Výrazný štít v závere Mlynickej doliny patrí medzi klasické tatranské skialpové vrcholy. Nie je extrémne náročný, no výstup naň si na rozdiel od takého Svišťového alebo Kôprovského štítu už vyžaduje použitie mačiek a cepínu. A expozícia pri zjazde zase výborného lyžiara.
Obvyklá a v literatúre dobre popísaná zimná výstupová trasa na Štrbský štít (2381 m) vedie juhozápadným žľabom a je prakticky zhodná s neoficiálnou letnou výstupovou trasou. Začína sa pri Capom plese na sutinovom kuželi, ktorý padá spod krátkeho žľabu so skalnou ostrohou v hornej časti. Od konca žľabu až na vrchol sa stúpa po širokom a prehľadnom svahu. S výnimkou úplného začiatku sa celý čas ide s lyžami na chrbte a mačkami na nohách.
Alternatívou je výstup z bočnej doliny (Mlynický kotol) na druhej strane štítu. Najskôr po svahoch nad Vyšným Kozím plesom, na záver cez strmý a úzky juhovýchodný žľab. Výhodou je, že na pásoch sa dá dostať o dosť vyššie ako pri prvom variante. Nevýhodou to, že v prípade plánu zlyžovať na druhú stranu nie je možné „ohmatať“ si aktuálne podmienky na zjazd. Aj juhovýchodný žľab je lyžovateľný, no pre väčšinu ľudí bude atraktívnejší zjazd na juhozápad, po širších svahoch vystavených popoludňajšiemu slnku.
Na nákrese od Mira Peťa sú obe trasy zaznačené ako G a J. Na priloženom GPX zázname je zaznamenaný okruh s výstupom líniou J (cez JV žľab) a zjazdom po línii G (na JZ stranu Štrbského štítu ku Capiemu plesu). Dodatočná slučka okolo Nižného Kozieho plesa je spôsobená hľadaním lepšieho snehu pri návrate na Štrbské pleso:
Trasa: Dĺžka 16 km, nastúpaných 1250 vm, celkový čas 6 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Nie je to taká nekonečná štreka ako napríklad centrál Vysokej, ale človek nezvyknutý na žľabovú mačkoturistiku môže mať isté problémy – fyzické aj mentálne.
Pri výstupe dolinou Štrbský štít dominuje pohľadom už od hranice lesa. Dobre vidno práve juhovýchodný žliabok, kým svahy na juhozápadnej strane ostávajú skryté. Pred posledným hangom, za ktorým je už len Capie pleso, treba zahnúť doprava a po strmom svahu vystúpať do Mlynického kotla k Vyšnému Koziemu plesu.
Z kotla sa pokračuje po nevýraznom rebre v širokom svahu priamo ku žliabku. Na lyžiach to pustí dosť vysoko. V prípade tvrdého podkladu môže byť vzhľadom na expozíciu (smerom do Mlynickej doliny) rozumné použitie haršajzní. Svah je vystavený dopoludňajšiemu slnku, čo dáva nádej na akurátne zmäknutý podklad počas výstupu.
Samotný žliabok je síce krátky, ale úzky a fakt strmý (viď úvodné foto). V najstrmšej časti má sklon vyše 45º. Nie je to taká nekonečná štreka ako napríklad centrál Vysokej, ale človek nezvyknutý na žľabovú mačkoturistiku môže mať isté problémy – fyzické aj mentálne. Na konci žľabu ostáva k vrcholu už len zo tridsať metrov v relatívne jednoduchom chodeckom teréne.
Na vrchole sa nachádza tabuľka s výškovým údajom 2395 m, čo je o 14 m viac ako sa uvádza v mapách. Z výhľadov púta pozornosť najmä dramaticky zakrivený Satan v Baštovom hrebeni. Zjazdová línia k Capiemu plesu sa začína zhruba v miestach, kde sa končí JV žľab. V prípade dobrých snehových podmienok sa dá lyžovať priamo z vrcholu.
Lyžuje sa takmer takmer presne v línii letnej výstupovej trasy na štít. Svah pod vrcholom je široký a prehľadný, so sklonom približne 35º. Ku koncu sa línia stáča mierne doľava a vchádza do žliabku, ktorý je vidno až v poslednej chvíli. Vstup stráži skalná ostroha. Priamo pod ňou sa nachádza najstrmšia časť zjazdu (40º). Po jej prekonaní už lyžiara čaká bezpečný terén priamo nad plesom – príležitosť uvoľniť sa a urobiť posledné euforické oblúky.
Otvorené svahy Štrbského štítu z neho robia cieľ vhodný skôr na záver sezóny ako na začiatok zimy. Ide o strmý terén, z čoho vyplýva aj zvýšené lavínové riziko. To si musí zhodnotiť každý sám priamo na mieste. Do úvahy musí zobrať aj fakt, že lyžovanie na Štrbskom štíte podľa aktuálneho návštevného poriadku nie je povolené. Mlynická dolina je v zime na lyžiach legálne dostupná len po vodopád Skok, nad ktorým ústia svahy oficiálnej skialpinistickej zóny v žľaboch medzi Predným a Mlynickým Soliskom.
