Štefánik Trail 2017 z druhej strany

„Ci boha, ci pána“ ozýva sa z tmy na vrcholovom hrebeni Vysokej o druhej v noci. Tesne predtým sa s Bresťom budíme z driemot pod oblohou plnou hviezd v panike, že sme prespali príchod prvých bežcov.

Po siedmich hodinách od štartu na Bradle náš skromný bufet – kontrolu na Vysokej K5 – poctil svojou návštevou Rišo Zvolánek. Víťaz Štefánik trailu 2016. Aj tento rok to má pekne rozbehnuté (ako sa neskôr ukáže, aj dobehnuté). Zdržal sa presne na jedno horké chladené z plechovky a už sme počuli len „ci boha, ci pána“ a zmizol v čiernej karpatskej tme sledovaný mesiacom v splne. Vraj, „keď som uvidel ten minibar, tak som nemohol odolať“, hodnotí spätne Rišo.

Bresťova Terezka sa ešte stihla spýtať: „to bol ten frutarián?“ Tata Bresťo súhlasne kýve hlavou a Terezka sa zmôže len na „ci pána“.

Kreslo pre hosťa na Vysokej (viac fotiek v galérii)

Štefánik trail 2017. Môj tretí Štefánik. V roku 2015 si tento úžasný beh nesmelo ohmatávam v úseku Kamzík – Devín – veľká socha MRŠ. Udávam tempo kamarátovi, som pacer. Príbeh Milana Rastislava doslova magnetizuje, čítam knihu o jeho krátkom, avšak do posledného dychu naplnenom živote. Ako to bolo? „Žil som krásny život, prežíval som večnosť v sekundách.“ Neváham, registrujem sa na ST140 2016 a vzdávam hold tejto osobnosti, jeho životu – bežím od mohyly k soche.

Tento rok sa zúčastňujem z pozície značkára a dobrovoľníka na kontrole K5 Vysoká. Odpoveď na obľúbené Diankine „a prečo?“ je, že si chcem bežecké preteky ohmatať aj z tejto stránky. Zažiť to povestné rozprávkové „tu človečina smrdí“ z druhej strany.

Chcem tú človečinu tvoriť. Tak som to doteraz na dlhých behoch cítil pri každom kŕmidle.

Úsmev a vľúdne slovo od dobrovoľníkov na kontrolách a kŕmidlách boli mnohokrát viac ako ponúkané nápoje, či jedlá. Človek od kŕmidla odchádza doslova znovuzrodený. A aj o tomto je ultra. A potom prišiel čas dávania. V rokoch 2015 a 2016 som dostával a ako píše môj obľúbený Exupéry v jednej zo svojich kníh: „chcem aby si žil nie z toho, čo dostávaš, ale z toho, čo dávaš, lebo tým rastieš“.

Spolu s Bresťom a Terezkou stojíme pod krížom na Vysokej a sledujeme unavené, väčšinou však šťastné tváre ultrabežcov. Šťastné tváre, ktorým dominujú rozžiarené očká. Ponúkame všetko, čo im na tých očiach vidíme. Všetko, čo dokázali naše nohy vyniesť od Vývrate sem hore. Usedavo prší. Najviac teší kávička z koťoga, biely čaj zlatistého nálevu s kvetinovo-ovocnou vôňou a lahodnou sviežou chuťou s dlhým aftertastom, sushi rolky s avokádom.

Rastieme. A opäť dostávame. Vysokú sme dostali za odmenu, najkrajší kopec Malých Karpát. Pri pohľade zo Záhoria pripomína pyramídu, žiadna opuchlina, radosť tu byť. Ďakujeme Maťo. No nie každý má tento názor. O piatej ráno sa dozvedáme, že Vysoká je tu nezmyselne, že mala byť na začiatku preteku alebo nemala byť vôbec…a daj sem dva banány na cestu.

Vyberiem aj z iného súdka. Večer pri vynáške nás dobehne Laco z Perneku. Chodí sa po práci prebehnúť, pokochať sa výhľadom, utriasť myšlienky. Odprevadí ma na Hubalovú k studničke a lúčime sa s tým, že niekedy niekde v lese sa určite ešte uvidíme. Netrvalo dlho a Laco sa o tretej v noci objavuje znova pod krížom na Vysokej. Tento krát turistika s ruksakom plným zásob pre bežcov. Cola, minerálka, horalky, banány…

Mesiac v splne, noc plná zázrakov. Aj o tomto je ultra. Aj o tom, že to je punk a ešte je to o ceste k sebe samému a predovšetkým pre seba samého. Tak som to ráno hore pod krížom na Vysokej v mrholení a hmle cítil. Milan Rastislav, ďakujem.

Beh Stefanik Trail sú dva paralelné preteky kategórií Ultra jednotlivci a Štafety (min. 4 – max. 7 členov) po hrebeni Malých Karpát – Štefánikovej magistrále od mohyly M. R. Štefánika na Bradle ku soche M. R. Štefánika na bratislavskom námestí M. R. Štefánika (Eurovea). V roku 2017 sa preteky uskutočnili v termíne 9. – 10. júna. Jednotlivci štartovali o 19:00, štafety o 23:00 h. Trasa Ultra: 144,2 km / +5330 m / -5680 m, trasa Štafety: 140,4 km / +5023 m / -5362 m. Výsledkové listiny ročníka 2017.

→ Pridaj sa k Zagurami na Facebooku