Skialpový výstup Kriváň je zážitok, ktorý v pamäti ostáva natrvalo. „Jedna z mála lyžiarskych túr na Slovensku, ktorá dosahuje alpské rozmery,“ píše literatúra. Okrem výživného prevýšenia je celkom náročná technicky aj orientačne. Určite nič vhodné na prvý pokus zjazdovkového ski turistu vo voľnom teréne.
Už spomenutá klasická literatúra – Výber lyžiarskych a skialpinistických túr od Stanislava Klauča – uvádza dva varianty výstupu na ikonický kopec krajiny a k tomu štyri rôzne zjazdové možnosti. Sprievodca obsahuje aj upozornenie, že lyžovanie na Kriváni je v rozpore s platnými predpismi. Rozumej s Návštevným poriadkom TANAPu. Na tomto fakte sa od vydania knižky žiaľ nič nezmenilo. Kriváň je však silný magnet a podaktorí jedinci neváhajú po túre na ľadovci stráviť noc v aute, aby si ho na druhý deň mohli vyšliapať.
Najrýchlejšia trasa smerom hore vedie z Troch studničiek a z troch štvrtín je prakticky zhodná so zelenou turistickou značkou. Tá sa pod Krivánskym hrbom (2000 m) stáča doprava, križujúc celý Krivánsky žľab, aby sa na jeho druhej strane spojila s modrou značkou vedúcou na vrchol. Lyžiari zvyčajne od Hrbu pokračujú priamo, po juhozápadom rebre Kriváňa až na vrchol.
Trasa: Dĺžka 12 km, nastúpaných 1450 výškových metrov, celkový čas 5:30 h (radšej rátaj so 7 hodinami). GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz. Úvod podľa zaznamenanej trasy (po červenej značke na a neskôr cez polomy) nie je efektívny, lepšie je držať sa zelenej značky už od parkoviska.
Opatrní sa držia hrany rebra, pretože smerom do žľabu pod ním môžu byť nafúkané nestabilné snehové dosky. V závere pod vrcholom ide o pomerne strmý terén, kde s veľkou pravdepodobnosťou prídu k slovu mačky. Skál sa bude občas treba pridržať aj rukami, no cepín zrejme ostane na batohu. Pre každý prípad je lepšie ho mať.
Kto má na Kriváni šťastie na pekné počasie, na vrchole sa zrejme chvíľu zdrží. Je to exkluzívny výhľadový kopec. Radšej sa kochať ako špekulovať o výbere zo zjazdových línií ponúkaných sprievodcom. Zbytočná strata času. Rovno po nohami máš gigantický Krivánsky žľab, plných tisíc výškových metrov neprerušovaného lyžovania v prehľadnom teréne a úchvatnej scenérii. Takáto šanca sa nezahadzuje.
V hornej časti majú svahy žľabu sklon tesne pod 40 stupňov, v strede ideálnych 35 – 30, v závere sklon klesá pod 30. Žľab síce na pohľad vyzerá ako odstrašujúca lavínová pasca, no v skutočnosti vďaka južnej orientácii a otvorenej dispozícii nepatrí medzi mimoriadne lavinózne. Napriek tomu do neho v žiadnom prípade nelez bez úplnej lavínovej výbavy, zodpovedajúceho výcviku a skúsenosťami podloženého zhodnotenia aktuálnych podmienok.
Zábava pri lyžovaní Krivánskeho žľabu patrí k tomu najlepšiemu, čo môžu slovenské hory lyžiarovi ponúknuť. Cenou za ňu je pol hodiny trápenia sa v mieste, kde sa žľab zužuje do rokliny so sériou menších vodopádov. Treba ich namáhavo obchádzať z ľavej strany (pri pohľade zhora) traverzovaním bočných svahov zarastených náletovými drevinami. Pozor, pád do potoka cez strmé steny rokliny by sa nemusel skončiť dobre.
Žiaľ, vyhnúť tomuto miestu sa dá iba tak, že zjazd žľabom ukončíš predčasne a prídeš tak o veľkú časť zážitku. A to traverzovanie ponad vodopády vlastne ku Kriváňu tak trochu patrí. Za zúžením Belianskej doliny sa treba už len nejako vymotať po lesných cestách alebo skratkami cez kalamitou vyčistené pláne smerom na Tri studničky.
