Sneh v Tatrách vám zmizol pred očami a horolezec veľmi skoro začína poškuľovať po tatranskej žule. Tebe sa to nejako nezdá a po zimnej sezóne nemáš lezecké odhodlanie, i keď si už lezečky na skalkách oprášila. Nakoniec privoľuješ s dvoma podmienkami. Prvá, že predtým musíte vyliezť všetky päťkové previsy v Dreveníkovskom raji a druhá, že to bude niečo na tatranskom slnku.

Pôvodný horolezcov plán bol dať si Ošarpance, potom však pribaľujete aj parťáka s parťáčkou, ktorí v Tatrách nemajú veľa odlezené, hoci sú lepší lezci než vy. Preto volíte prístupnejšiu cestu vo Velickej stene.

Ráno sa stretávate na parkovisku. Vy vykladáte bicykle z auta, parťáci z nosiča. V zmysle hesla bike & hike & climb vysadáte na bicykle a s odhodlaním šliapete hore. Trochu si sa na jar začala preháňať na bicykli, tak tento výšľap po prvý raz nehodnotíš ako svoju poslednú cestu.

Ide sa ti dobre, čo je možno aj tým, že máš pocitovo ľahký batoh. Hoci ťa bolí zadok a máš pocit, že záverečné tiahle stúpanie je nekonečné, všetci v zdraví dobicyklujete hore na Sliezsky dom. Tam zamknete bicykle, prezliekaš sa z cyklonohavíc a vydávate sa kráčať. Až po prejdení prvých tisícdvesto krokov sa dostatočne rozchodíš. Po zosadnutí z bicykla do tatranských terénov je to vždy celkom o život.

Prístup pod Velickú stenu od Sliezskeho domu je ľahký, aj preto ste si ju vybrali. Prekvapujú vás nalezené skupiny na Velickom zube a jedna, ktorá z neho už schádza. Je pravda, že ste sa ráno veľmi neponáhľali, ale nemenovaný horský vodca očividne chce mať voľno už pred obedom.

Nástup do cesty Cez výlom nachádzate ľahko, dokonca vyleziete o výšvih vyššie nad komínik, aby vám lano nemenilo smer hneď od začiatku. Keď ste to liezli prvýkrát, zažili ste zbytočné trenie lana. Takto to vynecháte.

Nastrojíte sa v tieni a hneď na to horolezec nalieza a rýchlo mizne za rohom. Potom na chvíľu spomalí a následne zrýchli. Vravíš tomu, že je na vychádzke a takmer mu nestíhaš podávať lano. Dolezie na štand, ktorý je na slnku. O tom dobre vieš a tak sa tam chceš dostať čo najskôr.

Ako nástraha ťa v prvej dĺžke čaká malý, ale takmer kolmý výšvih. Celý čas to s horolezcom konzultuješ cez vysielačku. Kadiaľ? Rovno. Čože? To asi nie. Povoľ. Obídeš to nakoniec zľava a pravdepodobne nie si jediná, lebo v tom smere badáš olezené skaly. Zlepšuješ sa, konečne si všímaš olezenú skalu. O chvíľu si na hrebienku. Tešíš sa zo slnka, hoci hore pofukuje vietor.

V druhej dĺžke ti horolezec odlieza priamo hore, potom jemne mení smer doľava, kde ti mizne za skalou a následne sa ti objaví nad hlavou. Začiatok je pekný a nenáročný.

Dostávaš sa do úseku, kde lano zatáča prudko doprava a chce od teba traverz bez nejakého postupového istenia. Tvoja traverzová panika, ktorá vznikla v stene Kolového štítu a neskôr bola potvrdená v stene Gerlachu, však nedostáva šancu. Terén je priam primitívny. Len dávaš horolezcovi príkaz, nech ťa príliš nedoberá a pohodlne k nemu docupitáš.

