Je november a horolezec už nad tatranským lezením veľmi neuvažuje. Obaja sa skôr dívate na cepíny a čakáte na sneh, ktorý nechodí. Blíži sa víkend a pýtaš sa, či nepôjdete ešte liezť. Nemá fučať a má byť pomerne teplo.
Horolezec ostáva jemne prekvapený tvojím záujmom, ale súhlasí. Prichádza otázka – kam ísť? Krátke dni a dlhé nelezenie vás smeruje na začiatok doliny a na južnú, prípadne západnú stenu. Ako správna voľba sa zdajú byť štyri krátke dĺžky v ceste Deň Svišťa vedúcu na Stenu pod Skokom (1860 m) v Mlynickej doline. Preventívne si do batohu balíš takmer všetky vrstvy oblečenia, ktoré zvykneš nosiť v zime na skialp.
Ráno vstávate v luxusnom čase a vyberáte sa na Štrbské pleso. Po dlhej dobe dostávaš lano na batoh. Aj si si celkom odvykla. Postupujete pomaly po turistickom chodníku, neponáhľate sa a užívate si slnko. Stenu máte na dohľad a už z diaľky vidieť, že nástup bude viesť mierne cez kosodrevinu. To ťa neteší, ale nerobíš si z toho ťažkú hlavu.
Pred vodopádom Skok sa odpájate z turistického chodníka. Obdivujete Vežu pod Skokom, podchádzate Stenu pod Skokom a čím ďalej postupujete, tým viac kosodreviny vás sprevádza. Začiatok lezeckej cesty je priamo uprostred kosodreviny. Musíte sa k nej mierne prebrodiť a ty radšej volíš variantu oblezením po oblej skale. Horolezec istí tvoj zadok zospodu, aby si sa do tej kosky s batohom nezgúľala. Na začiatku cesty je síce malý fľak zeme, ale hneď nad tým sú strmé trávky a skala.
Pred nastrojením najprv riešiš dilemu, koľko vrstiev oblečenia je na dnes akurát. Nefúka a ty si neobliekaš ani len spodky, dokonca i mikina zostáva v batohu. Preventívne na seba hodíš páperku, ale je ti v nej akosi teplo. Horolezec netradične berie so sebou batoh, aby ste sa poň nemuseli cez kosku vracať. Kým horolezec pomaly lezie prvú dĺžku, dávaš si ľahký strečing počas istenia. Horolezec prilieza k prvému štandu vedľa stromčeka, ktorý míňa a pokračuje v lezení. Spája prvé dve krátke dĺžky do jednej dlhej.
Nastupuješ do skaly. Hneď od začiatku volíš variant priamo hore. Vyberáš vklínence, chrúmeš po lišajníkoch. Keby si sem tam nevidela olezenú skalu a olúpané lišajníky, povedala by si, že by mohlo ísť o prvovýstup. Taká naivná síce nie si, ale lišajníky v očiach nie sú nič moc.
Pomaly sa dostávaš k stromčeku. Keď sa dívaš na skalu, ktorá je hneď nad ním, dochádza ti, že ide o menší previštek. Naliezaš do neho a veľmi štvorkový nie je. Nepríjemné chyty. Chvíľu sa tam potrápiš, kým nájdeš ako-tak vhodné chyty. Lezieš ho priamo a teda za štyri to nebolo. Ako sa neskôr dozvedáš, mala si ho ísť viac sprava. Po previšteku nasleduje ľahší terén a koniec prvej dlhej dĺžky.
Ďalšie dve krátke dĺžky (tretiu a štvrtú) horolezec opäť spája do jednej dlhej. Samotná dĺžka je omnoho jednoduchšia, časť z nej vedie po uhladených trávičkách, čo je v konečnom dôsledku nepríjemnejšie než samotné lezenie. Dosť sa na nich v lezečkách šmýka.
Prebehnete to ako nič a dozvedáš sa, že to je vlastne koniec. Traverznete síce popod kosodrevinový trs na rebierko a po rebierku urobíte ešte pár metrov, no po chvíli sa terén opäť mení na trávičky. Obúvaš si topánky a traverzom po trávičkách sa presúvate na vrchol Steny pod Skokom.
Tam si dávate teplý čaj z termosky a drobný piknik. Po čaji o piatej, ktorý bol vlastne skôr, sa rozhodujete, že zlaníte cez tvoj mimoriadne (ne)obľúbený Nemorálny tanec. Morálový zlaňák, v ktorom pravidelne testuješ svoje schopnosti.
Najprv však musíte rozpliesť totálne zamotané dvojičky (viď úvodná fotka). Trvá vám to pekných pár minút, kým ich rozuzlíte. Zlaňuje horolezec, potom ideš ty. V konečnom dôsledku hodnotíš, že ti to absolútne nejde a za poslednú sezónu nenastal žiadny pokrok v tvojich zlaňovaniach previsov. Druhý zlaňák je menej náročný, tam je potrebné len dôkladne položiť lano, aby sa pri sťahovaní neseklo. Keď si na zemi, tak si vydýchneš a lano stiahnete so všetkou eleganciou sveta.
Horolezec: Veža pod Skokom, Deň Svišťa (IV): Cesta sa nachádza v pravej časti Steny pod Skokom. Je to krátka dvojdĺžková cesta. Istenie je bezproblémové, občas je možné nájsť skobu. V spodnej časti steny je viac voľných kameňov, cesta je miestami pokrytá lišajníkom. Zostup vedie cez trávnatý žľab vpravo alebo cez Stenu pod Skokom vľavo.
Deny a Matúš
Autor odporúča
- So ženou na lane 16: Naľahko na Baranie rohy a Vežu pod Skokom
- So ženou na lane 7: Jeden previs na Ganku a pokus o napravenie reputácie pod Skokom
- Trinásť zázračných ciest vo Vysokých Tatrách
- Dva dni na anjelskom ihrisku
- So ženou na lane 49: Rozprávkové lezenie na Dračí štít
- So ženou na lane 48: Panika a previsy v Čerešňovom pilieri