Na deň presne ako pred rokom začínate začiatok letnej lezeckej sezóny v Tatrách. Tešíš sa, trochu máš obavy – pár mesiacov si neliezla, potom si sa párkrát obzerala na skalkách a teraz ťa zase čakajú Tatry. Horolezec vyberá niečo krajšie a ľahšie.

Sklamanie a potešenie na Žeruchách

Klasická cesta Cez knihu za V na Východnej Žeruchovej veži. Viackrát ti o nej hovoril, vyzerá to prijateľne. Pekná cesta, ktorú by si mohla bez problémov zvládnuť. Večer ti vraví, že ti ráno ešte pribalí lano a či sa tešíš. Po pravde, od posledných lezení ľadov ti to lano na batohu vôbec nechýbalo, lyže ti úplne stačili.

Ráno sa teda vydávate na Chatu pri Zelenom plese. Ide sa ti dobre, až nadmieru. V pohodovom čase prichádzate ku chate, dopĺňate zásoby vody a vidíte, že niekto už lezie Južný pilier (III/V). Keď prichádzate pod stenu, partia sa hýbe na prvom štande. Prichádzate pod vašu cestu, keď sa zrazu objaví kamzík.

Hneď mu dávaš meno Emil, lebo kamzík drzo dopochoduje do vašej tesnej blízkosti. Pôsobí tak, že ak sa chvíľu nebudete pozerať, niečo vyvedie. Preto ti pripomína neposedné chlapčisko zo seriálu Emil z Lönnebergy. Keď sa nastrojíte, starostlivo odkladáte batoh pod skalu.

Horolezec sa vyberá liezť a ľutuje, že si nevzal krátke nohavice, ktoré by sa dnes uživili, keďže slniečko vám dnes praje. Hneď po prvých krokoch ti hlási, že prvá dĺžka je trochu mokrá a to vôbec neznie dobre. Začínaš mať z toho zlý pocit.

Ale slnečné počasie nálade neuberá a na prvom štande ti kričí, že ťa bude silno doberať. Dôveruješ jeho úsudku, avšak keď prvú dĺžku prejdeš, tak si vravíš že i napriek tomu, že to bolo miestami mokré a tým ochudobnené o niektoré chyty a stupy, tak sa ti to zdalo nenáročné.

Po bezproblémovom prekonaní druhej dĺžky zdvíhaš hlavu na kút nad tvojou hlavou. To je tá kniha. Na fotkách to vyzerá inak. Tváriš sa trochu vydesene. Horolezec pár metrov nalezie a konštatuje, že je to mokré, potom mokrejšie a najmokrejšie. Pozerá na teba. Vidíš, že prehodnocuje možnosti, a obaja viete, že obidve, ktoré sa núkajú, budú nesprávne. Ak pôjde ďalej, nebude to pre teba dobré, ak sa vráti, budeš sklamaná, že si zostala pod ňou.

Vyberá jedno zlo a vracia sa k tebe. Prežívaš sklamanie, stojíš pod ňou, chceš ju preliezť. Do toho ti horolezec povie starý známy fakt, že sú to hory. Jasné, neujdú. Ale máš taký zvláštny pocit, že ste si so Žeruchou nesadli. Ani cesta od dvojice Klíma-Linhart sa ti v pamäti nezapísala najlepšie.

Zlaňujete dole, zisťujete, že Emil sa správal slušne, dávate si tyčinku a potom horolezec rozhoduje, že pôjdete ešte Južným pilierom (III/V) hore. Neoponuješ ani nehoríš nadšením. Po prvej dĺžke sa prezúvate do nízkych topánok, lebo v lezečkách nemá zmysel predierať sa kosodrevinou. Čo mimochodom nepatrí medzi tvoje obľúbené činnosti.

Lezečky obujete až vo štvrtej dĺžke, kde prejdete cez menší výšvih. Celkom dlhá dĺžka. Horolezec v nej obehol expedičnú skupinu, ktorú ste videli ráno. Zaštandoval na vklínenom kameni, na ktorom sa usadíš. Nasleduje kľúčová dĺžka za V., čo sa dozvedáš, až keď ju prejdeš a pýta sa ťa aké to bolo. Náročnejší krok sa ti zdal na začiatku štvrtej dĺžky, kde trebalo prekonať výšvih. Toto bolo celkom milé.

Následne opäť obúvate topánky a postupujete hore, absolvujete ešte trochu popoliezania a turistiky s lanom. Tesne pred vrcholom zbadáš výhľad na Belianky. Krásne Belianky. Výhľad potešil zrak aj dušu.

