Zádiel bol pre mňa dlhoročná výzva. Nejakí kamaráti tam boli, ale ich skúsenosti a názory boli rozdielne. Keď som sa tam toto leto konečne vybral, netušil som, do čoho idem. Samozrejme niečo napovedal sprievodca, ktorého som pred časom dostal na zrecenzovanie.

Zádielska tiesňava sa nachádza na rozhraní Košického a Rožňavského okresu, nad dedinkou Zádiel, 40 km z Košíc a 360 km Bratislavy. Tiesňava, ktorá je vyhlásená aj za Národnú prírodnú rezerváciu, je vytvorená potokom Blatnica vo vápencoch Slovenského krasu. Dĺžka doliny je takmer 11 kilometrov, hĺbka kaňonu je skoro 400 m a šírka miestami len 10 metrov. Najkrajšia časť doliny – tiesňava – má dĺžku 3 km.

Zádielska dolina patrí medzi skvosty slovenského horolezectva. Lezenie v doline je obmedzené časovo aj priestorovo – pozri zoznam výnimiek a obmedzení na stránke Jamesu. V doline je prísne zakázané stanovať, bivakovať a zakladať oheň. Z kamenných útvarov v kaňone zaujme svojim tvarom hlavne 105 metrov vysoká Cukrová homoľa. Zádielske hradisko je jedno z najväčších pravekých hradísk na Slovensku.

Dolina je veľmi zaujímavá i z hľadiska pestrosti fauny a flóry. Vyskytujú sa tu viaceré endemické druhy hmyzu Slovenského krasu, žijú tu vzácne plazy ako je krátkonožka panónska, užovka stromová, jašterica múrová a zelená. Z vtákov je zaujímavý výskyt bociana čierneho a výra skalného, z cicavcov tu žije piskor horský. Dolinou vedie náučný chodník, ktorý po celej trase ponúka niekoľko zastávok s pútačmi a vysvetľujúcim textom o doline.

Dosť bolo encyklopédie, poďme ale na to hlavné. Tiesňava ponúka jednodĺžkové, viacdĺžkové, športové a tradičné lezecké cesty na bielom, miestami pomerne ostrom vápenci. Kompaktný vápenec poskytuje rajbasy aj previsnuté lezenie, do viacerých ciest sú potrebné vlastné istiace pomôcky. V Zádieli je podľa aktuálneho sprievodcu 18 sektorov s viac ako 340 cestami. Netuším, či sa lezie (alebo môže liezť) aj na iné masívy, ale potenciálu je v doline veeeeeeľa.

Prístup je možný z dvoch strán. Zo smeru od dedinky Zádiel je parkovisko pre asi 30 áut, ktoré sme využili aj my na prvú noc a prespanie v aute. Parkovisko vie byť v lete pomerne plné aj počas týždňa. Druhý prístup je možný od dedinky Bôrka. Odbočka pri Lipovníku, na hlavnom ťahu z Rožňavy do Moldavy nad Bodvou. Dookola je to skoro hodinka cesty autom, tak je dobré vopred si premyslieť, kde budem liezť.

Od Bôrky je možné parkovať pred vstupom do doliny alebo až pri bufete Ranč. Nepočítaj s gurmánskym zážitkom, ale pivo čapujú dobré a za BA ceny. Ubytovať sa dá v niekoľkých chatách. My sme využili pohostinnosť košických lezcov (ďakujem Jerry a klubu Rozlomity), ktorí nám dovolili rozložiť náš dvojmiestny autokaravan (Peugeot 807 s odoperovanými sedadlami) pred ich chatou. Vo väčšej časti doliny nie je mobilný signál. Na Cukrovej homoli je, ale po ten si musíš doliezť.

V Zádieli sme strávili tri dni, nakoniec sme museli pred dažďom utiecť do náručia mojej starej lásky. A čo sme teda skúsili? Klasiky.

