Ako môžeš liezť krásnu platňu vo vysokých nadmorských výškach, keď si úplný začiatočník? Jednoducho. Stačí poznať horolezca, ktorý ťa k tomu postrčí a ukáže ti, že aj platničky môžu byť ľahšie, tak za štyri…

Si von znova, po dlhšej dobe, veľmi sa tešíš z pohybu a pobytu na vzduchu a najmä v Tatrách. Keď vylezieš z kosodreviny, stenu už z diaľky vidíš, ale dobre vieš, že nástup ešte chvíľu potrvá. Pomaly sa približujete a ty to vidíš stále zbližšia. Obdivuješ majestátnosť štítu, sleduješ platne a utvrdzuješ sa, že to fakt nie je ťažšie ako ti bolo povedané.

Pod stenou na seba obliekaš skoro všetko čo máš. Je príjemná prvá polovica z prvej desiatky celziovej stupnice. Augustovej. Fúka vietor, oblaky sú vysoké a sem tam na teba na pár sekúnd zasvieti slnko, kedy sa snažíš trošku vyhriať, ale vôbec sa ti to nedarí.

Pomaly naliezate. Ľahučký začiatok. Onedlho však prichádzajú platničky. Ľahké a naklonené. Neriešiš expozíciu. Expozícia je to, čo si vždy obdivovala, vždy si rada stála na kraji a pozerala sa dole. Na štandoch naťahuješ rukavice a snažíš sa zohriať. Niekde je chytov viac, inde menej, ale všade priam luxusné stupy a na stienke ti stačí len sa pridržať.

Naliezaš na krásny traverzový úsek po platničke. Možno ti konečne urobia peknú fotku… Máš tak rada fotky a ako druholezec máš len málinko fotiek z reálnych situácií. Aj slnko zasvieti. Lezieš opatrne, pomaly si užívaš kroky a dotyk so žulou. Zrazu v doline vrtuľník. Blíži sa celou dolinou k vám. Nevidíš ho. Chvíľu postojí, urobí hluk. Akoby zastal čas. Lezec prestáva liezť, rozmýšľame, čo sa deje, čo sa stalo. Vrtuľník sa otáča a mizne. Chvíľu je ticho a znova sa vracia. Rovnaký scenár. Hukot celou dolinou, postojí a už ho niet. S myšlienkou v hlave pokračujete…

Slnko skalu trochu vyhrialo. Chlapi zhadzujú vrstvy. Ty sa nenecháš len tak okabátiť, ale nakoniec pristaneš na to, že chvíľu vydržíš aj bez páperky. Dobre robíš, keďže následne trochu vychádzate z trasy a dostávaš sa na miesto, kde máš nohu vyložiť až k hlave. Trochu možno preháňaš, to s tou nohou a hlavou, ale si rada, že páperka je dole. To je tak, keď uhne z cesty o pár metrov vyššie ako mal. Prehodíš lano nabok, potom tú nohu vyložíš, kam treba, a už si v suchu. Aspoň si to myslíš.

Posledná časť. Škaredý úsek. Na jednej strane je krásny v miernom kútiku, ale po dolezení na miesto zistíš, že pod sebou máš dva uvoľnené bloky, ktoré určite nechceš spustiť, nechceš sa ich chytiť, nechceš na ne stúpiť, ale inam tie ruky a nohy nevieš dať. Pod tebou je parťák. Z tej predstavy ti je kadejako. Ooo, inak by to bola fakt krásna časť. Trochu to pokazilo dojem.

Bojujúc sama so sebou dokončuješ posledné metre. Stihneš sa obzrieť, cvaknúť dve fotky a následne sa zatiahne. Na sever vidíš akurát tak nič. A lepšie to už ani nebude. Obliekaš páperku a zisťuješ, že na reálny vrchol štítu je to ešte kus cesty hrebeňom asi tak za tri. Si sklamaná, lebo vieš, že je veľa hodín, treba vám zlaňovať asi šesť- či sedemkrát, a aj napriek odhodlaniu, že to pôjdete skúsiť, to po pár metroch vzdáte. Lebo čas, lebo ne/viditeľnosť… Ale to ti bolo jasné už na začiatku.

Na krásnej skalovyhliadke dávate fotku, vraciate sa späť a pripravujete sa na zlaňovanie. Zlaňáky bez problémov, možno až trošku málo naklonené, stiahnutie lana zakaždým priam ukážkovo. Dostávate sa na zem. Zhadzujete zo seba veci a užívate si posledné lúče zapadajúceho slnka za vedľajšie končiare.

Pred vami ešte dlhá cesta dole. Vykračujete si, vymieňate si dojmy, zamýšľate sa nad vrtuľníkom (nasledujúci deň na hzs.sk zisťujete, že to bol zlomený členok pri pokuse o prvovýstup). Cesta ubieha, cítiš sa dobre, využito, spokojne, ani nie unavene. Tentokrát ani toľko nezakopávaš ako minule pri zostupe z Ostrého štítu. Cestou dávate občerstvovačku na fialových bobuľkách a kým sa dostanete k autu, je skoro deväť.

Horolezec: Batizovský štít, Kuttove platne IV/V-. Štandy na borhákoch, lezená originál cesta bez variantov, najkrajšia štvrtá dĺžka v platni, kde je vodorovný traverz po poličke, zlanenie 7 x 60 m, veľa turistiky, treba bivakovať v doline a na druhý deň si vyliezť Kriššákove platne na Gerlach.

Fotogaléria