Nedeľné ráno na Téryho chate, prvý aprílový víkend. Stále silný vietor a hmla. Optimistická predpoveď počasia nadobro mizne. Prechádzaš viacerými fázami sklamania.
Horolezec navrhuje presun cez Žltú lávku do Veľkej Studenej doliny, kvôli pohodlnejšiemu zlyžovaniu. Žltú lávku ste šli nedávno, keď ste sa vybrali do Sedla za Prostredným z Veľkej Studenej doliny, avšak bolo tak tvrdo, že ste zvolili alternatívu Žltej lávky do Malej Studenej doliny.
Práve preto ti chýba motivácia a nadšenie. Vizualizované plány na prvý skutočný (rozumej zahŕňajúci aj lezenie s lanom) skialpinizmus nepustia. Už včera ste kvôli počasiu museli improvizovať, z hrebeňovej túry na Spišský štít nakoniec bola klasická žľabovka.
Predtým ako vylezieš z chaty na seba preventívne hodíš všetko oblečenie čo máš, čo však výnimočne nerobí veľa, keďže si vážne nechala pár vrstiev doma. Potom vylezieš von a zistíš, že je teplo – i keď veterno.
Sneh ani nezamrzol a keď začnete chatu obchádzať a chvíľu na to i stúpať začínaš sa potiť. Najprv zhadzuje vrstvy horolezec, chvíľu na to i ty. Nadhadzuješ horolezcovi myšlienku, či to teda predsa len nejdete skúsiť do Sedla za Prostredným. Chvíľa ticha. Zamyslenie a súhlas.
Parťák sa pustí do prešľapávania stopy a sneh je taký dobrý, že púšťa vysoko do žľabu. V žľabe ste v závetrí, dávate na seba sedák, mačky. Lyže na batoh a ty i cepín do ruky. Žliabok je krátky, ani sa nenazdáš a si hore za chlapmi.
Mačkami po skale, to fakt nie je tvoje. Už prvý kameň, ktorý musíš obliezť, je pre teba nočnou morou.
Naviažete sa na lano a čaká vás krátky hrebeň. Tebe však miestami príde nekonečný a náročný, čo vôbec nie je pravda. Mačkami po skale, to fakt nie je tvoje. Už prvý kameň, ktorý musíš obliezť, je pre teba nočnou morou. Horolezec ťa priistí. Hneď na to balansuješ na hrebeni medzi poryvmi vetra. Sústredíš sa na kroky a si vždy rada, keď sa máš čoho chytiť.
Istíš horolezca v drobnej stienke a on potom teba a parťáka. Keď k nemu s malou dušou dolezieš, len mu pošepneš, že ho zabiješ. Hrebeň ste už šli na jar, ale s lyžami, ktoré menia tvoje ťažisko, s vetrom, ktorý sa do teba opiera, a navyše s tým škripotom mačiek to nie je úplne jednoduché.
Keď prejdete skalný úsek, tešíš sa na lávku. Vysnežená je dostatočne. Sneh je mäkký a hlboký. Prešľapáva najprv horolezec, potom parťák. Keď sa začne zabárať až pás, tak mu horolezec opäť navrhuje výmenu. V tej chvíli však vidí sedlo a horolezca dopredu už nepúšťa. Vytrápi sa posledné metre v hlbokom snehu a dostávate sa do sedla.
Sedlo za Prostredným. Tešíš sa. Odlepujete pásy, dávate si čaj a schádzate nižšie.
Čaká vás dlhá lyžovačka žľabom do Veľkej Studenej doliny. Hore je tvrdšie, avšak nie ľadovo. Stredná časť sa miestami zužuje vypadnutými splazmi, ktoré v strede vytvorili rigol. Lyžovačka je však celkom príjemná, bezpečná a mäkká, čo poriadne vytrápi nohy.
Bezpečne a bez zbytočného salta, z ktorého ťa dodnes bolí koleno, sa dostávaš na chodník v doline.
V polovici žľabu už fakt začínaš predýchavať a tvoje poloskákané oblúky sa menia na pluhované. A tak si pluhuješ v dlhom tatranskom žľabe.
Nižšie vás čaká obchádzanie poriadneho lavínišťa, pred ktorým vás varovali stúpajúci skialpinisti. Prechádzate z jednej strany na druhú, až zostávate v pravej časti, kde sa už len pošúchate a dostávate sa zo žľabu von. Celkom si vydýchneš.
V závetrí pod previštekom si dávate krátku pauzu. A na veľkom sutinovom kuželi si užívate celkom príjemné oblúky. Tentokrát to síce nie je parádna firnovačka končiaca saltom ako minulý rok v Žltej lávke, avšak poteší.
Bezpečne a bez zbytočného salta, z ktorého ťa dodnes bolí koleno, sa dostávaš na chodník v doline. Potom pomalým snehom cez Húpačky a vodným lyžovaním až k Studenému potoku, kde znovu nakladáte lyže na batoh.
Odcupitáte na Hrebienok, kde nájdete topánky i pivo na osvieženie. Posledným krokom je už len zostup do Starého Smokovca, ktorý vytrápi predovšetkým parťáka s desaťkilovými lyžami a lyžiarkami, ktoré mu vďačne búchajú do lýtok. Na konci si dávate spoločnú fotku ako dôkaz, že prvý ozajstný skialpinistický výlet je celkom úspešne za vami.
