Skialp v severoch Montasia – Forcella Mazzeni

Skialpové terény na severnej strane masívu Montasio sa nepoddávajú lacno. Ale kto chce a zároveň vie, ten zdolá prekážky na ceste do divokých severov. Ak máš šťastie na podmienky, na svahoch pod kolmými stenami Montasia ťa čaká veľkolepá lyžovačka.

Prvý pokus v tejto lokalite sme s parťákmi urobili vo februári 2024. Bolo vtedy veľmi málo snehu, kvôli čomu sme pri nástupe museli improvizovať a išli tam, kam terén pustil – smerom do Forcella Mose. Vo výške necelých 1800 metrov nad morom sme sa otočili, keďže vplyvom vysokej teploty to z okolitých stien padalo jedna radosť.

Pri druhom pokuse v marci 2025 sme s Michalom vystihli lepšie podmienky. Dole bolo znova málo snehu a to, čo bolo, malo zlú kvalitu. Ale nad 1500 m n. m. panovala pravá alpská zima ako v minulom tisícročí. Roklina, kde predošlú zimu vo februári hučala voda, bola prechodná suchou nohou. A nad roklinou na nás čakal materiál kvalitou blízky prašanu. Za cieľ túry sme si z viacerých možností vybrali Forcella Mazzeni (2113 m).

Poloha

Masív Montasio v západnej časti Júlskych Álp leží celý v Taliansku. Tiahne sa 20 kilometrov od východu na západ medzi mestečkami Cave del Predil a Chiusaforte. Najvyšší vrchol Jôf di Montasio má 2752 m, čo ho radí na druhé miesto vo výškovom rebríčku Júlskych Álp, hneď za Triglav. Názov masívu pochádza z miestneho furlánskeho jazyka (Montâs), odkiaľ ho okrem taliančiny prevzala aj slovinčina (Montaž) a nemčina (Montasch).

Náročnosť

Forcella Mazzeni je najdostupnejší skialpový cieľ na severe Montasia. Opisovanú túru napriek tomu radím medzi náročné – kondične, technicky aj orientačne. V žiadnom prípade by sa do nej nemal púšťať začiatočník. Mačky, cepín a skúsenosti s ich používaním sú povinné. A, samozrejme, lavínová výbava – spolu s príslušným tréningom.

Naša trasa

Štartujeme na poslednom parkovisku v doline Val Saisera. V sezóne 2024/25 sme si tu žiaľ ani raz nezabežkovali a nie preto, že by sme sa netrafili do správneho času. Perfektné trate v hornej časti doliny sa za extrémne suchej zimy ani raz nepodarilo upraviť.

Na parkovisku vo výške približne 1000 m nad morom vykladá skialpový matroš z áut niekoľko ďalších partií domácich. To nám dodáva optimizmus. Ak sú tu miestni, zrejme sme v správnom čase na správnom mieste. Prvé dva kilometre sú takmer po rovine. Pod lyžami máme tenkú vrstvu snehu a pod ňou štrkové nánosy horskej rieky.

Sneh je iba mierne ubitý vetrom a slnko mu zatiaľ nestihlo ublížiť. Naša nesmelá viera v dobrú lyžovačku sa začína meniť na radostné očakávanie.

Prvým orientačným bodom je most cez Torrente Saisera v najjužnejšom bode širokých štrkových plání. Pri moste je aj turistický smerovník. Zo začiatku sa držíme značeného chodníka CAI 616 – Sentiero Carlo Chersi. Neskôr sa skialpová stopa vnára do skalnatej rokliny prerazenej potokom, kým chodník sa odpája do svahu naľavo. Obomi spôsobmi sa dá prekonať hang oddeľujúci terasy zvané Spragna (dolná) a Alta Spragna (horná). No turistický chodník vedie v exponovanom svahu a v zime sa málokedy využíva.

Pred rokom sme na prechod rokliny nemohli ani pomyslieť, bol by to skôr kaňoning a na ten nám chýbali neoprény. Teraz je kaňon solídne vysnežený, voda sa skrýva hlboko pod nánosmi vypadnutých lavín a steny sú pokryté impozantnými ľadopádmi. Pri pohľade na ne si bez váhania nasadzujem prilbu. Lyže nesieme na batohoch, mačky zatiaľ netreba obúvať.

Prechod asi 500 metrov dlhou roklinou je impozantný zážitok. Zdá sa mi, že ľadolezci by sa tu vedeli vyšantiť, hoci kvalitu ľadu neviem posúdiť. V závere rokliny sa z nej štveráme von po svahu na ľavej strane. Už to hraničí s potrebou mačiek, no vďaka stopám predchodcov ich nemusíme vyťahovať.

Nad roklinou sa lúčime so zhovorčivým mladým Talianom, ktorý sa ide pokúsiť o výstup na Cima di Terrarosa (2420 m) cez ikonický žľab s melodicky znejúcim názvom Canalone Huda Paliza. Ide o taliansky prepis zo slovinčiny, v ktorej huda palica znamená niečo ako tvrdá/krutá palica. Trasu cez Huda Paliza mám už dávnejšie naštudovanú, napozeranú a čakám, kedy nastane správna konštelácia hviezd.

Pred nami šliapu ďalšie dve dvojice a ktosi s veľkým náskokom už stúpa do Forcella Lavinal dell‘ Orso – impozantnej štrbiny v hlavnom hrebeni Montasia. Debatujeme, či sa nepustíme tým smerom, ale je to náročnejší variant a Michal sa dnes naň necíti. Takže pokračujeme prešliapanou stopou do Forcella Mazzeni.

Míňame bivak Dario Mazzeni (1630 m). Rovnako ak náš dnešný cieľ je pomenovaný podľa horolezca z Terstu, ktorú tu v roku 1929 zahynul pri pokuse o prvovýstup na skalné veže nad bivakom. Typický červený plech bivakovacej búdy ledva presvitá spod hrubej vrstvy prachového snehu. Je iba mierne ubitý vetrom a slnko mu zatiaľ nestihlo ublížiť. Naša nesmelá viera v dobrú lyžovačku sa začína meniť na radostné očakávanie.

Forcella Mazzeni je štrbina medzi hlavným hrebeňom Montasia a Torre Dario Mazzeni. Prichádzame pod záverečný svah. Dve dvojice pred nami veselo šliapu hore, my asi 100 výškových metrov pod štrbinou kopeme lavínovú sondu. Horná 10 cm vrstva sa začína trhať pri piatom poklepaní predlaktím. Zvyšných 150 cm (dalo by sa kopať aj hlbšie, ale už sme nevládali) je úplne stabilných. Riziko hodnotíme ako akceptovateľné. Ak sa aj vrchná vrstva odtrhne, nebezpečná lavína z toho nebude.

V hangu úplne pod štrbinou má svah sklon nad 50 stupňov a je tam naakumulovaná hromada previateho snehu. Nevidíme veľký zmysel v pokúšaní osudu na posledných 20 výškových metroch stúpania. Finále vyhlasujeme v malom, relatívne bezpečnom vhĺbení pod skalným previsom. Podarilo a nám doň vydriapať na pásoch.

Prepíname do zjazdového módu a vyberáme si zaslúženú odmenu – približne 300 výškových metrov lyžovačky v prvotriednom materiáli. Ďalších 300 metrov, až po horný koniec rokliny, už radosť kazí jemná kôra, ale na vhodných lyžiach sa v tom stále dá pekne plávať.

Do rokliny pre istotu schádzame na mačkách. Ľady sa popoludní jemne topia, ale zatiaľ nepadajú. Pod roklinou ešte trochu eskamotérskeho lyžovania medzi riedkymi stromčekmi, balvanmi a vypadanými lavínami. Polhodinový peší presun k mostu cez Torrente Saisera. Znovu obúvame lyže, zo dva kilometre korčuľujeme a odrážame sa po lesnej ceste. Záplava endorfínov na parkovisku. Chalan z rána úspešne preliezol cez Canalone Huda Paliza, rozpráva zážitky.

Praktické info

• Vjazd do Val Saisera je spoplatnený sumou 5 €/auto. Za použitie bežkárskych tratí sa platí vstupné 7 € na osobu a deň.
• Občerstvenie sa v doline Saisera dá kúpiť v bare pri mýtnej stanici a hostinci pri parkovisku č. 3.

Doplnkové tipy

• Ďalšie skialpové ciele s východiskovým bodom z Val Saisera: Forcella Lavinal dell‘ Orso, Forcella Mose, Sella Nabois cez chatu Pellarini. Všetky sú náročnejšie ako Forcella Mazzeni.
• Okrem bežkovania a skialpu je Val Saisera perfektné miesto na nenáročné zimné prechádzky a ak je veľa snehu, tak aj na snežnicové túry.

Fotogaléria