Takto sa na Štefana bežkovalo v Karpatoch

Toto sa v okolí Bratislavy prihodí len raz za sezónu: teplota tesne pod nulou, 15 čísiel prachového snehu, slnko, bezvetrie a slušne vyjazdená stopa.

Hoci som na Štefana nemal nič neodkladné na práci, celodenná túra neprichádzala do úvahy. Predvianočná choroba (tradične) ostala nevyležaná, preložená lyžovačkami, a odmenila sa za to vernosťou.

Vybral som sa naľahko, len s bedrovou taškou, do nej malá termoska, vosky a pár tyčiniek. Na Pezinskej Babe bolo plno. Parkovalo sa na krajnici asi 200 metrov pod parkoviskom, neskôr popoludní aj pol kilometra.

Na hrebeni
Na hrebeni

Ignorujúc rýchlostných bežkárov smerujúcich k udržiavanej stope som sa bez konkrétneho cieľa pustil klasickou návratovou trasou z cyklookruhu Bratislava – Pezinská Baba a späť.

Niekoľko kilometrov klesania po modrej značke na asfaltku do Slnečného údolia, potom stúpanie po žltej cez osadu Kolárske a Šenkárku na hrebeň. Dosť turistické, veľa prevýšenia, tak to mám na bežkách rád.

Nelietajte tak nízko, páni piloti!
Nelietajte tak nízko, páni piloti!

Lyže namazané len univerzálnym tvrdým voskom na teploty okolo nuly slušne držali do kopca aj kĺzali z neho dole. Na hrebeni to bolo najlepšie, na červenej značke parádna stopa a len občas iný bežkár alebo peší turista – väčšina sa dokonca snažila neničiť stopu.

Prudké klesanie z Konských hláv som hrdinsky zvládol pluhom, s jednou prestávkou na úľavu bedrovým kĺbom. Pred Babou som sa napojil na udržiavaný bežkársky okruh. Bol fajn, no na môj vkus priveľa spoločnosti. Dvojeurovku do kasičky si jeho správcovia každopádne zaslúžili.


Trasa: 14,3 km, čas 2:05 h, 375 vystúpaných metrov. GPX na stiahnutie