Listujem prvými stránkami lezeckého sprievodcu po skalkách východného Slovenska od Petra Šimkanina a čítam „Lezenie je nebezpečná aktivita, ktorá môže viesť k zraneniu alebo dokonca ku smrti”. No neviem, či chcem čítať ďalej.
Sprievodca Skalky východného Slovenska vyšiel pred koncom roka 2018. Má 391 strán, veľkosť A5, mäkkú väzbu. Pokrýva 17 skaliek. Najzápadnejšia je oblasť v Lučivnej pri Poprade, najvýchodnejšia je Podskalka pri Humennom. V sprievodcovi je zahrnutá aj maďarská andezitová oblasť Hejce vzdialená od Košíc 50 km.
V prípade Zádielu, Turnísk a Dreveníka nie sú v sprievodcovi zahrnuté všetky sektory a cesty. Najviac ciest je na Zamutovských skalách (171) a Turniskách (165) a najmenej v oblasti Hrdlo Hornádu (17 ciest). Zachytil som, že masívne preisťovaný Dreveník sa onedlho dočká samostatného sprievodcu od Kaza. Tak sa máme na čo tešiť.
Zoznam oblastí: Bodoň (35 ciest), Dreveník (159), Hájska dolina (54), Hejce (52), Hrdlo Hornádu (17), Jánošíkova bašta (33), Letanovský mlyn (26), Lučivná (36), Podskalka (27), Rozlomity (73, Stratenská píla (36), Tatranská Kotlina (48), Tomášovský výhľad alias Slovenský raj (117), Turniská (165), Vernár (61), Zádiel (152) a Zamutovské skaly (171 ciest).
Letanovský mlyn je oblasť určená na drytooling, aj v lokalite Tatranská kotlina je niekoľko drytoolových ciest.
Prístup aj pod najvzdialenejšiu skalku je do 60 minút. Nájdeme tu vápenec, andezit a zlepenec. Sprievodca využívana zakreslenie ciest výhradne fotky. Ako aj autor píše, niektoré sektory sa nedajú dobre odfotiť, a preto nie sú v sprievodcovi. Možno by bolo dobre nahradiť chýbajúce fotky grafikou. Ale nepoznám tie skalky, tak neviem, či by to pomohlo v orientácii.
V úvode knižného sprievodcu sa nachádza základné info o prešovskom a košickom kraji, možnostiach ubytovania, krásach východného Slovenska a pamiatkach UNESCO. Spomenuté sú aj indoor lezecké steny. Súhrnné info k oblastiam obsahuje počet ciest v jednotlivých obtiažnostiach, orientáciu skaliek (kedy tam svieti slnko), trvanie prístupu a vhodnosť pre návštevu s deťmi.
Popisy ciest obsahujú okrem názvu a obtiažnosti aj počet postupových istení (vrátane zlaňáka) a v niektorých prípadoch krátke info k ceste, prípadne označenie, že ide tradičnú cestu (vlastné istenie). Nie všetky oblasti majú povolenie liezť počas celého roka, aktuálne obmedzenia si treba overiť na stránkach Jamesu.
V každom sektore je naznačený prístup a mapka sektorov. V celkovom prehľade mi chýba maximálna výška ciest v lokalitách. Veď ak to tam nepoznám, práve preto si kupujem sprievodcu. Texty sú v slovenčine a angličtine.
Cena sprievodcu je už európska 29,90 €. Objednať sa dá na stránke SkalkyVS.sk. Ak si pred lezeckým výletom nestihneš kúpiť sprievodcu online, dá sa navštíviť aj kamenná predajňa Rozlomity Sport v Košiciach na na Študentskej ulici 1, kde sprievodcu určite budú mať.
Každopádne mám radosť, že v poslednej dobe sme sa na Slovensku vo vydávaní horolezeckých sprievodcov posunuli ďalej. Až donedávna nebolo od čias sprievodcov Dana Pauera z roku 2000 na trhu nič nové. Situácia sa zmenila vydaním prvej časti malokarpatského sprievodcu (2015), nasledoval Zádiel (2016) a druhá časť Malých Karpát (2018). K tomu vychádzajú nové monografie o Tatrách.
Aj sprievodca Skalky východného Slovenska patrí do knižnice domáceho horolezca v každej váhovej kategórii. A potom že na “na východe nič nie je”.