• • Sektor Cukrová homoľa spolu so sektorom Oltár predstavuje Crème de la Crème  Zádielu. Liezli sme prvú dĺžku z cesty Žralok (6+), druhú z cesty Špirála za (5-). A potom cestou Bakoš (7-, tri dĺžky) na Cukrovú homoľu. Pekná línia od najnižšieho bodu až na vrchol, 100 m. Čakal som aj ťažšie lezenie, cesta pustila na OS. Pekná a logicky odistená, vlastné doisťovátka netreba. Parádny výhľad do celej doliny. Zlanenie asi 60 m do sedielka medzi Cukrovou homoľou a sektorom Oltár. Video z prelezu cesty Bakoš, síce nie naše, ale pekné:

• Oltár – pravý sektor: Šabľa (6+), 3 dĺžky  + prvá dĺžka zo Starej cesty za (4), spolu 80 m. Pekné, vyrovnané lezenie, treba niečo na doistenie, mne tam niečo chýbalo.
• Sektor Vermoš: Cesta elektrocentralistov (6 -, 7-) je ťažká cesta, mám pocit, že aj málo lezená.
• Sektor Trojkráľový hrebeň: Krvavé kladivo (prvá dĺžka 5-, druhá dĺžka 6+). Na staré kolená (prvá dĺžka 6-, druhá dĺžka 5+).
• Tieto staré klasiky sú už na pohľad ťažké a v realite ešte ťažšie. Fakt pekné lezenie, pekne odistené, počítaj o stupeň viac ako v sprievodcovi. Aj taký je Zádiel.
• Sektor Stena za chatou – ihrisko: Ľavá kávová lyžička, 5+. Tento sektor je pod stromami a táto cesta je v sektore najľahšia. Mne sa zdala aj o stupeň ťažšia. Liezol som ju až za šera a nenašiel som zlaňák, ale verím, že tam je. Zlaniť sa dá zo stromov.

Zádiel ma nadchol. Krásne, dlhé lezenie, rajbasy, špáry, previsy – jednoducho všetko, po čom srdiečko lezca piští. V prevažne kvalitnom materiáli. Verím, že táto navšteva nebola posledná.

Nedá mi, len také malé intermezzo. Po ceste sme neodolali ponuke fajnových melónov. Zastavili sme s dobrým pocitom, že podporíme miestnu ekonomiku, ale odišli sme s dlhým nosom. Melóny dvakrát drahšie ako v bratislavskej tržnici, kde nakupujú prevažne kaviarenskí povaľači, ktorých podporuje jeden maďarský emigrant v Amerike, a tudiž sú v balíku.

Hodnotenie Zádielu ako celku sa podľa nášho obvyklého vzorca nedá spraviť. Každý sektor má svoje špecifiká, preto prosím ber toto hodnotenie ako priemer.

Moje hodnotenie oblasti

• Množstvo a rozmanitosť ciest: 5 body z 5
• Kvalita skaly: 5 body z 5
• Istenie: 3 body z 5
• Deti: 3 body z 5 (kočík k niektorým sektorom)
• Prístup od parkoviska: 5 bodov z 5 (aj z dolného aj z horného)
• Dostupnosť autom a parkovanie: 5 body z 5
• Prístup bez auta: 3 body z 5

Praktické info

• Orientácia: podľa sektora
• Slnko: podľa sektora
• Materiál skaly: vápenec
• Výška ciest: do 105 metrov
• Voda: pitnú vodu si treba doniesť
• Stanovanie: zákaz
• Tip na doplnenie výletu: Zadielskou dolinou vedie 9 km dlhý náučný chodník, podľa sprievodcu je to na 4 hodiny.
• Sprievodca: Aktuálneho sprievodcu sme už recenzovali. Môžeš si ho objednať v eshope Rozlomity Sport. Veľmi starý sprievodca niektorými sektormi je dostupný na stránke JAMESu. Ak nestihneš pred návštevou kúpiť sprievodcu v eshope, dá sa navštíviť aj kamenná predajňa Rozlomity Sport v Košiciach na Študentskej ulici 1, kde sprievodcu určite budú mať.

• Všetky články zo seriálu Slovenské skalky

Fotogaléria