Aj pri teplotách nad 30° sa dá vyblázniť na skalách. Buď si ráno privstaneš, nájdeš západne orientovanú stenu a lezieš, kým je slnko nízko. Alebo vyrazíš do rokliny, kde je tieň celý deň. Najlepšie, ak tam zároveň tečie studený horský potok.
Slovenský raj, Prosiecka dolina, Jánošíkove diery, Weichtalklamm pod Schneebergom, či jediná slovenská ferrata na Martinských Holiach. Aj tam sa dá v lete schladiť. No chýba im vzdušný faktor, výškový adrenalín. Ani jeden z mojich štyroch tipov na roklinové ferraty síce nie je úplne poruke (tri sú z Talianska a jedna z Rakúska), ale možno sa ti naskytne príležitosť ich využiť.
Rio Sallagoni (Arco)
Začnem od najľahšej ferraty z trojice. Nachádza sa štvrťhodinku jazdy z lezeckej mekky Arco, proti prúdu rieky Sarca smerom na sever, pod hradom Drena a rovnomennou osadou. Dole pod hradom je na pravej strane cesty vybudovaná oddychová zóna s parkoviskom. Tam sa začína prístupová cesta k ferrate. Talianske značenie je lajdácke, možno budeš trochu blúdiť. Podľa toho môže nástup trvať 10 minút, ale aj pol hodiny. Päť minút uvádzaných na Bergsteigen.com je príliš optimistických. Oficiálna obtiažnosť je C, ale netreba to brať príliš vážne. Outdoorové agentúry z Arca sem bez problémov berú skupinky detí, ktoré ferratu v živote nevideli.
Prvá časť trasy je zaistená tak dôkladne, že precvakávanie karabín každého pol metra začne po chvíli liezť na nervy. Ide sa po solídnych oceľových kramliach. Je tam aj dlhý lanový mostík, decká určite ocenia. Na konci prvého úseku sa dá ferrata ukončiť odbočením doľava na hradný kopec. Druhá časť je bez istiaceho lana (ani ho netreba) a vedie väčšinou po dne kaňonu, skáče sa z kameňa na kameň. Ak sa netrafíš, nič sa nedeje, budeš mať len trochu mokro v topánkach. Celý okruh aj so zostupom a niekoľkými blúdeniami mi trval 1,5 hodiny. GPX na stiahnutie
Orrido di Chianocco (Val di Susa)
Začiatkom júna 2014 som sa z pracovných dôvodov ocitol na pár dní v Turíne. Príležitosť urobila zlodeja, pobyt som si o dva dni predĺžil a preskúmal dolinu Val di Susa na severozápad od mesta. V tejto lokalite sa odohrávali lyžiarske disciplíny olympijských hier v roku 2006. Kopce priamo nad údolím Susa majú vysoko nad 2000 m, ďalej smerom k francúzskej hranici sú aj trojtisícovky. Na veľké hory však nebol čas ani chuť. Vďaka extrémnym teplotám som okrem kultúrno-poznávacej ferraty Sacra di San Michele a tréningovej Pareti di Caprie objavil dve pekné roklinové ferraty vzdialené len pár kilometrov od seba. Orrido di Chianocco v kaňone riečky Prebec je ľahšia a kratšia z nich. Oficiálna obtiažnosť AD podľa talianskej stupnice približne zodpovedá „rakúskemu“ C.
Prístup je pohodlný z parkoviska pri kostole v dedine Chianocco. Vačšina trasy sú traverzy v stenách kaňonu, občas mierne previsnutých. Z hlavného lana je urobených niekoľko odbočiek: hneď na začiatku do jaskyne kúsok vyššie a potom viackrát dole do polovyschnutého koryta riečky. Celá trasa vrátane návratu sa dá v pohode stihnúť za 1,5 h. Čiže ostane dosť času aj na druhú, podstatne náročnejšiu ferratu Orrido di Foresto nad vedľajšou dedinou. GPX na stiahnutie
Orrido di Foresto (Val di Susa)
Túto ferratu si kedykoľvek rád dám znova. V ten deň som už mal za sebou kratšie Orrido di Chianocco a v záverečných pasážach Foresta som si želal, aby sa to už skončilo. Nie je to však nič extrémne, skôr prudko zážitkové. Oficiálna obtiažnosť D, tri tibetské mostíky, dva kolmé výšvihy v tesnej blízkosti vodopádov, sprcha z vodnej triešte a šmykľavé mokré železá sa postarajú o adrenalín.
Zaparkovať sa dá pri rodinnej reštaurácii na konci dediny (po návrate sme si tam dali perfektný ľahký obed z morských plodov), alebo, ak je toto parkovisko plné, nižšie v dedine pri kostole. Na začiatku rokliny sú steny vo voľné lezenie, v horúčavách veľmi populárne. Ak je vysoká hladina vody, k začiatku ferraty sa dostaneš iba s vyzutými (alebo premočenými) topánkami. Pri veľmi vysokej hladine by sa Foresto vôbec nemalo liezť. Za normálnych podmienok sa celá ferrata aj s návratom dá otočiť za 3 hodiny. GPX na stiahnutie (bez zostupovej trasy).
Postalmklamm (Salzkammergut-Berge)
To najťažšie a zároveň slovenským ferratistom najznámejšie na záver. Postalmklamm (D) s legendárnym žabím skokom a voliteľným F-variantom. Je to zábavná ferrata. Prvú časť tvoria pomerne ľahké traverzy stenami kaňonu s niekoľkými lanovými mostíkmi, v druhej časti nájdeš aj vzdušné športové lezenie. Záverečný F-variant je v podstate lezenie po hromozvode bez akýchkoľvek stupov. Kto ho chce vyskúšať, mal by mať zabezpečené dodatočné horné istenie vlastným lanom.
Na Postalmklamm chodí veľa ľudí, najmä cez víkendy sa treba obrniť trpezlivosťou a pri čakaní používať odsedávačku. Prístupová cesta z mestečka Strobl pri jazere Wolfgangsee je platená. Parkuje sa niekoľko kilometrov nad mýtnicou, k začiatku ferraty je to odtiaľ pár minút. Celý okruh trvá vyše 4 hodiny, ja som trackoval len výstup (3 h). GPX na stiahnutie (bez zostupovej trasy). Tipy na ďalšie ferraty v okolí: Attersee/Mahdlgupf, Drachenwand.
