Tri dni v Tatrách alebo opečené krky v Lopate na Ostrom štíte (V-) a expedične dva dni rebrom Kele – Šuna na Javorový štít (V).

Konečne pár voľných dní, Tatry už ani nespoznávaš. Tatranská skala ti je zrazu cudzia. Travertín, vyšmýkaný vápenec či andezit sú ti zrazu bližšie než akýkoľvek náznak granodioritu.

Ostrý štít, Lopata (V-)

Ale v pekné ráno pomaly, plne naložení, stúpate hore Veľkou Studenou. Teba zachraňuje parťák, ktorý berie nejaké horolezecké haraburdie namiesto teba (dík Ondro). Odbočujete cez Generál. Slnko svieti až tak, že potíte krv a pri Streleckých plesách konečne odkladáte batohy. Chvíľka motania, nájdenie vhodného kameňa, zloženie nepotrebných vecí a len s malým cyklobatôžkom ideš liezť.

Objem mini batoha ti trochu nevychádza, ale nepotrvá dlho a naľahko stúpate výškové metre a opäť stojíte pod Ostrým štítom. Chlapi ešte študujú topo a ty zatiaľ využívaš samospúšť na fotku, ako ti horolezec odporúčal. Potom už len pár metrov pod samotnú stenu.

Okolie ti príde známe, niekedy pred rokom ste tu boli, keď ste liezli Motyku a aj tušíš, kde bude začiatok. Pod samotnou stenou vám už nastrojenie netrvá dlho a horolezec nalieza. Ty konečne vystrkuješ svoje bledé lýtka a ramená a skúšaš chytať slnečné lúče na vyblednutú kožu.

Púšťaš pred seba parťáka, nech pri lezení a trápení sa nezavadziaš. Keď sa dostávaš na rad, skala ti príde zvláštna, čo si trochu očakávala. Platničky, nejaký oblez, potom kútik a zase platničky na trenie.

Chlapi sa sťažujú na chrúmajúce machy pod nohami. Ty ich opravuješ, že ide o lišajníky, nech sa vyjadrujú terminologicky správne. Tvoj názor je, že keby si nebola na druhom konci lana, tak sa v týchto lezečkách asi zrútiš do doliny. Na trenie ti to nejako nesedí, je to nezvyk.

Trénovanie previsov ti je teraz na nič, skala ti príde vzdialená. Navzdory tomu, lezenie je príjemné a jednoduché. Špárkou sa ti ide dobre, aj previštek s celkom dobrými chytmi je fajn. Potom už len trochu na hrebeň, kde si spomenieš na krásny výstupok v Motykovej ceste s parádnym výhľadom na Javorák.

V tej chvíli ste sa spojili s Motykovou cestou a pokračovanie cesty ti je známe – tebe, ktorej sa cesty, nástupy, zlaňáky, štíty pletú, čo si nepamätáš ani x-krát lezenú cestu na skalkách. Ešte dve jednoduchšie dĺžky a ste hore.

Opäť využívaš samospúšť a na záver sa vám podarí aj spoločná fotka. V správny čas, Malý Ľadový štít pomaly obkolesujú oblaky, výhľady už nie sú také top. Následne vás čakajú tri zlaňáky. Je to priam až neuveriteľné, ako si to pamätáš. Tušíš, kde by mali začínať zlaňáky a aj kde končia. Keď dôjdete k batohom, stíhate rýchlu ľadovú sprchu a posledné opaľovačky predtým, než slnko zájde za oblak.

Horolezec: Ostrý štít, Lopata (V-). K motyke patrí lopata. Cesta vedie v stene popri Motykovej ceste, kde sa do nej napája po tretej dĺžke. Bezproblémové istenie, sem-tam je možné nájsť skoby rôzneho veku na štandoch alebo ako postupové istenie. Zostup zlaňovaním hrebeň - slučky s majlonkou (1 x 30 m), polica - borháky s reťazou (1 x 60 m), ďalšia polica borhák so skobou a slučkami (1 x 60 m).

Javorový štít, Rebrom Šuna– Kele (V)

Ráno si hore skoro. Nevieš spať, keď okolo teba vychádza slnko a tak dierami v bivaku sleduješ meniace sa farby. Chlapi nepôsobia, žeby chceli vstať, tak vyliezaš sama a pod stenou Javoráku čakáš, kým prvé lúče vylezú spoza Prostredného hrotu. Nakoniec sa im to podarí, i keď to nie je až také potrebné. V doline je teplo. Vážne teplo, ani nevyťahuješ páperku.

Po raňajkách mierite pod Javorák z druhej strany. Dôjdete pod výrazný pilier. Suťou stúpate hore. Rútia sa k vám nejaké oblaky. Nepáči sa ti to. Pod stenou vás víta kamzík, ktorý nemá záujem opustiť stanovište.

Prvá dĺžka je čisto o nohách, nenáročná, ale o nohách. Krčíš nosom, ale pomaly naberáš metre dohora. Na prvom štande na vás spadne pár kvapiek. Ďalej jednoduchším terénom, kde i tak bojuješ s jedným polmetrovým krokom, lebo odmietaš položiť ľavú nohu na ten jediný stup čo tam je, a následne jemne ťažším výšvihom na druhý štand.

Tam spadnú ďalšie kvapky. Parťák lezie ďalšiu dĺžku. Istíš a čakáš, čo sa bude diať. Tesne pred prvolezcovým dolezom na tretí štand začína pršať. Parťák zlaňuje späť. Tvoj smútok je intenzívny ako dážď. Parťák je za chvíľu pri vás. Aj napriek tomu, že musel všetko po sebe pozbierať, zlaní rýchlo.

