Martinovkou na Gerlach chceš ísť vlastne len kvôli tomu, že cestou vieš pozbierať do imaginárnej zbierky viaceré tatranské štíty so zaujímavými názvami a udalosťami. A tiež chceš hrebeňovku využiť na to, aby si sa mohla zbaliť do malého batohu ako kedysi na VHT, aby si si overila, že to ešte vieš.

Asi to nie je typický dôvod, prečo ľudia chodia Martinovkou na Gerlach. Ty si však na Gerlachu bola už niekoľkokrát, naposledy dokonca pred deviatimi dňami. Ale Zadný Gerlach či Lavínový štít sú miesta, ktoré ťa dnes zaujímajú viac ako samotný Gerlach.

Ráno o 5:40 vyrážate z Tatranskej Polianky, horolezec, parťák a ty. Samozrejme na bicykloch, lebo o chvíľu už nebudeš žena na lane, ale bajkerka. Parťák tentokrát bicykel necháva doma a dáva si časovku na Sliezsky dom, kde vás kvôli tomu musí ešte peknú chvíľu čakať. Trvá vám to len hodinu dvadsať, takže sa vlastne zlepšuješ a cestou stíhate nádherný východ slnka.

Je niečo po siedmej, keď vyrážate na Poľský hrebeň. Cesta vám ubieha plynule, ty máš malý batoh, s váhou ktorého si nadmieru spokojná. Sedák, prilba, nejaké karabíny, bunda a voda je celá tvoja dnešná výbava. Na Poľskom hrebeni dáte malú pauzu, obliekate sedák, prilbu a vydávate sa smer Velický štít.

Na Velický štít si sa asi pred rokom zatúlala sama, takže horolezec ťa nabáda, aby si viedla. Smeješ sa a odpovedáš, že vlastne nevieš. Tade niekde rovno hore ako pustí. Tu trochu chodník, tu trochu po hrebienku, po skale, trochu zlezenia, trochu výlez a ste hore. Prvý štít, dávate úsmev č. 10 a vzniká prvá fotka do zbierky.

Horolezec nevydrží dlho na mieste a putuje nájsť zlaňák. Ten nachádza okamžite. Vyťahujete z batohu lano a dávate plynulý zlaňák. Potom lano opäť balíte. Odtiaľ nasleduje traverz na hrebienok a ľahkým terénom sa ponáhľate o krok ďalej.

Tesne pred Litvorovým štítom pridávaš do kroku a snažíš sa naň dostať prvá. To sa ti s prehľadom podarí a vyškerene čakáš na fotku. Horolezec a parťák sú ti za pätami. Dávate si spoločnú fotku s úsmevom č. 22 a potom krátku pauzu.

Ledva sa stíhaš usadiť, parťák poriadne ani nestíha dojesť jablko a pokračujete ďalej. Nasleduje ľahký terén do Litvorového sedla, ktoré ste už párkrát lyžovali.

Tu terén konečne začína byť zaujímavejší. A ty sa začínaš strácať v orientácii, takže to, že cestou prechádzate cez niekoľko rôznych veží, vieš akurát tak z obrázka. Prechádzate nejaké úseky, kde sa dostávate na severnú stranu prvýkrát. Nestáva sa často, že teplota je na severe príjemnejšia než na juhu, ale dnes je to fakt.

Fúka z juhu a na hrebeni to jemne zráža pocitovú teplotu a na severe, aj keď v tieni, je o niečo príjemnejšie. Vraciate sa na slnko, potom predbiehate partiu štyroch Poliakov, následne sa dostávate opäť na sever a uvažujete kadiaľ hore.

Keď zo severu vyleziete na hrebeň asi terénom, ktorý už veľmi nie je trojkový a môže sa zľahka blížiť ku štvorke, tak sa začínaš zaujímať, či teda to lano náhodou nechcete aj použiť. Na tvoj dotaz sa teda naviažete na lano asi niekde v okolí Malej Litvorovej veže a exponovaným terénom prechádzate naviazaní.

Vďaka tomu môžeš dvoch chlapov bez hanby spomaliť a keby ti to napadlo skôr, už dávno si ich mohla mať pod dohľadom, aby ti neutekali. Užívaš si krásny terén. Konečne ti to pripomína skutočnú hrebeňovku. Cestou stretávate celkom zábavnú platničku, ktorú zlaňujete kratučkým zlaňákom a potom už len míňate Lavínový štít a máte Zadný Gerlach na dosah ruky.

Na Zadnom Gerlachu precitneš z myšlienok a vravíš, že tu niekde by mali byť zvyšky havarovaného lietadla. Parťák je zmätený, tak mu vysvetľuješ že sa tu od druhej svetovej vojny nachádzajú trosky havarovaného lietadla. Horolezca to nenadchýna a teba naopak o to viac, že v pozadí lieta vrtuľník a hľadá niekoho v oblasti Dračieho štítu (tento rok nie prvýkrát a tebe sa z toho ježia vlasy).

Tesne pred zostupom sa odväzujete z lana a dávate opäť spoločnú fotku s úsmevom č. 12. Schádzate nižšie a v žľabe vidíte spomínané trosky. S parťákom chvíľu stojíte na hrane a obzeráte kusy lietadla, zatiaľ čo sa horolezec ponáhľa do Tetmajerovho sedla. A odtiaľ vyzerá stena Gerlachu skutočne majestátne.

V sedle sa opäť naväzujete a máš pocit, že terén je dosť jednoduchý. Ty si naviazaná v strede a sem tam sa do lana pekne zamotávaš. Napriek tomu vám to ide plynule. Slnko svieti a deň je krásny.

Je asi jedna hodina poobede, keď prichádzate na Gerlach. A na Gerlachu nie je nik. Normálne že nikde nikoho. Nemá vám ani kto spraviť spoločnú fotku. Poprosíte teda kameň aby vám urobil statív a na druhý pokus vzniká spoločná fotka. A nezabudni, narovnať prilbu, bundu a nahodiť úsmev č. 3.

Na Gerlachu pobudnete dobrú chvíľu, ležíte na skalách, opaľujete sa, až kým nepadá rozhodnutie ísť dole. Dvakrát sa ti nechce, dokonca i na parťákovi badať po predchádzajúcich náročných dňoch náznaky únavy. A ty si si myslela, že je stroj.

Zostup Batizovským žľabom ti príde nekonečný, ale dávate to. V stene Gerlachu sú nalezení nejakí horolezci, ktorých počujete, ako hľadajú to správne vhĺbenie. Pripomenieš si minuloročné lezenie Kriššákových platní na Gerlach a vlasy ti stále stoja dupkom pri všetkom rešpekte, ktoré pred touto stenou máš.

Ďalší nekonečný je zostup k Batizovskému plesu a ešte nekonečnejší je prechod magistrálou na Sliezsky dom, kde podaktorých z vás čakajú bicykle. Z troch batohov teda robíte dva, aby bol zostup pre parťáka čo najjednoduchší. Dávate mu krátky náskok, zatiaľ spokojne dopíjaš pivo. Keď sa spustíte na bicykloch dole, tak ho stretávate len niekoľko sto metrov pred rampou.

Horolezec: Gerlachovský štít, Martinova cesta (III). Pekná a dlhá hrebeňovka. Terén po Litvorové sedlo je jednoduchší a menej exponovaný (zlaňák z Velického štítu 13 m). Terén od Litvorového sedla po Gerlachovský štít je viac vzdušný a vyskytujú sa pasáže s trojkovým popoliezaním (zlaňák do Lavínovej štrbiny 5 m). Zostup cez Batizovskú próbu.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria