Prechádzame cez hranicu v Jarovciach a zrazu ho vidíme rovno pred sebou. Biely, majestátny, v jemnom opare. Ťažko uveriť, že sa k nemu budeme terigať ešte poldruha hodiny.
Sobotňajší víchor je v nedeľu ráno minulosťou, na aj tak sa nám zdá, že sa rakúske vrtule točia akosi rýchlo. Budeme to musieť vydržať, hlavne nech tam je lyžovateľný sneh a nepríde oblačnosť, ktorá by asi pokazila plán na lyžovanie strmých žľabov. Široký Breite Ries a jeho menšie odbočky sú jarná firnová klasika, v plnej zime sa doň odváži málokto. Tento rok „jar“ znamená už koniec februára.
Máme správy, že ešte pred pár dňami to hore bolo riadne primrznuté. Pri teplotách posledných dní ťažko uveriteľné, no sme vyzdrojení mačkami a cepínmi. K tomu odhodlaním, že tentoraz to nebude fitnesový ski touring. Chceme ísť rovno hore, niečo strmé zlyžovať a klasickú skialpovú trasu z druhej strany Schneebergu (2076 m) radšej využiť na zostup.
GPX na stiahnutie získaš na mapy.cz
Za mestečkom Puchberg stačí zastať na kraji cesty a máme bezplatné autokino s Breite Riesom v hlavnej úlohe. O kúsok ďalej, na parkovisku pod lanovkou v Losenheime už stojí vyše 20 áut, ktorými sa doviezli skialpinisti. Väčšinou rakúske značky, zopár slovenských a českých. Oproti plánu máme meškanie, no začínam tušiť, že dnes sa netreba veľmi ponáhľať. V tieni je chladno, vrchné partie žľabov ešte môžu byť ľadové.
Pohľad na zelenú zjazdovku nevyvoláva optimizmus, no dúfame, že zvážnice v tienistom lese na tom budú lepšie. Odbočku ku Breite Riesu nachádzame za tretím stĺpom lanovky. Cvakáme sa do viazaní a po 50 metroch musíme vyzúvať. Kým dôjdeme pod žľab, zopakujeme si to ešte zo desaťkrát. Asi by bolo efektívnejšie ísť to celé napešo, nádej v dlhý zasnežený úsek sa zakaždým končí sklamaním.
Po 4 kilometroch sa konečne začína zábava. Za lesíkom, ktorý zjavne pravidelne prerieďujú lavíny, presvitajú biele svahy Breite Riesu. Vychádzame na slnko a sklon sa priostruje, zhadzujem všetko okrem základnej vrstvy. Na pásoch šliapeme zhruba po polovice. V tieni horných partií je ešte tvrdo, obúvame mačky a do rúk berieme cepíny. Maníci za nami idú len v skeletoch, zrejme im pomáhajú naše stopy.
Hore to vyzerá priam velehorsky. Užívame si prostredie, výhľady a dohadujeme ďalší plán. Časovo sme v pohode, stíhame ešte jeden výstup žľabom, a potom sa uvidí. Lyžovať začínam opatrne, cepín pre istotu v ruke. Najstrmšia pasáž môže mať mierne nad 35 stupňov. No šírka je aj v najužšom mieste luxusná, sneh postupne mäkne, žľab sa otvára, sklon zmierňuje. V strednej časti sa dá jazdiť úplne uvoľnene, nižšie už treba dávať pozor na kamene skryté pod tenkou vrstvou mäkkého firnu.
Celý zjazd až po pásmo lesa má 750 výškových metrov. My si dávame horných päťsto a otáčame sa nazad. Vyhliadli sme si vetvu Rote Schütt Flanke, pri pohľade zdola na pravej strane Breite Riesu. Pásy nelepíme, lyže idú rovno na batohy. Erik má viac energie a prešliapáva stopu. Neskôr obúva mačky, mne sa v jeho stopách darí vyjsť až hore bez nich. Zato cepín pichám do snehu poctivo až po násadu. Záver odhadujem na vyše 40 stupňov, pre mňa už dosť náročné na morál. Finálny prelez cez malý prevej a som rád, že je to za mnou.
Láka nás lyžovať aj tento žľab. Proti je predstava 4-kilometrového pochodu lesom a zvážnicami v blate, pretože vieme, že tretí výšľap už nedáme. Veríme, že na opačnej, severozápadnej strane kopca, bude na zvážniciach dostatok snehu na pohodlný zjazd. Predpoklad sa potvrdzuje, hoci úvodný traverz po totálne ľadových západných stráňach Schneebergu je všetko len nie príjemný (kto tadiaľto ráno išiel hore, riadne nadával). Nakoniec nachádzame lyžovateľný žľab a vďaka starším stopám aj skratku lesom na zvážnicu.
Ešte raz lepíme pásy kvôli asi 500-metrovému úseku zvážnice, ktorý sa nám nechce ísť pešo. Edelweisshütte je otvorená, lanovka premáva aj bez lyžiarov. Stretávame Maďarov, ktorí si vyšli na 200-metrovú „túru“ od hornej stanice lanovky ku chate. Zjazdovka do Losenheimu sa na naše prekvapenie ešte dá lyžovať, čakali sme horšie podmienky. Len posledných tristo metrov prenášame lyže. Presne v momente, keď musíme zastať, začína pršať. Možno sme poslední, ktorí túto sezónu zjazdovku pod Scheebergom zlyžovali. V žľaboch sneh ešte vydrží, no prístup k nemu bude trápenie.
Možno ťa zaujme
- Veitsch netradične, sever aj juh na jeden záťah
- Nedočkavé otvorenie sezóny. Aj s októbrovým prašanom!
- Jarný okruh na Dachsteine alebo slnečné finále sezóny