Chvíľu tam pobudnete a vraciate sa na koniec piatej dĺžky, odkiaľ chcete zlaniť. Prvý zlaňák celkom jednoduchý. Počas druhého ťa zrazu zastaví, že ak sa chceš vyhnúť previsu, tak ti treba ísť o meter doľava. Je však neskoro, to by si sa potrebovala dostať o meter vyššie. Nejako sa ti nechce uvažovať, ako by to bolo možné zrealizovať. Preto sa púšťaš priamo cez previs, po ktorom horolezec konštatuje, že tie zlaňáky cez Nemorálny tanec v Stene pod Skokom asi k niečomu boli.

Následne sa došuchcete na chatu a ťažko sa pripravuješ na dlhý zostup k autu. Kým zídete k nemu, je pol deviatej.

Horolezec: Východná Žeruchová veža, Cesta cez knihu (V) – relatívne obľúbená cesta neďaleko od Brnčalky. Cesta je odistená borhákmi na štandoch. Istenie je bezproblémové a po tretej dĺžke je možné zlaniť na 2x60 m alebo pokračovať ďalej na vrchol. Východná Žeruchová veža, Južný pilier (III/V) – hrebeňové popoliezanie za III je prerušené stienkou, kde sa objaví pár krokov za V. Po tejto dĺžke už len ľahším terénom na vrchol. Štandy sú na borhákoch, zostúpiť sa dá žľabom vedľa rebra, kde sa v strede nachádzajú borháky na zlanenie, alebo zliezť na policu, kde končí päťková dĺžka a zlaniť 1x30m a 2x60m do spodnej časti žľabu vedľa rebra.

O deviatej na Žabom koňovi

O nejakú dobu neskôr, keď sa do Tatier pre vrtochy počasia nedostávate, si napriek nie úplne priaznivej predpovedi na poobedie plánujete rýchly skorý ranný výbeh naľahko na Žabák. Lezečky zostávajú doma a miesto toho pribalíte bicykle.

Budík zvoní o štvrtej, o 4:15 vyrážate z base campu, v aute dávate raňajky, o 5:00 už sedíte na bicykloch a pred 5:50 zamykáte bicykle pri chate a dávate si pauzu. Pomaly prechádzate dolinou, v tieni je príjemná teplota a tebe sa s ľahkým batohom kráča výborne. Trochu ti pokazí náladu dvojica kráčajúca pred vami, tú však obiehate, resp. vás pred seba púšťajú ešte pred výšvihom k zlaňáku.

Výšvih prechádzate rýchlo a bez ťažkostí, nenastrojení, len s prilbou na hlave. 7:45 prichádzate k zlaňáku, kde už stojí nastrojená dvojka. Zostávaš sklamaná, že nebudete prví. Pýtajú sa vás na cestu a následne vás púšťajú pred seba, čím ťa veľmi potešia. Dík chalani. Hodíte do seba sladkú buchtu ako odmenu za skoré ranné vstávanie a vytešení zlaňujete.

Máš trochu obavy z prechodu v topánkach, predsa len je to niečo iné ako v lezečkách. Dolný kôň však ide bez problémov. Horný v podstate tiež, ale ten pocit ísť exponovaný terén v lezečkách a v topánkach je iný.  Na vrchole je horolezec niekedy pred deviatou, ty len pár minút neskôr. Dávate fotky a následne zlaňujete.

Počasie je zatiaľ fajn, chcete ešte vybehnúť na Žabiu vežu. Pri zlaňovaní druhej dĺžky sa horolezec obzerá dole a nejako sa mu to nezdá, povie však len hups, zamyslí sa a ide dole. Mizne dole a ty čakáš, kričíš, čakáš, lano voľné. Kričíš. Nič. Po pár minútach vyhrabávaš telefón a dúfaš, že budeš mať signál. Ozve sa, že jasné, zlaňuj, nepočula si ma? No nie.

Začneš zlaňovať a keď si skoro dole, tak ti vraví, pomaly, máme tu menší problém. Obzeráš sa a vidíš ho, chýbajú vám štyri metre na policu. Takto ťa vypľuje v položenej platničke, odkiaľ ťa horolezec pritiahne do štandu, ktorý vyrobil zo všetkého čo ste so sebou mali. Odtiaľ už odchádzaš po trávičkách po vlastných.

Žabieho koňa ste už raz spolu liezli, vtedy ste to zlaňovali na jedenkrát. Teraz vám to s jedným lanom nejako nevyšlo.

Následne sa Tylkovou štrbinou, ktorá je fakt uzučká, vyberiete hore a odtiaľ je to na Žabiu vežu len na skok. Počas desiatovania na veži prichádzajú oblaky, tak to onedlho zabalíte a idete dole. Na Popradskom si dávate ešte kofolu a bicyklom ste za pár minút pri aute.

Horolezec: Žabí kôň, hrebeňom (III) – krásny ostrý hrebeň, len škoda, že taký krátky. Zlanenie do Žabieho sedla zo zlaňovacej reťaze 1x15m kde je jeden nit, následne dolný a horný kôň, kde sú štandy na skobách. Zostup zlanením na 2x30m.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria