Na pohľad úplne typický začiatok sezóny. Horolezec nadšene plánuje a ty potichu i nahlas skučíš, že nevieš liezť. Konštatuješ, že sa ideš radšej bicyklovať. Horolezec nesúhlasí, ale bicykel zakomponujete do plánu, aby ste nemuseli tak veľa chodiť. Plán je jednoduchý, z Tatranskej Polianky bicyklom na Sliezsky dom a odtiaľ na príjemnú západnú stranu Velickej steny do ľahkej cesty Hrana Velickej steny. Údajne za štyri.

S tichým rešpektom pred milovanými Tatrami a s očakávaním, čo prinesie nová sezóna, sa psychicky pripravuješ na prvé letné tatranské lezenie. Dohadujete sa s parťákom do trojice, aby si nemusela nosiť lano. Klasika :D

Ranná bicyklovačka na Sliezsky dom trvá priemernému lezcovi necelú hodinu a pol. Parťák to dáva s časom hodina päť minút, vám to trvá asi o pätnásť či dvadsať minút dlhšie. Klasické otravné stúpanie, zhoršujúci sa asfalt a rozširujúce sa diery. Nič sa za rok nezmenilo a už sa tešíš, keď pôjdeš naspäť.

Krátka zastávka na Sliezskom dome a potom nasleduje chôdza. Snažíš sa presvedčiť hlavu, že posúvanie sa krokmi mierne do kopca a po kameňoch je to, čo od nôh naozaj chceš. Chôdza je neskutočne divná po zosadnutí z bicykla…

Keď sa dostávate na Kvetnicu, len pomaly zaostruješ na ľudí v okolitých skalách a pomaly identifikuješ niekoľko dvojíc na Velickom zube i v ceste Cez výlom. Stúpajúc žľabom venuješ najviac pozornosti dvojici Poliakov v šestkovej ceste od dvojice Gálfy – Urbanovič. Každý okamih, keď oddychuješ, sa na nich dívaš. Asi preto, že sú na dohľad a stále sa k nim približuješ. Alebo možno ťa čosi v podvedomí presviedča, aby si to robila.

Ste v žľabe skoro pod stenou. Parťák, horolezec a nakoniec ty. Chvíľa strieda chvíľu a vtedy vidíš, ako sa poľskému prvolezcovi spod nohy odtŕha balvan o šírke možno i pol metra. Je to úplne ako z filmu. Len moment. Kričíš kameň! a snažíš sa dostať čo najďalej od možnej dráhy. Nemáš však veľmi kam. Vedľa teba je len platnička. Stále sleduješ kam letí. Nepomáha ani fakt, že sa ešte v stene triešti na menšie kusy.

Padá len niekoľko metrov od vás a pri kontakte so zemou sa mení na mnoho menších úlomkov. Tie akosi nečakáš a rozprsknú sa všade naokolo. Tráva, na ktorú kameň dopadol, trochu spomaľuje jeho energiu, ale i tak ťa jeden úlomok vo veľkosti detskej päste triafa do rebier. Zvyšok skaly sa vo väčších či menších kusoch gúľa dole žľabom.

Áno, presne takto si si predstavovala začiatok letnej sezóny. Nejaké znamenie? Máš vôbec prezrádzať, že ste nemali na hlavách prilby?

Po kontrole strát na životoch konštatujete, že sa nikomu nič nestalo. Horolezec okamžite zisťuje, ako si na tom. Trafilo ťa? Kde? Bolí ťa to? Prekvapivo vzhľadom na veľkosť skaly, ťa rebrá takmer nebolia. Konštatuješ, že budeš mať asi modrinu (spoiler: nestalo sa tak, žiadna modrina sa nekonala).

Vaša cesta začína naľavo od jaskynky, chýbalo vám k začiatku už len pár metrov. Trváš na tom, že chceš ísť zo žľabu okamžite preč. Bez istenia teda vychádzate na menšiu trávnatú policu krytú pod previsom. Tu sa nastrojíte. Miesta je tu nepohodlne málo, ale aspoň ti nič nepadá na hlavu.

Prvá dĺžka sa tiahne šikmo doľava na hranu. Príjemná obtiažnosť, ideálna na prvý konktakt so žulou po zime. S nedôverou skúšaš, či drží všetko ako má. Ale drží. Prvý štand horolezec robí na hrane medzi slnečnými lúčmi a rampou v tieni. Parťák sa presúva istiť na rampu, ty sa snažíš ohrievať na slnku a stále pokukuješ do žľabu a vyzeráš parťáka s parťáčkou, ktorí mali dôjsť neskôr. Pri odchode z tohto slnečného miesta ich konečne vidíš.

Druhá dĺžka pokračuje z trávnatej rampy do akejsi príliš kolmej stienky. Potom prechádzaš trochou nejasného terénu a nakoniec si nútená traverzovať popod previs. Prechádzaš to takmer plazením, previs ti nedovoľuje vystrieť sa a snažíš sa odosobniť od nenávideného traverzu.

Celý čas si vravíš, že ste asi zablúdili, ale cestou všade nachádzaš staré skoby, takže to asi nebude pravda. Horolezec po tomto nepríjemnom traverze zaštandoval na celkom príjemnom mieste na slniečku. Potichu sa chváliš za to, ako si to parádne zvládla.

Tretia dĺžka v tebe však vyvoláva mierne obavy, keďže prvýkrát dobre vidíš, kadiaľ horolezec lezie. Pred ním je malá platnička, ktorá z diaľky nepôsobí veľmi strmo, keď sa však priblížiš, vtedy si uvedomuješ jej kolmosť. Na jednej hrane dobré chyty a žiadne stupy. Na druhej žiadne ruky a pár stupov. Prechádzaš sa pod stienkou. Skúšaš to zľava. Potom sprava. Potom hlásiš, že kašleš na to, ideš domov. Potom skúšaš ďalej, lebo nemáš inú možnosť. A potom to prelezieš.

To bola tá ľahšia časť. Nad tým horolezec smeroval viacmenej priamo hore. Po platničkách. Sem-tam chyt. Sem-tam stup. Ale nikdy naraz. Toto by si štvorkou určite nehodnotila. Skúšaš ísť trochu doprava, tam sa však dostávaš do slepej uličky (rozumej žiadne chyty). Naľavo ťa tiež nič nepresviedča o ľahšom teréne. Pomaly si hľadáš nejaké záchytné body a popri tom fňukáš, že ty nie si žiadny lezec.

Samozrejme, že nejako dolezieš k štandu na ktorom ťa horolezec upokojuje, že už ste skoro hore a že ti to ide parádne. Nesúhlasíš.

Štvrtá dĺžka je parádny a ľahký kameňolom končiaci na rebre, na ktoré sa treba vyšvihnúť. Odtiaľ už len krátkym hrebeňom na trávičky. To ste zo steny von a na vrchol je to už len pár krokov.
Pod vrcholom sa odstrojujete a dávate si pauzu. Máte čas, teplé počasie a chcete počkať na parťáka s parťáčkou, ktorí sú stále niekde v stene. Počas čakania zídete Granátovou lávkou nižšie a vybehnete si na Dvojitú vežu, odkiaľ sú krásne výhľady na Bradavicu a do Slavkovskej doliny. Naozaj krásna časť Tatier.

Keď prichádzajú parťáci, spoločne schádzate tvojou obľúbenou Granátovou lávkou na Sliezsky dom. A za odmenu ťa čaká vytúžený zjazd na bicykli, počas ktorého sa takmer vyvrátiš do jamy. No zjazd je za odmenu.

Horolezec: Hrana Velickej steny (IV): Cesta rozdeľuje stenu na západnú a severo-západnú časť. V ceste je možné nájsť mnoho skôb rôzneho veku. Cesta vedie v pevnej skale, miestami je viac zarastená lišajníkmi. Zostup rampou popod Velickú stenu, alebo cez Granátovú lávku.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria