Horolezec v nepravidelných či pravidelných intervaloch veľmi intenzívne sníva o skutočnom skialpinizme. Lyže, mačky, cepín, sedák, lano – rád by s tebou absolvoval aspoň nejaké menšie popoliezanie po skalách s následným zlyžovaním niečoho pekného.

Nie si veľmi stotožnená s týmto nápadom, teda najmä s tou časťou vŕzgania mačiek po skale. To naozaj nepatrí medzi tvoje obľúbené zvuky, avšak skúsiť niečo nové v tebe vyvoláva zvedavosť. Navrhuje to i parťákovi a toho netreba dvakrát presviedčať. Pár týždňov predtým rezervujete Téryho chatu zo soboty na nedeľu a dúfate, že s vami bude počasie spolupracovať.

Cez pracovný týždeň to vyzerá sľubne. V sobotu sa predpoveď mení, avšak ráno o tom nič nenasvedčuje. Skoro ráno sa s parťákom stretávate v Starom Smokovci, balíte lyže a lyžiarky na batoh a dávate si rozcvičku na ťažko na Hrebienok.

Keď sa ti batoh zareže do pliec, začínaš rozmýšľať nad tým, či nie je čas začať sa venovať napríklad zberateľstvu pohľadníc. I keď asi by si mala pomlčať o váhe svojho batohu, keďže si veľmi starostlivo rozdelila svoju výbavu medzi dvoch chlapov. Chlapi sa netvária, že im to prekáža, i keď parťák okrajovo spomenie svoju desaťkilovú skialpovo-freeridovú výstroj doplnenú lanom a dvomi termoskami.

Na Hrebienku sa prezúvate do lyžiarok a topánky starostlivo ukrývate. Sneh je tak trochu ako šmirgeľ a tvoje roztrasené nohy sa nevládzu na snehu hýbať. Cesta na Zamku je v prvý aprílový víkend stále vysnežená a lyže treba preniesť len na niekoľkých miestach.

Vychádzate nad les na slnko. Aplikujete opaľovací krém. V Hangu sa tak trochu začínate opekať. Je takmer obed, keď sa dotrepeš na Téryho chatu. V tých chvíľach sa začína meniť počasie, prichádza hmla, oblaky a vietor silnie. Si sklamaná zmenou počasia i svojou nemohúcnosťou.

Horolezec ťa donúti preriediť obsah batohu a nechať zbytočnosti v chate. Nemáš ich však veľa. Na tento výlet si sa balila minimalisticky, tak nemáš ani oblečenie navyše.

Okolo obeda vyrážate do Baranieho sedla, čo má byť alternatíva, v ktorej sa v hmle nestratíte. Nie si z toho nadšená. Baranie sedlo nie je miesto, ktoré túžiš lyžovať. Poznáš ho a ľudí je v žľabe ako maku. Niektorí zostupujú, niektorí sa pokúšajú o výstup.

Pešiaci v nižších polohách zapadajú do snehu po stehná i po pás. Nezávidíš im, krútiš hlavou a uvedomuješ si ako si zlenivenila – bez lyží by si na túru v zime asi len tak nešla. Stúpate na lyžiach ako sa len najviac dá a potom na mačkách vystúpite do sedla. Stopa je, ide to rýchlo, vietor vám fúka do chrbta.

V sedle zostupujete dva metre na stranu Veľkej Zmrzlej doliny a skrývate sa v závetrí. Plán bol prejsť zo sedla na Spišský štít po hrebeni. Parťák podporuje horolezca v myšlienke skúsiť to, ty len krčíš obočím, ale nevravíš nič.

Nastrojíte sa, sedák, mačky, lano. Horolezec nalezie. Vietor je však silný, hmla stála a horolezec hneď pod stenou uvažuje nad zostupom. Jedna tvoja časť nesúhlasí, druhá však na vetre mrzne a tak sa všetci traja zhodnete pre návrat. Po dlhej dobe ste vo vetre prevetrali krátke lano.

Odlepíte pásy a začínate lyžovať. Lyžovačka je mäkká a bezpečná. V polovici lyžovania padá návrh vystúpiť na Spišský štít žľabom, ktorý vychádza nad Mačacou vežou. Keďže všetci uvažujete, čo by ste robili v skorých hodinách na chate, tak nie je o čom. Dávate mačky a idete hore.

Prešľapávanie vlastnej stopy vôbec nie je zábavné, ale tebe večne ako druhej či tretej sa ide celkom dobre. Žľab sa začína pristrmovať. I zúženie začína byť celkom zábavné. Ticho dúfaš, že to nebudeš musieť lyžovať, na druhú stranu však hodnotíš dobré snehové podmienky a veríš, že ak by to bolo nutné, tak to nejako dáš.

V hmle vystúpite zo žľabu a snažíte sa zorientovať. Hmla je silná. Ako na zavolanie sa však ukazuje Mačacia veža. Usudzujete, že Spišský štít musí byť kúsok nad vami. Stúpate, až kým sa už ďalej nedá. Vrchol Spišského štítu. Dávate fotku, schádzate o pár metrov nižšie, kde zapínate lyžiarky, a vtedy sa hmla stráca a ukazuje vám cestu.

Lyžujete v prevažne postačujúcej viditeľnosti. Príjemný sneh v hornej časti poteší dušu. Dostávate sa pod Ovčiarsku lávku a tam sa viete celkom presne orientovať. Lyžovali ste ju niekedy pred rokom, tak sebaisto prechádzate zľava doprava pomedzi skaly.

Teba trochu potrápi stredný, trochu tvrdý, úzky a strmý úsek medzi skalami. S ťažkosťami ho prešúchaš, následne prekľučkujete pomedzi lavíništia a potom v extrémne pomalom snehu už len dopaličkujete ku chate.

Téryho chata vás víta so všetkou svojou láskavosťou, teplom a skutočne príjemným personálom. Pivo poteší na jazyku, večera v žalúdku, spoločenské hry zabavia počas večera, i spánok je pre niektorých vysoko komfortný. Len chváliť a chváliť, ďakuješ za dobrý dojem :)

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria