Verím, že skalní (tentoraz to nemá nič s lezením) čitatelia do mňa nehodia hneď topánkou po prečítaní nadpisu. Nejde vždy o adrenalínové zážitky, niekedy si chceme len tak spolu užiť deň v prírode, so svojimi najbližšími. Ide o lyžiarsku túru čisto lokálneho bratislavského významu. A žiada si veľmi trpezlivého turistu, ktorý si jednoducho na dobré podmienky musí počkať. V tomto prípade aj niekoľko sezón.
Dosť bolo sentimentu. Veľká Homoľa patrí k jedenástim malokarpatským kopcom, ktoré majú nad 700 metrov. V zozname najvyšších je so 709 m deviata a stojí na nej populárna rozhľadňa. Má v tejto lokalite jedinečné vlastnosti, ktoré z nej robia najvhodnejšie miesto na ski touring v okolí Bratislavy: parkovisko v pomerne vysokej nadmorskej výške a zasnežovaný a upravovaný lyžiarsky svah v najnižšej časti.
Sklon celého terénu nie je príliš strmý, takže sa na ňom udrží sneh, a zároveň je dostatočne strmý na to, aby si ho vedel kontinuálne zlyžovať. Vysoká návštevnosť peších turistov na Homoli má z pohľadu lyžiara plusy aj mínusy. Pešiakom by sme sa mali poďakovať za to, že robia dobrý podklad pre našu zábavku. Ak sa v hodnotení Homole ako najlepšieho lyžiarskeho kopca pri hlavnom meste mýlim, sem s konkurenčnými tipmi.
Z parkoviska pri hoteli Zochova chata (450 m), ktoré je cez deň platené, je to na Veľkú Homoľu prevýšenie 250 m, dĺžka trasy je 2,6 km a cesta priamo po turistickej značke bude trvať asi hodinku. Verím, že skúsený ski turista si to vie rýchlo prepočítať na svoje čísla, tak ako potrebuje. Túra je pekná aj bez lyží, v inom ročnom období.
V hlavnom meste hlásia pred Vianocami výdatné sneženie. Dvadsať centimetrov sme tu dlho nemali (naposledy boli podobné podmienky v roku 2015) a zrejme ešte dlho nebudeme mať. V meste je to hotová kalamita. Dokonca aj pod Tatrami nám závidia “kopy snehu”, tak si to tak trochu užívame. Samozrejme s množstvom snehu spred 30 rokov sa to nedá porovnávať.
Sneh napadol v stredu večer, ja sa dostávam na lyže až v piatok, ale zato aj v sobotu a nedeľu.V piatok večer sa s mladším synom prejdeme na Homoľu pod svetlami čeloviek. Stále to má svoje čaro. V sobotu volíme dlhší okruh v zostave štyria tankisti a pes. Trasu vyberáme podľa momentálnej chuti a krásy. Ak chceš, dá sa natočiť aj 10 kilometrov. O prešliapávanie stopy nie je núdza. Možností je veľa, jediná podmienka je, že cieľ musí byť Homoľa, z ktorej sa dá dobre zlyžovať.
Cestou hore stretávame partiu, čo to otočila už tretí krát. Tak to má byť, ak sú podmienky. Lyžovačka je krátka, ale pekná. Naozaj. Bombónikom je krátky úsek po drevených lávkach nad močariskom tesne pred záverečnou zjazdovkou, preplnenou ľuďmi.
Na nedeľu vyberám pre užšiu zostavu traja tankisti a pes okruh s koncom na vrchole Čmeľok s nástupom na Pezinskej Babe. Len ma to utvrdzuje v názore, že najlepšie možnosti na zlyžovanie sú na Homoli. Z Čmeľku je jeden úsek strmší a na ten potrebuješ lepšie snehové podmienky, ktoré som ja už v dlhšie nezažil.
P.S. Mám jeden veľký sen. Ked raz napadne veeeeeľa snehu zase raz aj v našom hlavnom meste, začať ski túru v strede mesta na Hlavnom námestí a vybehnúť to na lyžiach až na Kamzík. Treba si však na to počkať. Snaď mi to niekedy podarí. Pridá sa niekto?