Tento štand je menej pohodlný. Tu však horolezec rýchlo odlieza za hranu, parťáci sú ešte len na začiatku druhej dĺžky a ty zostávaš sama. Celkom sa potešíš, keď po chvíli prichádza parťák. Vďaka takýmto situáciám môže mať i prvolezec celkom fajn fotky.

Za hranou ťa čaká krátka pasáž ľahkého terénu a následne príjemné vhĺbenie, ktoré sa tiahne doľava. Dĺžka je pekne dlhá a na jej konci čaká ďalší nepohodlný štand. Horolezec vraví, že prichádza kľúčová dĺžka. Cítiš sa stratene. Napriek tomu, že ste túto cestu už liezli, okrem úvodného hrebienku si ju absolútne nepamätáš.

Posledná dĺžka pokračuje zase vľavo, obchádza skalný blok a následne sa vracia vpravo. Tu je kľúčové miesto. Jeden dobrý bočák a slabšie nohy. Opäť túto situáciu konzultuješ s horolezcom a nechápeš ako si to mohla liezť vo svojich úplných začiatkoch a ešte to v tebe ani nezanechalo dojem. Možno to bude tou búrkou, ktorá vás vtedy dobiehala. Keď to prelezieš, už ťa nečaká nič ťažké a o chvíľu si na štande.

Tu postávate a čakáte na parťákov. Tí sú však ďaleko. Nakoniec sa prezúvate do topánok a naviazaní na krátkom lane vychádzate o pár trávnatých políc vyššie. Tu sa skrývate v závetrí a na slniečku pred nepríjemným vetrom. Odväzuješ sa z lana a na trávičke si romanticky medzi kamzíčím trusom dávate piknik na slniečku. Skromné radosti ženy horolezca. Vo chvíli, keď prichádzajú oblaky, prichádzajú i parťáci na posledný štand.

Ľahkým terénom sa dostávate na vrchol, kde balíte materiál a dávate spoločnú fotku. Zostup volíte únikovo cez nádherne rozkvitnuté lávky. Parťáčka má operované koleno, tak jej ho chcete trochu zaťažiť, nech si zvyká na kruté časy. Ty sa cestou vyberáš odskočiť si za skaly, opieraš batoh neďaleko a keď začuješ buchotanie, vydesene zareaguješ. Nevieš si tento zvuk s ničím spojiť.

Otočíš sa a vidíš ako sa ti nový batoh gúľa dole jedným zo žľabov. Len nechápavo pozeráš a nevieš ako reagovať. Čakáš. Keď ti batoh zmizne z dohľadu, zvažuješ, či zavolať niekoho na pomoc pre prípad, že by batoh poletel až kdesi do doliny, alebo ísť sama. Nakoniec zostúpiš nižšie, dúfajúc, že tam niekde bude.

Dôjdeš na miesto na hrane žliabku, kde si ho videla naposledy. Úľava. Je tam. Len tak si tam leží. Dobehneš k nemu a robíš ľahkú kontrolu. Keď zistíš, že prežil bez vážnej ujmy, tak ho nakladáš na plecia a ponáhľaš sa za partiou. Zvyšok zostupu už prebieha bez problémov.

Na Sliezskom dome vás čakajú bicykle, vďaka ktorým ste za pár minút pri autách, čo teší všetkých zúčastnených. Pozitívny výlet. Pekná cesta v pevnej skale a sami v stene. Slnečné počasie teplejšie než niektoré dni v lete. Bicykle a uľahčený zostup zo Sliezskeho domu. Si spokojná.

Horolezec: Velická stena, Cez výlom V-. Štandy na borhákoch a skobách, druhá a tretia dĺžka sa dajú spojiť do jednej, len treba predĺžiť istenia. Kľúčové miesto za V je odistené dvoma skobami a jedným nitom (ktorý by aktuálne trebalo dotiahnuť), a je to vlastne len o dvoch krokoch. Pekná cesta v pevnej skale. Posledná dĺžka ľahká bez istenia, zostup choďákom cez Granátovú lávku.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria