Nie, toto žiaľ nie je aktuálny ski report. Túra na Schneealpe mi ostala nespracovaná z minulej sezóny. To ale nič nemení na fakte, že ide o fajn cieľ pre skituristov zo západnej časti Slovenska, ktorí sa už nechcú motať v okolí zjazdoviek na Stuhlecku, no zároveň majú čas len na jednodňový výjazd „na otočku“.
Schneealpe, malá horská skupina v rámci Mürzsteger Alpen, je posledné z rakúskych pohorí vysokých okolo 2000 m a dostupných z Bratislavy do dvoch hodín jazdy. Od Raxu na východe Schneealpe oddeľuje horské sedlo Nasskamm (robia sa aj prechody Rax – Schneealpe), od Veitschu na západe dolina Mürztal.
Je polovica februára, predpoveď hlási slnečný a mrazivý deň. S Martinom vyrážame z Bratislavy veľmi skoro, pretože na siedmu máme dohodnuté stretko na parkovisku pri diaľnici s ďalším parťákom – Alexom, východniarom udomácneným vo Viedni.
Trasa: dĺžka 14 km, nastúpaných 1400 m, celkový čas 4:30 h. Výškový profil a GPX na stiahnutie nájdeš po zobrazení trasy na Mapy.cz.
Presadáme do jedného povozu, prefrčíme semmeringskými tunelmi, odbáčame na Mürzzuschlag. Za ním, tesne pred dedinkou Krampen, je odbočka do osady Äusserer Krampengraben. Na parkovisku tesne pred ôsmou už stojí jedno auto s bratislavskou značkou. Mrzne až praští, niekto sa veľmi chcel schladiť, keď si takto privstal, hovorím si. Netušiac, čo sa neskôr vykľuje z posádky onoho auta.
Z viacerých výstupových trás na Schneealpe sme si na dnes vybrali variant od juhozápadu, cez dolinu Karlgraben. V dolnej časti trasa vedie v koryte potoka, v jednom mieste dokonca križuje malú priehradu. Nie je s tým žiadny problém – ak aj nejaká voda pod nami je, určite je pevne zamrznutá. Do tejto doliny v zime veľa slnka nezasvieti.
Úplne ako Raffaello – mäkký biely obal a vnútri tvrdý oriešok. Niektoré majú priemer okolo metra. Popoludní, keď takéto veci padajú, by som sa stadiaľto veľmi ponáhľal.
Na sútoku s potokom Lahnbach sa držíme vpravo. Tu sa podľa mapy začína Karlgraben. Naša trasa kopíruje turistickú značku č. 441, no na lyžiach si väčšinou vyberáme vlastné cestičky. Keď traverzujeme strmý les, je to dosť náročné na techniku. Ak by bolo tvrdo, haršajzne sa veľmi zídu.
Les je hustý a snehu pod stromami málo. Na zjazd sa budeme snažiť nájsť inú trasu, tu by to bolo o držku. Len čo vychádzame z lesa, stretávame skupinku, ktorá o tomto čase už lyžuje dolu. Nechápeme, to vyrážali za tmy? Načo sa tak ponáhľajú? Záhada sa čoskoro vyrieši, keď na mňa jeden zo skupiny zakričí menom.
Martin alias Seko, známy aj zo stránok Zagurami, si opäť raz vymyslel PROJEKT: spolu s parťákmi vyšliapať a zlyžovať všetky tri základné „bratislavské“ kopce Schneealpe, Heukuppe a Schneeberg za jeden deň. Samozrejme, s motorizovanými presunmi. Ako som sa dodatočne dozvedel, plán ostal nesplnený, stihli len prvé dva. Aj tak veľký výkon.
Lúčime sa s ambicióznym družstvom a pokračujeme v stúpaní popod skalnatý pás. Bralá na lyžiarsku stopu vyslali zopár milých pozdravov v podobe šutrov obalených snehom. Úplne ako Raffaello – mäkký biely obal a vnútri tvrdý oriešok. Niektoré majú priemer okolo metra. Popoludní, keď takéto veci padajú, by som sa tu radšej dlho nezdržiaval.
V sedielku pod kopcom Karleck (1768 m) vstupujeme na vrcholové plató Schneealpe. Tvoria ho zvlnené alpské lúky s občasnou krasovou jamou, pekne je tu aj v v iných ročných obdobiach (do fotogalérie som pre predstavu pridal pár fotiek). Najvyšší bod Windberg (1903 m) máme pred sebou ako na dlani. Tu sa odpájame od turistickej trasy, ideme rovno hore, kým značka sa stáča doprava ku salašom.
Pri vrcholovom kríži, keď pofotíme kríž, seba aj výhľady na všetky strany, navrhujem, aby sme si urobili aspoň krátky zjazd na severnú stranu, veď je ešte len pol dvanástej. Alex však prichádza s informáciou, že by potreboval byť okolo druhej doma. Nechceme mu spôsobiť tichú domácnosť, ideme nazad.
Na pláňach pod Windbergom si užívame peknú a nenáročnú lyžovačku. Trochu ju kazí jemná kôrka na vetrom ubitom snehu. V snahe vyhnúť sa úseku v hustom lese hľadáme, či sa ku potoku nedá spustiť priamejšie. Dá, celkom strmými (do 45 stupňov) a pomerne úzkymi žľabmi. Navyše sú naplnené hrudami z odtopeného a potom primrznutého snehu, čo je ťažko lyžovateľný povrch. Dosť sa tam trápime, iba Alex ide ako tank. Asi ho doma čaká niečo dobré ;)
Nasleduje obligátny tobogán v koryte potoka a pred jednou sme nazad na parkovisku. Spätne hodnotím, že lyžiarska túra na Schneealpe cez Karlgraben nie je mimoriadne namáhavá, no lyžiarsku techniku preverí dôkladne – pri výstupe aj zjazde. Začiatočníka by som sem rozhodne nebral.
Oplatí sa vyraziť skoro a nechať si rezervu na doplnkový zjazd do doliny Kleinbodengraben na severnej strane Windbergu.
