Lyžovačka v Nórsku je veľké lákadlo a keď kamarát kúpil dom v oblasti Sunnmøre, nevedel som sa dočkať tejto návštevy. Síce nám lavínová situácia nakoniec nedovolila hodnotné lyžiarske výkony, ale skvelá partia, neskutočné množstvo snehu a všadeprítomné fjordy boli úžasný zážitok.
Zima je tu, dni sa spomalili a konečne som si našiel čas utriediť si myšlienky a dokončiť článok z jarného výletu do Nórska, oblasti Sunnmøre, kde sa usadil kamarát Tomáš. V Nórsku som bol dovtedy iba raz, ešte v roku 2016, keď sme s Tomášom preskúmali oblasti Jotunheimen a Trollheimen.
Odvtedy sa veľa vecí zmenilo a teraz býva v dedinke Vartdal, oblasť Møre og Romsdal. Je to oblasť s najväčšou stenou Európy – Trollveggen. Extrémni lyžiari si spomenú na zjazd Killiana Jorneta, horolezci na výkon Stana Glejduru.
Vlani som bol rozhodnutý, že za Tomášom prídem, aj keby čo bolo. Neváhal sa pridať Peťo a na letisku sme sa zoznámili s Katarínou a Veronikou, ktoré tiež smerovali za Tomášom. Partia super a 10-dňový výlet v strede marca sa mohol začať.
Strasti na Schwechate
Deň 1. Let bol 12:30, mali sme asi 1,5 h čas pred security checkom, takže pohodička. No to sme ešte netušili, čo príde. V roku 2023 by som čakal, že vo Viedni budú poznať bombičky do lavínových airbagov. Letecká spoločnosť Norwegian s nimi vôbec nemá problém, ale neschopný personál na Schwechate to mal potrebu riešiť. Toľko to zdržovali, až im Peťo začal razantne vysvetľovať, že kvôli nim nestíhame let. Zrazu to bolo OK a bombičky pustili. Šťastie, že baby išli dopredu, zdržali odlet a my s Peťom, v oboch rukách bombičky, šprint cez celé letisko do zatvárajúceho sa gatu. Neplánovane odmakané aj v deň letu ;)
Letí sa do Ålesundu (mesto má ~45tis. obyvateľov), je to tam najbližšie väčšie letisko. Bližšie je ešte Ørsta, ale to je pre malé vrtuláčiky. Medzipristátie bolo v Osle. Už tu nás prekvapilo množstvo snehu, veď doma bolo naozaj teplo. Na letisku stretávame nášho hostiteľa a guida Tomáša. Skončil sa mu pracovný turnus za polárnym kruhom a zhoda náhod – letel domov v rovnaký čas ako my tam.
Hodinka letu z Osla, slnko zapadá a my pozorujeme z lietadla nespočetné množstvo kopcov vysokých cca 1000 mnm. Pristávame za tmy a vysvietené domy zapadané snehom v okolí Ålesundu pôsobia rozprávkovo. Všade množstvo snehu, ocitáme sa v inom svete.
Inak letisko Ålesund je na maličkom ostrove, kam vedú 2 podmorské tunely. V Nórsku je asi 2700 tunelov, len tak v porovnaní s ~35 na Slovensku. Z letiska sme sa presúvali Tomášovými autami a po jeden a pol hodine cesty, aj s trajektom, prichádzame k domu. Stojí približne 4 km od fjordu v malom údolíčku, obklopený +/- 900-metrovými kopcami z oboch strán. Všade sneh, množstvo snehu.
Vybalujeme, otvárame rum a začíname plánovať prvú túru. Nakoľko furt sype a predpoveď ukazuje lavínovú 4-ku, vyberáme ľahkú túru s peknými výhľadmi.
Množstvo snehu na Sandhornet
Deň 2. Šliapeme po čerstvej stope na Sandhornet (909 mnm). Dnes výhľady nebudú, hustá hmla nám dovoľuje len občas zazrieť partiu neďaleko pred nami. Pozorujeme, ako sa pripravujú na zjazd. Prekvapujúco sa dosť trápia dole kopcom. Keď prechádzajú okolo nás, trochu pokecáme a jedna dievčina sa sťažuje, že má úzke lyže, asi 115 mm pod pätou. Hmm, tak už viem, že s mojimi 95 mm to nebude nič moc.
Ako sme išli v ich stope hore, tak sme aj lyžovali dole. To sa mi veru ešte nestalo. Je mi to jedno, vytešujem sa, že toľko snehu som hádam od detstva nezažil.
