Štrbské pleso dostalo cez Vianoce slušnú nádielku nového snehu, no pod Hrebienkom nachádzam iný svet. Skoré štefanské ráno je nezvyčajne teplé, snehu málo a vo Veľkej Studenej doline leží hmla. Popraví sa to alebo nie?

Nesúď deň pre obedom. Počasie nakoniec vyšlo lepšie ako predpovedali šamani – zhruba od dvanástej slnko a bezvetrie. Nedostatok snehu v horných partiách doliny nehrozil. Lukáš mal dobrý nos, že ma vytiahol práve sem. Nemáme vopred stanovený cieľ, vyjdeme hore ku chate a uvidíme.

Tesne pred Vianocami som behal po lekároch a necítim sa na žiadne extrémy. Selftesty tela vo forme tréningových výšľapov na Solisko a bežkovania po plese v predchádzajúcich dňoch dopadli celkom dobre, no sebadôvera je zatiaľ nízka a navyše mám nepokojný žalúdok z hotelovej stravy. Radšej malo pomalo.

O siedmej sa v Smokovci stretávam s Lukášom a Adamom. Bez dlhých rečí štartujeme. Na chodníku naľavo od lanovky leží tenká vrstva mokrého nového snehu s jemnou kôrou na porchu. Sme tu dnes prví a musíme prešliapávať stopu. Na Hrebienku nás pri pitnej pauze dobieha skupinka, s ktorou ideme až na Zbojnícku chatu a neskôr v priebehu dňa ju ešte viackrát stretneme.

V doline nepríjemne fučí a na dvoch miestach je treba aj lyže prenášať. Na chatu prichádzame tesne po desiatej. Pod Malý Závrat by to bolo rýchlejšie pravou stranou doliny – Generálom, no vidina teplého čaju je silná a vlastne ešte nie sme rozhodnutí, ako budeme pokračovať.

Nakoniec usudzujeme, že klasické skialpové sedlo treba ísť pozrieť, hoci máme isté obavy z lavínovej situácie po včerajšom snežení. Križujeme cez Ľadové pleso, okolo Zbojníckej kopy, a Závrat nachádzame ešte úplne panenský, čiastočne zahalený v hmle.

Lukáš by nedbal skúsiť to preraziť až hore, ale ja na to dnes nemám gule. Netúžim byť prvolezec. Aj Adam sa viac obzerá dolu po Generáli. Asi v polovici výstupu uvažujeme, či vykopeme sondu. Nakoniec zhadzujeme pásy a ideme trochu polyžovať. Do Závratu stúpajú ďalšie partie a možno nám to skúsenejší a odvážnejší prerazia, kým sa vrátime nazad.

Zjazd je v horných partiách perfektný, v dolnej polovici Generála ho kazí krusta. Adam s nami na dnes končí, vo dvojici sa s Lukášom vraciame pod Závrat. Stopa je urobená asi do troch štvrtín, nikde žiadna lavína ani splaz, máme dilemu. Pri chate sme stretli český párik, ktorý vychvaľoval podmienky na Svišťovom štíte. Závrat s jeho 45-stupňovým záverom by sme dnes asi aj tak nevyšli až hore, ideme na Svišťový.

Kľučkovaním medzi nepresneženými kamennými poliami v Rovienkovej kotline a križovaním zamrznutých plies sa dostávame na trasu zo Zbojníckej chaty do sedla Prielom. Tu sa končí chrbát padajúci zo Svišťového štítu. Musíme ho obísť, aby sme sa dostali ďalej pod Prielom a do Divej kotliny.

Pozorujeme známu partiu z rána, ako si razia cestu žľabom vedúcim do Sedla pod Kupolou. Na túto stranu to vyzerá byť riadny ski extrém, tipujeme, že pravdepodobnejšie chcú zlyžovať do Velickej doliny (neskôr vyjde najavo, že hoci netrafili správny žľab, na druhú stranu sa šťastne dostali).

Široká hradba nevýrazného Svišťového štítu (2382 m) sa vynára spoza záhybu doliny zaliata slnkom. Začína to vyzerať na parádnu lyžovačku. Potvrdzuje nám to pohľad na trojicu lyžiarov, ktorá sa odtiaľ práve vracia. Očividne si to užívajú, sneh drží a vyzerá to bezpečne.

Stôp až na vrchol máme prešliapaných niekoľko, stačí si vybrať. Volíme menej lavinóznu trasu po pravej strane, mimo centrálnej časti kotla. Nepresnežené kamene signalizujú, že je tu menej snehu a teda nižšia pravdepodobnosť, že by to padlo. Prichádza na mňa menšia kríza, ozýva sa rozhasené trávenie aj iné problémy. No Lukáš je presvedčivý motivátor, hore mu za to ďakujem.

Fotíme a výhľadujeme v totálnom bezvetrí. Sme na hlavnom tatranskom hrebeni, je sa na čo pozerať. Škoda, že štít nemá o sto metrov viac. O chvíľu sa z nízkej oblačnosti vynárajú aj Belianske Tatry. Musíme si strážiť čas, aby sme aspoň horné partie doliny nelyžovali za úplnej tmy.

Široký svah do Divej kotliny má komfortný sklon okolo 35 stupňov a na hutnom suchom snehu sa lyžuje jedna báseň. Ešte plní endorfínov stretávame nižšie v doline Miša, ktorý ide zo Sliezskeho domu a práve zlyžoval Prielom. Vymieňame si dojmy a spoločne pokračujeme dolu dolinou.

Trasa: dĺžka 28 km, nastúpaných 2300 výškových m, celkový čas 10 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Ešte raz treba nalepiť pásy, aby sme sa dostali pod Závrat, na začiatok Generálu. Na ľadové chodníky okolo chaty sa nám nechce. Na Zbojníckej kope vidíme, že stopa do Závratu je potiahnutá ešte o kúsok vyššie, no úplne navrch zrejme nie. Prepíname do zjazdového módu a užívame si ďalšiu dávku endorfínov.

Na konci Generál šúsu, pred Húpačkami, treba nasadiť čelovky. Hlavne opatrne, koska vie potrhať väzy na kolenách aj za bieleho dňa. Navyše v protismere stále idú ľudia na chatu. Dolu z Hrebienka po ceste slalomom medzi húfmi sviatočných turistov. Na parkovisku sme presne o piatej, po desiatich hodinách intenzívnych tatranských zážitkov.

Fotogaléria

(horšie fotky sú moje, tie lepšie Lukášove – pozri celý jeho album s panorámami)