z vrcholu vo výške 2190 m už vedie ozajstná, veľmi pekne značená zostupovka na druhú stranu do údolia. Asi po 10 minútach prejdeš okolo záveru ferraty. Pomalé klesanie až na parkovisko, miestami zaistené oceľovými lanami. Celkovo zostup k autu trvá asi hodinku.
Sunset Boulevard je športovo nahusto odistená cesta. Netreba žiadne vlastné istiace pomôcky. Pekné štandy s dvoma istiacimi bodmi, aj vzdušné sa medzi nimi nájdu. Jednotlivé dĺžky sú dlhé do 30 metrov. Osem dĺžok je 6. stupni UIAA. Celkovo má cesta 345 metrov a 12 dĺžok.
Ide o jasnú líniu v takmer kolmo položenej stene. Orientovaná je južne, v lete môže byť teplúčko aj viac ako je milé. Náš celkový čas lezenia bol 5 hodín. Ak nájdeš po návrate na parkovisku odvahu, daj si pár temp v ľadovej vode rieky Inn.
Musím doplniť aj negatívne stránky krásnej vzdušnej cesty. Vedie nad frekventovanou diaľnicou. Doprava v kombinácii s vetrom tvorí zvukovú hradbu, takže komunikácia s lezeckým partnerom môže byť komplikovaná. Ani výhľady na diaľnicu nie sú úplne dychberúce.