Klovetinden
Deň 3. Ako druhú túru vyberáme Klovetinden (949 mnm), sú odtiaľ vraj krásne výhľady na fjord a dá sa napozerať jeden zaujímavý žľab, ktorý láka už z cesty. Jediný problém je pretrvávajúca lavínová 4-ka. Ozaj pekná túra a nikto nikde. Cestou robíme kompresný test, svah má síce iba do 30 stupňov, ale už to vyšlo na hrane, takže vyššia opatrnosť a väčšie rozostupy. Na vrchole krásne výhľady na fjord (viď úvodné foto článku).
Nútený RestDay a návšteva Devold fabriky
Deň 4. Stále sneží a sneží, to som ešte nezažil. Lavínová situácia sa nezlepšuje, ba zhoršuje, už píšu štvorku s výkričníkom. Zláka nás teda restday a vízia výhodného nákupu Devold v blízkej fabrike Langevåg. To sa fakt oplatí, niektoré veci za polovicu ceny ako u nás. Inak množstvo outdoorových obchodov v okolí, kopa skialpového matrošu, super miestne vybavenie Norrona, Bergans a všade milý personál.
Ideme pozrieť aj metropolu regiónu – Ålesund, krásne farebné mesto. Kvôli gastronómii sa do Nórska nechodí, ale fish & chips na námestí odporúčam.
Blæja
Deň 5. Piaty deň vyberáme kopec Blæja. Má to byť ľahká a bezpečná túra, nakoľko lavínová situácia sa stále nezlepšuje. Sme tam sami, prešliapávame čerstvo napadaný sneh, veľa snehu. Očakávame krásne výhľady na fjord, no za polovicou trasy nás otáča neskutočná hmla a vietor. Lyžovačka super aj v lesíku dole a pre veľký úspech si to dávame znovu. Dole obzeráme krásny starý hotel. Poteší návšteva krásnej historickej kaviarne.
Večer nám Terka pripraví svoju špecialitu – Rump Steak z Jeleňa. Majú výbornú omáčku z miestnej špeciality, ktorou je karamelizovaný syr. Jedlo bolo fantastické a to ja som pritom vegetarián amatér.
Levandehornet, rybačka a polárna žiara
Deň 6. Na šiesty deň smeruje naša cesta na blízky kopec Levandehornet (917 mnm), ktorý je v podstate za domom. Nastupuje sa tam z konca doliny, tak sa dá ísť aj z domu na pásoch. Nakoľko sa ráno šuchceme, ako obvykle, šetríme čas a ideme k nástupu autom.
Ako stúpame, obdivujeme miestne rekreačné chatky domácich. Pred vrcholom sledujeme samovoľné lavínky a teda opúštame myšlienky na nejaké strmšie zjazdy. Hore nás však utešia krásne výhľady, vidíme Vartdal aj fjord. Je tam neskutočne možností a hlavne nikto, celá dolina pre seba.
Podvečer ideme chytať ryby. Máme dve udice a Terka nám ukazuje ako chytať na prívlač. Ja rybačku veľmi nemusím, ale uznávam, že tu to má niečo do seba. Ryby berú jedna za druhou. Striedame si udice, s fľašou rumu obdivujeme tisícmetrové kopce týčiace sa nad fjordom a do hodiny máme nachytaných dosť rýb. Večer Peťo navrhne spraviť tresku a zúročí svoje skúsenosti z brigády v Anglicku.
Neskôr sa náš pokojný spánok mení na akciu, keď nás baby po polnoci budia, že je vidieť polárnu žiaru. Vybehneme pred dom a spozorujeme slabú zelenú polárnu žiaru. Skúšame ísť aj k fjordu, cca 10 min. autom, s očakávaním, že pri vode je žiara silnejšia. Bohužiaľ opak je pravdou a paradoxne pri dome je vidieť najlepšie. Nie je to ako z pohľadnice, ale aj tak úžasný zážitok. Už chápem, že niekto len kvôli tomuto úkazu precestuje kus sveta.
Melshornet a fjordsauna
Deň 7. Lavínová situácia sa nemení, ale domáca treska (šalát) je ozaj zážitok. Žilinská z obchodu je štandard, ale táto je iná liga. Posilnení sa vydávame na Melshornet (807 mnm). Ľahký výstup cez miestne lyžiarske stredisko, skôr taká kardio prechádzka. Už sa tešíme do Sæbo, kde nás čaká miestna atrakcia – fjordsauna. Človek sa vyhreje v chatke plávajúcej na vode a s úžasným výhľadom na hory. Spolu so schladením sa vo fjorde je to životný zážitok.