V okamihu, keď chce horolezec stiahnuť lano, je mu jasné, že sa seklo. Vidíš ako ním prebehlo déjà vu. Často ti spomínal ako mu seklo lano na Javoráku. V tejto ceste. Nečaká ani okamih. Šplhá hore. Ani si nestihneš uvedomiť a je za prvým výšvihom. Šplhá ďalej, mizne ti za rohom. Čas beží, ale netrvá to dlho a zlaňuje spať. Podarí sa stiahnuť lano a zlaniť aj druhú dĺžku.

Dážď pomaly prestáva. Mrzneš. Pri zlaňovaní prvej dĺžky už neprší. Horolezec ťa posiela do bivaku hodiť na seba niečo suché. Keď sa ti podarí suťou zliezť na turistický chodník, je ti teplejšie, čakáš na nich. Neprší. Sušíte laná na poloslnku. Poobede sa vydávate na Zbojníčku na pivo a poldeci, veci zostávajú v bivaku, parťák vás opúšťa.

Podvečer prichádza búrka. Zbojníčka plne obsadená a nenúkajú vám, že môžete zostať v jedálni. Krčíte obočie. Riešite situáciu. Prestáva pršať. Horolezec ťa ťahá do bivaku po veci. Nechceš ísť, nechceš ísť dole do civilizácie. Fakt nie.

Dôjdete po veci, ty plná emócií, on plný racionálnosti. Balíte. Vyrážate. Každých sto metrov sa pýtaš, či fakt idete dole. Presviedčaš ho, nech sa pozerá na oblohu. Vyjasňuje sa. Hneď za tým síce prechádza ďalšia vlna oblakov, ale potom sa to zase zlepšuje.

Stojíte. Preberáte situáciu. Bez predpovede počasia ste bezradní, a tá vám aj tak nepomohla. Na dnešný deň tiež nehlásili žiadne zrážky. Nakoniec padá voľba na zmenu bivaku. Zložíte sa v „jaskynke“ neďaleko Zbojníčky, kde na vás v noci zo stropu kvapká voda.

Ráno sleduješ východ slnka nad Bradavicou a neskôr za chrbtom hľadáš rebro Šuna – Kele na Javorák. Nevieš pochopiť, že si priamo pod ním. Keď sa vám podarí pobaliť, vyrážate naľahko.

Opäť prvé dve dĺžky, rovnaké kroky, nohy na trenie, sem tam využiješ iné chyty a stupy. Opäť druhý štand, stojíš, istíš, čakáš v tieni a keď sa na teba konečne oprie slnko, tak naliezaš.

Hneď za prvým výšvihom ťa čaká platnička s oblými stupmi a s minimom chytov. Celkom zaujímavé. Následne ti horolezec vraví, že keď budeš pod previštekom, máš mu povedať. Prídeš pod neho, obzeráš sa zľava, sprava, obchytávaš skalu. Uprostred nájdeš malý chytík na ľavú ruku. Nepozdáva sa ti to.

Hneď nato ti horolezec kričí, že pozor kameň. Dvojka vysoko a dávno nad vami jeden spustila. Vravíš mu, že je to v pohode, si pod previsom. Hneď ti radí, že sa máš chytiť toho výstupku na ľavú ruku. Krčíš čelo. Chyt si objavila hneď, avšak je to jediný chyt v okolí a je dosť malý. Prelezieš však bez väčších ťažkostí. Najťažšia časť za vami.

Potom jednoduchšia dĺžka, opaľuješ sa, nastavuješ bledé lýtka a ramená. V ďalšej sa s hrôzou dívaš na exponovanú platničku vystupujúcu na vežičku. Bez problémov sa však dá vyliezť z ľavej strany a už ste v choďáku. Zbalíte laná a vyjdete na plató. Zhodíte sedáky a len naľahko vybiehate na hlavný vrchol kde ťa konečne čaká vysnívaný výhľad.

Na štvrtýkrát sa podarilo, aj vystúpiť hore, aj mať úžasnú viditeľnosť. Dávate desiatu, pár fotiek a ty sa nevieš vynadívať na to rozbité vrcholové plató a už trošku viac chápeš, kde sa tam sneh drží až do začiatku leta.

Dole idete cez plató a raz pravým a raz ľavým žľabom, vrátane jedného zlaňáku až dole priamo na chodník. Následne vyzdvihujete batohy, dopĺňate vzácne tekutiny, rozpúšťate si magnézium, dávate si jemnú obchádzku cez Zbojníčku kvôli kofole a čaju a vydávate sa dole.

Cestou vás zabrzdia nosiči, ktorí si vykračujú rovnomerným tempom a istým krokom. Tak sa ich držíte a uvedomuješ si, aké je to tempo príjemné a bezpečné. Neskôr ich predbiehate, teplota je vysoká, priam horíte, tak na Hrebienku ešte dodávate telu ďalšie tekutiny a nanuk ako čerešničku na záver zážitkových dní.

Horolezec: Javorový štít, Rebrom Šuna - Kele (V) – obľúbená a logická línia rebrom na Zadnú Javorovú baštu. Cesta vedie pevnou skalou s bezproblémovým istením. Štandy sú osadené borhákmi so zlaňovacou reťazou, v ceste je zopár postupových borhákov na orientáciu a nájdu sa aj nejaké tie skoby. Zostup zlanením na 5 x 60 m alebo po jednej ľahkej dĺžke hrebeňom a miernym kameňolomom na vrcholové plató Javorového štítu.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria