Na liptovské Babky som na lyžiach prvý raz vyšiel až po vyše desiatich rokoch drania pásov o slovenské aj iné kopce. Pritom ide o jeden z mála oficiálne povolených a preto veľmi populárny skialpový areál.
Príčina tohto trestuhodného ignorantstva je jednoduchá. Babky (1566 m) sú predsa len trochu malý kopec. Asi ako veľkofatranská Krížna (1574 m). Vždy, keď som sa už dotrepal stovky kilometrov na Liptov, ma to ťahalo do väčších hôr. Aspoň do Žiarskej doliny, ešte lepšie do Vysokých Tatier. V lete som si už hrebeň z Babiek smerom na Sivý vrch prebehol, no príležitosť na lyžiarske zoznámenie sa s lokalitou nastala až túto zimu. Bolo to expresné, len na dve hodiny, ale rátalo sa.
Je pekný februárový deň, vraciame sa s Jarkou z Tatier a skoré dopoludnie trávime na bežkách v Liptovskej Kokave. Je tam fajn a mne sa ešte nechce ísť z hôr preč. Jarka už má na dnes športu dosť. Navrhujem, že ju vysadím v nemenovanom aquaparku pri Mikuláši, a ja si zatiaľ vybehnem na pásoch. Babky sú odtiaľ blízko, takže trojhodinový opušťák by mal stačiť. Návrh je prijatý.
Trasa: Dĺžka 10 km, nastúpaných 810 m, celkový čas 2 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Skialpový areál Červenec sa nachádza nad dedinou Jalovec, asi päť kilometrov vzdušnou čiarou od Liptovského Mikuláša. Východiskovým bodom je rázcestie turistických značiek na mieste zvanom Bobrovecká vápenica (750 m). Odtiaľ sa na Babky dostaneš po modrej a neskôr zelenej značke, resp. po blízkych zvážniciach. Ide o prvý výraznejší vrchol hrebeňa pokračujúceho až do Roháčov. Návštevný poriadok TANAPu povoľuje lyžovať na jeho východnej strane, od Babiek po kótu Malá Ostrá.
Na Babkách nečakaj veľké zjazdy, najdlhšie línie tu majú do tristo výškových metrov.
Nad Jalovcom sa v deň mojej návštevy konajú dedinské lyžiarske preteky. V zjazdovom lyžovaní, pričom tu nie je žiadny vlek. Decká majú veľkú radosť z ťahania sa za skútrom. Ja mám radosť trocha menšiu, pretože je tu toľko národa, že musím auto odstaviť kilometer pod parkoviskom. Práve keď ma tlačí čas.
Začiatok lyžiarskej trasy na Babky vedie po lúke napravo od modrej turistickej značky. Asi po kilometri sa spájajú, no čoskoro znova oddeľujú. Lyžiarski turisti uprednostňujú mierne stúpajúcu zvážnicu pred strmým chodníkom. Vo výške približne 1250 m je možnosť odbočiť doprava ku Chate pod Náružím, no ja dnes idem v móde rýchlo a zbesilo. Najkratšou cestou na vrchol.
Záverečných 200 výškových metrov výstupová trasa vedie po juhovýchodne orientovanom holom chrbte. Inokedy tu môže byť dobrá lyžovačka, tentoraz by ju kazil vetrom ubitý, škrupinoidný sneh. Pohľad mi viac ťahá doľava, kde sa nachádza lyžovateľné rúbanisko pokryté príjemnejším materiálom.
Na Babkách nečakaj veľké zjazdy, najdlhšie línie tu majú do tristo výškových metrov. Tie najkrajšie nájdeš až za Babkami, v severnejších partiách hrebeňa pod Ostrou (1764 m). Dnes sa ich musím vzdať, tak ako čaju na chate.
Na vrchole fučí, na zhadzovanie pásov sa skrývam do závetria za stromami. Zjazdovú líniu volím tak ako som si ju vyhliadol pri výšľape – z vrcholu najskôr pomedzi stromčeky a potom cez rúbanisko nad výstupovým chodníkom. Fajn lyžovačka. Druhá polovica zjazdu z Babiek je žiaľ už len triviálny presun po zvážnici. Jej šírka postačuje aj na krátke oblúky, no treba dávať pozor na protiidúcich.
Naspäť pri aute som takmer na minútu presne po dvoch hodinách od štartu. S malým meškaním stíham aj dohodnuté stretko pred aquaparkom. Bez ranných kilometrov na bežkách by som asi mal pocit nie celkom využitého dňa, takto to bolo akurát.
Skialpový areál Babky je presne taký, ako som očakával. Dostupný, s výnimkou vrcholu dobre chránený pred vetrom, málo lavinózny, s peknými výhľadmi. Výborný na krátke večerné či ranné tréningy, aj na prvé pokusy začiatočníkov. Chcel by som mať takéto Babky kúsok za domom.
