Ďalšia stena zo série majestátne štíty – Kežmarák Birkenmajerom. Návrh na obrovskú stenu si čakala až po tom, keď sa v Tatrách trochu rozlezieš. Momentálne sa cítiš maximálne na nejaké krátke popoliezanie hrebienku obtiažnosti II-III. Ale návrh je to lákavý a preto nevieš a nechceš odmietnuť. Nové preistenie od Marvovcov ovplyvnilo názor a tak trochu aj to, že netušíš, čo ťa presne čaká.

Priťahujete to za vlasy ranným vstávaním o 3:50. Nejako sa vám však nedarí vymotať z base campu, keď sa vraciate po zabudnuté slnečné okuliare, a až pred piatou v osemnásťstupňovej teplote vyrážate po zjazdovke z Tatranskej Lomnice. Šliapanie po zjazdovke v lete je viac než nechutné. Batoh máš nejaký ťažký. Horolezca otravujú muchy, je vážne teplo, dusno. A to sa slnko našťastie skrýva za oblaky, ktoré vám robia jemné vrásky na čele.

Po útrapách a boji s muchami ste o dve hodiny na Skalnatom plese. Odtiaľ to je do krásnej Skalnatej dolinky na skok. Trochu sa vám nepáčia prevaľujúce sa oblaky. Kamzíky v doline akurát raňajkujú a ty nasmeruješ horolezcove kroky mimo ich jedáleň, hoci tie sa bez záujmu jemne poposúvajú, aby ste neprišli do kontaktu.

Pred nástupom pod stenu vás čaká snehové pole, z ktorého sa vo veľkom šíri chlad. Horolezec je z neho nadšený, konečne sa po pekelnom týždni neroztápa. Trochu ti robia obavy tie oblaky, ale vždy keď sa oblačnosť na chvíľu pretrhá, tak to vyzerá dobre.

Nastrojujete sa pod stenou nad snehovým poľom a o 8:20 horolezec nalieza. Začiatok šikmo vpravo po polici. Ohladená skala. Štand, potom komín, v ktorom je previštek. Štand, zase cesta doprava, pseudo rebierkovité platničky. Dlhé dĺžky, keď ti v rukách zostáva zo šesťdesiatmetrových lán tak tridsať centimetrov až dva metre.

Málo postupového istenia, ktoré horolezec pozakladal sporadicky, následne vyrovnával lano, a keď sa dostávaš na rad, tak vždy nalezieš do nepríjemného miesta – do rebierok bez stupov a chytov. Strácaš odvahu a najradšej by si už bola preč. Vtedy ešte stále netušíš, koľko dĺžok ťa vlastne čaká.

Štand na poličke, kde máš krátky odsedák a nevieš sa tam pekne postaviť. Horolezec prichádza zľava a potom krátkym traverzom sa po poličke presúva doprava do vhĺbenia. Neskôr ti vraví, aby si mu podávala lano, lebo mu ide ťažko. Ty máš však lano voľné celý čas a hoci máš výhľad na veľkú časť cesty, nevidíš miesto, kde by mohlo byť zaseknuté.

Keď do traverzového úseku prichádzaš ty, už z diaľky vidíš ten vklínenec, ktorý je príliš vysoko. Krčíš čelo, snažíš sa dostať vyššie, jednou rukou sa pridŕžaš, skúšaš ho silou vytrhnúť, ale na to si slabá a vklínenec dobre zastrčený. Podarí sa ti dostať vyššie, opieraš sa nohou, držíš nie veľmi príjemný chyt a snažíš sa na sedáku nahrabať vyberák. Vyberákom ho už rýchlo uvoľňuješ a opatrne sa snažíš všetko bezpečne zavesiť na sedák.

V poslednej dĺžke ťa čaká ešte jeden boj s vyberaním. Prichádzaš do úseku, kde naliezaš sprava s tým, že friend máš len kúsok vľavo. Keď urobíš pár krokov vyššie, tak si uvedomíš, že horolezec to tu pravdepodobne liezol inak, keďže friend je založený z tvojej strany nedosiahnuteľne. Je vľavo, asi tak meter od tvojej natiahnutej ruky.

Skúšaš traverzovať, avšak tesne pod ním sa nachádza jeden položený stup na trenie a jeden slabý chyt, a pod tým nič. Snažíš sa predýchať situáciu a uvažovať racionálne. Predstavuješ si hodnotu toho veľkého friendu, či stojí za to ho tam nechať a ako veľmi by si sa cítila neschopne, keby si ho tam skutočne nechala a len odcvakla slučku. Hádam na štvrtý pokus sa ti podarí preniesť váhu, rýchlo uvoľniť friend, ktorý ti spadne zavesený predĺženým istením na lane pod nohy a ty ani nedýchaš a rýchlo sa presunieš na svoju pôvodnú líniu.

Následne vyjdeš vyššie a ocitáš sa v spodnej časti zelenej oblej platničky, ktorú obchádzaš zľava po rebierku. Prichádzaš na trávnatý štand, kde ti zase chýba pár centimetrov, aby si sa mohla na trávičku pohodlne usadiť, čo zase zisťuješ, až keď horolezec odlieza doľava po trávičke. Ide mu to rýchlo, lano hravo podávaš.

V tejto dĺžke vám chýba asi šesť metrov do štandu. Takže ťa horolezec doberie po zaštandovaní na skalnom zúbku, keďže odmietaš pokračovať v ceste súbežným popoliezaním. Dostávate sa do žľabu, teda údajne to je rampa, kde treba popoliezať po oblej a vodou vymytej skale, pričom sa nad tebou týčia obrovské steny.

Následne sa po niekoľkých dĺžkach konečne – tesne po jednej – ocitáte v chodeckom teréne. Cestou stretávate skalné okno. Horolezec ti následne berie lano, lebo vidí tvoju značnú únavu, tak sa ti ide lepšie a onedlho ste na vrchole Kežmarského štítu, kde ste sami a stíhate pár fotiek pred príchodom ľudí z Vidlového hrebeňa.

Pauza, zostup Huncovským žľabom, krásnou Skalnatou dolinkou a po zjazdovke až na Štart, kde horolezcovi zasvietia oči a v okamihu kupuje jazdu kolobežkami do Tatranskej Lomnice.

Horolezec: Kežmarský štít, Birkenmajerova cesta (IV) – prelezené po preistení cesty. Bezproblémové zakladanie vlastného istenia, občas nejaký ten voľný kameň, hlavne v komíne druhej dĺžky. Štandy sú na nitoch so zlaňovacími krúžkami. Päť dlhých dĺžok v spodnej časti steny a následne ešte štyri dĺžky za III/IV na koniec rampy. Ku kontroverzii postupových nitov asi len toľko, že neboli potrebné, ale k ich odstráneniu nevidím dôvod, nakoľko niekoho stáli čas a financie, niekto by musel zase obetovať čas na odstránenie a v konečnom dôsledku by aj tak po nitoch ostala poškodená skala. Kto chce zapne, kto nechce tak nezapne a neostáva nič iné ako sa poučiť do budúcna. Zostup cez vrchol Kežmarského štítu do Huncovského sedla a dole žľabom do Skalnatej dolinky.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria