Stepná krajina medzi východným brehom Neziderského jazera a maďarskou hranicou nám vyvolala spomienky na provensálske Camarque. V rámci pohodového cyklovýletu sme videli unikátne slaniská a vypočuli si koncert vodného vtáctva. Pretože začiatok vlaňajšieho septembra bol mimoriadne teplý, pri šliapaní do pedálov pomáhala vidina okúpania sa v miestnom štrkovisku.
Do oblasti Seewinkel sa z Bratislavy autom dostaneš za necelú hodinu. Jej centrom je vinárska obec Illmitz s informačným centrom národného parku Neusiedler See – Seewinkel. K Illmitzu tiež patrí pláž ležiaca pri brehoch asi tri kilometre vzdialeného Neusiedleru. Je tam aj prístavisko lodnej dopravy, ktorou sa dá dostať do protiľahlého Mörbischu. Diaľničnú známku kvôli trase do Illmitzu neoplatí kupovať, využila by sa iba na pár kilometroch.
Ζa východiskový bod výletu sme si zvolili prírodné kúpalisko Badesee Apetlon. Vyťažené štrkovisko leží v katastri obce Apetlon, ktorá sa oň príkladne stará. Po príchode na miesto zisťujeme, že areál s jedným murovaným bufetom je upravený, oplotený a voda je čistá. Na okúpanie sa po cyklotúre to bude perfektné. Kupujeme si po jednom motivačnom radleri, vypijeme ho na lavičke v tieni košatého stromu a ideme vykladať bicykle.
Trasa: Dĺžka 46 km, nastúpaných 24 m, celkový čas vrátane obeda 3:20 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Od štrkoviska nás značenie vedie po kvalitných poľných cestách s makadamovým povrchom okolo jazera Darscho. Od vodnej hladiny nás delí široký pás pôdy pokrytej bielym soľným povlakom. Na brehu stojí niekoľko pozorovací veží, no operení herci sa na predstavenie pri našom prejazde nedostavili. Asi na to treba viac času, trpezlivosti a hlavne si vybrať správny termín.
Pozerám sa do mapy v telefóne a hovorím Jarke, že o chvíľu pôjdeme okolo ďalšieho jazera, možno budeme mať viac šťastia. Krútime pedálmi kilometer, dva, tri, voda na dohľad žiadna. Kde sme zle odbočili? Vyťahujem znovu mobil a hoci je displej na slnku ťažšie čitateľný, GPS poloha hovorí jasne – stojíme na brehu jazera.
Napokon mi dochádza, že Lange Lacke je až na pár bahnistých kaluží vyschnuté. Τo sa tunajším jazerám stáva dosť často. Práve vďaka striedaniu suchých a vlhkých období sa vo vnútrozemských slaniskách, ktoré nie sú napájané minerálnymi prameňmi, koncentrujú soli.
Na lepších mapách sú pravidelne vysychajúce slaniská zaznačené šrafovane alebo slovným komentárom „periodisch“. Raz za sto-dvesto rokov vyschne aj celý Neusiedler. Naposledy sa tak stalo pred 160 rokmi a zdá sa, že sa rýchlo blíži reparát.
Pri ďalšom jazere, ktorým je Zicksee, konečne prichádza príležitosť na pozorovanie obrovského kŕdľa vodných vtákov. Vlastne skôr na počúvanie, pretože hoci sú dosť ďaleko, hluk vytvárajú neskutočný. Fascinovane sledujeme prírodné divadlo a nie sme si istí, ako dlho by sme vydržali žiť v susedstve takejto vtáčej komunity.
Nasleduje menej záživný úsek medzi poliami do letoviska Podersdorf am See. Na miestnej nábrežnej promenáde práve prebiehajú preteky veľmi amatérskych bežcov. V tejto kulise si dávame obed šalát so zubáčom v miestnej plážovej reštaurácii. Rakúsky kuchár (tipujem skôr Maďar variaci podľa rakúskeho vkusu) jedlo tradične pokazil nechutnou octovou zálievkou. Už sme zvyknutí, nenecháme si tým pokaziť deň ;)
Pobrežná cyklotrasa nás vedie na juh smerom do Illmitzu. Okrem stoviek ďalších cyklistov sa o ňu miestami delíme s motorovou premávkou. Frekvencia prejazdov áut je nízka, dá sa to prežiť. Vpravo rákosové pásmo Neusiedleru, vľavo rovina s ďalšími soľnými jazerami. Už sa trochu nudíme. Literatúrou spomínané divoké kone, maďarské stepné hoviadka ani šakaly sa nekonajú. Chcelo by to aspoň nejaký kopec, narušiť jednotvárny horizont, nech sa má o čo pohľad oprieť.
Ku koncu sa už tešíme na kúpanie v „našom“ badesee. Keď sa doň konečne ponáram, sklamane zisťujem, že na poriadne plávanie chýba tak pol metra vody. Aspoň že vstupné od nás nik nechcel (štandardne sa platia 4 eurá). Cestou domov sa ešte zastavujeme pri Pusztasee na okraji mestečka Andau. Ide o väčšie prírodné kúpalisko s kempom a hoci aj tu je nízka hladina vody, suchám odoláva trochu lepšie.
Výlet bol napriek drobným sklamaniam fajn. Príroda Seewinkelu je naozaj unikátna a tunajšia krajina má z pohľadu cykloturistu veľa pozitív. Τreba zažiť.
