NHL alebo Nízkotatranské Hôľne Lyžovanie

Skialpová lokalita na nízkotatranskom hrebeni medzi Veľkou a Latiborskou hoľou je vďačná alternatíva pre lyžiara, ktorý sa snaží vyhýbať preľudneným trasám v okolí Donovalov či Chopku. Nie je tu žiadna lanovka ani bufet, prístupová cesta býva slabo upravená a na parkovisko sa zmestí len zopár áut. Pre niekoho celé zle, pre iného srdcovka.

Najlepšie lyžiarske terény sa nachádzajú na južnej strane hrebeňa medzi Veľkou hoľou (1640 mnm) a Latiborskou hoľou (1648 mnm). Tamojšie zjazdy síce nie sú dlhšie ako 300 výškových metrov, no majú ideálny sklon a vedú v otvorenom hôľnom teréne. Na severe sú svahy strmšie, viac zarastené a sneh na nich býva vyfúkaný. Ak sa sneh na severe drží, treba si  zase dávať pozor na lavíny. No dobrý lyžiar si aj na severnej strane vie nájsť atraktívnu líniu.

Poloha a doprava

Východiskovým bodom je parkovisko v sedlo Prievalec (cca 1100 mnm). Dostaneš sa doň tak, že v Liptovskej osade, ktorá leží na hlavnom ťahu Donovaly – Ružomberok, odbočíš smerom na Liptovskú Lúžnu. Prejdeš 11 kilometrov a si na mieste. Romantická horská cesta tretej triedy vedie až do Partizánskej Ľupče, no za Prievalcom jej prejazdom môžeš ohroziť zdravie svojho auta.

História

Neďaleká osada Magurka, nad ktorou sa tiež nachádzajú zaujímavé lyžiarske terény, bola známa ťažbou zlata už od 13. storočia. Banská činnosť sa skončila v roku 1923, zvyšky banských diel sú doteraz pozorovateľné na severných svahoch nízkotatranského hrebeňa nad osadou. Na Latiborskej holi začiatkom augusta 1944, tesne pred vypuknutím SNP,  zoskočila skupina 16 partizánov vyškolených v ZSSR. Ich úlohou bolo sformovať partizánske oddiely, čo aj vykonali. Jeden z oddielov, známy pod menom Pobeda, sa počas povstania dopustil dvoch masakrov na civilistoch nemeckého pôvodu.

Náročnosť

Lokalita je vhodná pre stredne a viac pokročilých skialpinistov s aspoň základným lavínovým vzdelaním. Mačky ani cepín tu potrebovať nebudeš, haršajzne si pre istotu daj do batoha. Úplná lavínová výbava je samozrejmosť.

Príklad trasy

Výstup zo sedla Prievalec na Veľkú hoľu, po lesných cestách cez kóty Ostrý vrch a Turánske, trvá  približne 1:20 h. Ak máš dobrú fyzickú kondíciu, hlad po lyžovaní a natrafíš na dobré snehové podmienky, jeden výšľap s následným zjazdom do východiskového bodu ti asi nebude stačiť. Môže sa to skončiť aj piatimi dodatočnými zjazdíkmi na južných svahoch:

Konkrétne zjazdové línie si vyberieš na mieste podľa chuti a snehových podmienok. Z hrebeňa máš za dobrej viditeľnosti všetko ako na dlani. Zjazd ukončíš vtedy, keď začnú stromčeky príliš prekážať.

Ak si v lokalite prvý raz, návrat radšej voľ po výstupovej trase. V spoločnosti miestneho znalca môžeš skúsiť šťastie vo viacerých lesných dolinách, cez ktoré sa dostaneš späť na cestu asi pol kilometra západne pod sedlom Prievalec. Napríklad cez Turánsky žľab a Turánsku dolinu. Priprav sa na náročnejšiu lyžovačku medzi stromami.

Praktické info

Ak sa parkovisko v sedle zaplní,  parkuje sa aj na kraji cesty pod sedlom. Najbližšia možnosť získať občerstvenie je na chate v Magurke.

Doplnkové tipy

Nad už viackrát spomenutou Magurkou, pod úsekom hrebeňa medzi Zámostskou hoľou a Ďurkovou, sa nachádza niekoľko lyžiarsky atraktívnych žľabov. Môžeš sa tam premiestniť dolinou alebo aj panoramatickou trasou po hrebeni. Ešte kúsok ďalej na východ sa nachádza Ďurková (1750 mnm) a pod ňou známa útulňa, ktorá obvykle funguje aj v zime a dá sa tam prenocovať.

Fotogaléria