V Bratislave vrcholia augustové horúčavy a mesto je rozpálené na nevydržanie. Pred víkendom rozmýšľam, kde by sa dali spojiť nenáročné hory s kúpaním a bicyklovaním.

Hory nie sú problém, aj cyklotrasa vhodná do extrémne teplého počasia by sa nejaká našla. Ale ak sa chcete kúpať v čistom horskom jazere, na slovenskej strane toho veľa nenájdete. Aspoň nie v rozumnej vzdialenosti od Bratislavy. Takže otáčam pohľad západným smerom. A nachádzam štyri dobré dôvody, pre ktoré sa oplatí merať 2,5-hodinovú cestu do hornorakúskeho regiónu pod výrazným vrcholom kopca zvaného Ötscher.

1. Bicyklovanie po Ybbstaler Radweg

Cyklotrasa Ybbstaler Radweg sa začína pri Dunaji v meste Ybbs an der Donau a vedie údolím rieky Ybbs k jazeru Lunzer See. Má 107 kilometrov a v smere od Dunaja nahor na nej treba vystúpať 717 výškových metrov. Podľa propozícií sa to dá stihnúť za 7 hodín.

Naša trasa od Lunzer See do Hollensteinu a späť: 65 km, 228 vystúpaných metrov, celkový čas 4:40 h (trasa na mape a GPX na stiahnutie)

My sme prešli iba tretinovú časť trasy na hornom toku rieky – podľa miestnych zdrojov však najkrajšiu. Stretávali sme početné skupinky dôchodcov, na klasických aj elektrobicykloch. Pohodové tempo a úsmev na tvári, pri jazere si dali neskorý obed, podaktorí sa aj okúpali, a nechali sa cyklotaxíkmi odviezť nazad.

Fotogaléria Ybbstaler Radweg

Trasa je kompletne vyasfaltovaná a oddelená od motorizovanej premávky. Na jednom úseku vedie po násype zrušenej železničky. Každých cca desať kilometrov stretnete pekné drevené odpočívadlo, aj prameň čapovaného radleru sa občas pošťastí nájsť.

Najväčšia atrakcia je neustála blízkosť priezračnej horskej rieky Ybbs. Počas nášho výletu sa na jej brehoch ochladzovali stovky ľudí a dosť sa ich aj kúpalo. Ako sme na vlastnej koži zistili, tento zážitok si aj pri rekordných teplotách vzduchu žiada morál otužilca.

2. Kúpanie v Lunzer See a Erlaufsee

Pri Lunzer See nám bolo tak dobre, že sme takmer zrušili plán na popoludňajšiu cyklotúru. Po skorom obede v reštaurácii, ktorej terasa stojí na koloch zarazených do dna jazera, sme sa premiestnili na pláž a okamžite zistili, že voda je čistá, akurátne osviežujúca a prostredie s výhľadom na horské hrebene očarujúce.

Kapacita pláží je dosť obmedzená, miest s komfortným vstupom do vody je málo a brehy väčšinou tvorí len úzky pás trávy. Takže cez slnečný víkend ako počas našej návštevy treba rátať s tlačenicou. Plné boli parkoviská, reštaurácia, platená pláž aj voľne dostupné plážičky. Napriek tomu sa k Lunzer See ešte rád vrátim.

Fotogaléria Lunzer See a Erlaufsee

Na opačnej – východnej – strane Ötscheru, kúsok od pútnickeho mestečka Mariazell, sa nachádza jazero Erlaufsee. Leží priamo pod lyžiarskym kopcom Gemaindealpe. V porovnaní s Lunzer See je tu veľká neplatená pláž a neďaleko od nej autokemp. Kempovať sa dá aj pri Lunzer See, no tamojší kemp sa nachádza asi kilometer od jazera.

Voda v Erlaufsee je trochu mútnejšia a najmä plytká. Ak si chce človek dobre zaplávať, musí ísť poriadne ďaleko. Aj tak Erlaufsee považujem za luxusné miesto kúpanie.

3. Výstup na Ötscher

Osamelo stojaci skalnatý Ötscher (1893 m) dominuje okolitému kraju, hoci nie je najvyšším vrcholom Ybbstálskych Álp (tým je Hochstadl s 1919 m). Na oba kopce som už v minulosti vyšiel v zime na lyžiach, no v lete som zatiaľ nemal tú česť. Názov Ötscher má slovanský pôvod a znamená čosi ako „otec hôr“.

Naša trasa od hornej stanice lanovky na vrchol a späť: 5,7 km, 464 vystúpaných metrov, celkový čas 2:20 h (trasa na mape a GPX na stiahnutie)

Ötscher je ideálny na rodinnú túru, ktorú zvládnu aj malé deti a seniori. Až do výšky 1425 m sa totiž dá vyviezť lanovkou z Lackenhofu. Lístok stojí 16,50 €, no ak sa ubytujete v niektorom zariadení zapojenom do systému Wilde Wunder Card, lanovku máte v cene nocľahu. Výhľady z vrcholu sú na nezaplatenie.

Fotogaléria z výstupu na Ötscher

4. Tiesňava Ötschergraben

To najlepšie na koniec. Prechod cez Ötschergraben je tiež vhodný ako rodinný turistický cieľ, hoci v plnej dĺžke to už chce zdatného turistu. Dá sa však skombinovať prechod viac ako polovice tiesňavy s návratom ku autu vláčikom. Presne tak sme to urobili aj my.

Naša trasa z Wienerbrucku k priehrade Erlaufklause: 12 km, 828 vystúpaných m (zrejme nadhodnotený údaj, GPS asi malo v tiesňave problémy),  celkový čas 3:36 h (trasa na mape a GPX na stiahnutie)

Zaparkovali sme v osade Wienerbruck pri informačnom centre prírodného parku Ötscher-Tormäuer. V centre je reštaurácia, toalety (aj so sprchou!), dá sa tam zaplatiť vstupné do parku (3 €) a zobrať nejaký ten prospekt. Kúpili sme si kombinované lístky po 5 € obsahujúce aj jazdu vlakom, nech to máme bez starostí.

V samotnej tiesňave nečakajte žiadne adrenalínové lávky či rebríky. Komfortný chodník je vybudovaný tak, aby sa návštevník mohol sústrediť na obdivovanie sklaných stien, vodopádov a horského potoka, a nemusel sa stále pozerať pod nohy. Vody bolo relatívne dosť aj v extrémne teplom auguste. Po bratislavskej vyhni doslova balzam na telo a dušu.

Fotogaléria Ötschergraben

Za krátku zastávku stojí historická budova prečerpávacej vodnej elektrárne Stierwaschboden, kde sa dá nazrieť do strojovne. Prechádzka roklinou sa v prípade našej trasy končí pri bufete Ötscherhias. Ďalej by sa dalo pokračovať až pod Ötscher, alebo si za polhodinku zájsť aspoň k vodopádu Mirafall. My sme sa však  držali plánu a odbočili doľava smerom k priehrade Erlaufklause.

Nad ňou sme bez problémov našli modernú zastávku mariazellskej železničky. Ako inak, vybavenú perfektnými toaletami. A s milou pani v kase núkajúcou bezplatnú kávu. Ach, kedy to bude aj u nás takto vyzerať… Nasledovala už len desaťminútová jazda vláčikom, ktorý mohol ísť aj pomalšie a dopriať nám tak rozlúčkový výhľad na Ötschergraben.

Ak sa po túre rozhodnete ešte navštíviť Mariazell, cestou sa môžete zastaviť okúpať v jazere Erlaufsee (viď vyššie).