Restday v Ørsta
Deň 8. Lavínová predpoveď 4! a nechuť hrotiť to nám zabezpečí socializačný deň v podobe návštevy mesta Ørsta, kde pozorujeme miestne letisko pre malé lietadlá a potom zájdeme navštíviť aj miestny bar. V Nórsku ceny v krčmách nie sú veľmi prívetivé, ale odskúšať sa patrí. Musím uznať, že ich horne kvasené špeciály boli dobré.
Auskjeret a Geirangerfjord
Deň 9. Ani v posledný deň pred odchodom sa lavínovka nezlepšuje a my sa šuchceme, popíjame kávu a nevieme sa rozhodnúť, kam ísť. Padne rozhodnutie, že dievčatá sa pôjdu rady lyžovať do neďalekého strediska Strandafjellet Skisenter a my pôjdeme na Auskjeret (1203 mnm), nástup 5 min. autom od strediska. Vyrážame ozaj neskoro, tak makáme, nech to stíhame otočiť ešte za svetla. Na vrchole robíme spoločnú fotku, kocháme sa krásnymi výhľadmi na fjordy, spoločná fotka a rýchlo dole. Je to vcelku rozjazdené, nakoľko je to populárny kopec a včera snežilo, ale sneh je dobrý mäkký a lyžovačka super.
Dole balíme, berieme dievčatá, ktoré chvália stredisko a krásne výhľady z neho na okolité fjordy. Ešte v magickej hodinke stíhame vyhliadku na veľkolepý Geirangerfjord, jeden z mála chránených v UNESCO.
Dnes večer balíme a už iba rýchlo spať. V deň nášho odchodu nepremáva jeden trajekt, tak potrebujeme vyraziť už o tretej ráno. Je to iná logistika, ako doma, keď sa využíva množstvo tunelov a trajektov. Ale je fascinujúce, akú infraštruktúru dokázali Nóri v tej rozľahlej krajine vybudovať.
Odlet
Deň 10. Na letisko prichádzame cca o šiestej ráno a prekvapuje nás zavretý vchod. Voláme na dispečing a ten nás uisťuje, že o siedmej otvoria. Nuž, malé letisko. Neskôr všetko OK, žiadne problémy s airbag batohmi. Jedine mi zostalo smutno, že vo Viedni nás privítalo teplo a nikde žiadne kopce so snehom.
Na záver musím konštatovať, že síce neboli podmienky na veľké skialpové výkony, zato neskutočná nádielka snehu, výborná partia a fjordy boli skvelý zážitok. Jotunheimen a Trollheimen, ktoré som navštívil v roku 2016 boli krásne, ale tu všadeprítomné tisícmetrové kopce týčiace sa z fjordov boli niečo iné a pre mňa úplná exotika.
Podporila to vyčilovaná mentalita – bolo cítiť, že ekonomika aj sociálny systém fungujú a ľudia sú v pohode. Áno, majú ropu, ale toto štátne bohatstvo nie je len výsadou pár vyvolených. Máme sa veru ešte čo učiť. A ešte malé zistenie pre kávopičov. Neviem, či to bolo iným regiónom, ale v porovnaní s rokom 2016 oceňujem citeľné zlepšenie kávovej kultúry. Už nielen čierna voda (teda ich typický filter), ale bežne dostupné espresso, cappuccino, atď.
A nie všetko je tam drahé. Napríklad priamo na konci dediny majú vlek, kde detský ročný skipas stojí cca 60 €. Pri miestnych platoch veru prívetivá suma a skvelé podmienky naučiť sa dobre lyžovať. Ja som detstvo strávil práve na lokálnych vlekoch a je mi ľúto, že podobné strediská na Slovensku vplyvom otepľovania miznú.
Nuž, klimatická kríza je na vzostupe, ešteže je tu stále zima v Nórsku. Kto by mal záujem, Tomáš rád privíta skialpové partie – jeho ubytko sa dá zarezervovať na Airbnb. Tomáš tiež vlastní jednu z najväčších zbierok lezeckých a skialpových sprievodcov v okolí. Inak na väčšie skialpové výkony je asi vhodnejší termín v apríli, kedy je na kopcoch stále veľa snehu, len v doline pri fjorde už nemusí byť.
