Sardínia je lezecký raj skoro v každom ročnom období – okrem leta, to by si sa na skale krásne uvaril. Už som tu bol raz v období okolo Silvestra a liezť sa dalo aj bez trička. Vtedy som vyskúšal len športové jednodĺžky. Tentoraz sme sa s parťákom sústredili na viacdĺžky. Skúsil som nájsť tie najkrajšie a myslím si, že výber sa nám celkom podaril. Veď posúď aj ty.
Na Sardíniu prichádzame koncom apríla a zisťujeme, že aj v tomto termíne vie byť na skale veľmi horúco. Využívame let Bratislava – Alghero. V Alghere si požičiavame auto a o 5 dní odlietame z Cagliari do Viedne. Celý ostrov zo severu na juh. Lezecká rýchlovka ako sa patrí.
O lezení na Sardínii (pre zmenu jesennom) už na Zagurami písal Martin. Aj ja som v jeho článku našiel zopár tipov. V apríli je na Sardínii v podstate off season, preto nájdeš dobré ceny na ubytovanie aj na požičanie auta. Samozrejme lezcov a vyznávačov iných outdoor športov je tu v tomto období neúrekom. No ak si vyberieš nejaký zaprášený lezecký kút, vieš byť pod skalou aj sám.
Na Sardínii som používal tlačených sprievodcov zo série Pietra di Luna od miestneho lezeckého guru menom Maurizio Oviglia, ktorý si je sám sebe aj vydavateľom. Maurizio pochádza z okolia Turína, na Sardínii sa ocitol náhodou v rámci povinnej vojenskej služby a ostrov sa zapáčil natoľko, že sa rozhodol na ňom žiť.
Cestou z letiska sa na pár hodín zastavujeme v lezeckej oblasti Roccadoria Monteleone nad priehradou Lago dell‘ Alto Temo. Je to len polhodina cesty z letiska v Alghere. Z parkoviska sa pod prvé skaly dostaneš za 5 minút. Lezie sa v parádnom vápenci. V niektorých cestách mi prišla tvrdá klasa, aj tak to však považujem za dobrý výber lokality nielen na rozlezenie sa.
Ale poďme už k podstate. Za pár dní sme stihli vyliezť tri viacdĺžkové cesty a návštevu už spomínanej športovej lezeckej oblasti Roccadoria Menteleone. Každej viacdĺžkovej lezeckej ceste venujem samostatný článok, určite si to zaslúžia. V tomto článku bude reč o ceste Sole Incantatore (v preklade Očarujúce slnko), ktorá má obtiažnosť 6c a dĺžku 140 metrov.
Lokalita
Región v okolí sardínskeho mestečka Baunei ponúka veľa lezeckých možnosti. Nachádza sa na východnom pobreží, asi v strede ostrova v severojužnom smere. Náš cieľ je vápencová veža Aguglia di Goloritzé, ktorá sa nachádza v národnom parku Parco nazionale del Golfo di Orosei e del Gennargentu. Tak sa treba aj podľa toho správať. Veža Aguglia di Goloritzé má 140 metrov a je označovaná za najvyšší monolit v Taliansku.
Lezecká cesta Sole Incantatore je podľa tlačeného sprievodcu najlezenejšia viacdĺžková cesta na Sardínii. Tých naj bolo pomerne dosť na to, aby ma cesta nenechala chladným. Autorom je Maurizio Oviglia, už spomínaný autor sprievodcov a objaviteľ lezeckých sektorov na Sardínii. Cesta je z roku 1995, v roku 2020 bola doistená. Predtým tu musel byť hardcore.
Veža sa nachádza nad krásnou plážou Cala Goloritzè. Prišli sme sem za lezením, ale naozaj by ju bolo škoda opomenúť. Koniec koncov ju máš celý čas pri lezení za sebou. Ako by ti hovorila: rýchlo vylez a potom šups za mnou. Cala Goloritzè je jedinečná pláž, kde nájdeš ten najkrajší biely piesok a krištálovo čisté more. Patrí do prvej desiatky najkrajších pláží na Sardínii a bola nominovaná na jednu z najkrajších pláží v Európe. Dostaneš sa na ňu len pešo alebo loďou. Vďaka odľahlej polohe je ideálna pre tých, ktorí hľadajú únik od každodennej rutiny a chcú sa ponoriť do nedotknutej prírody. Pláž je však úplne bez akéhokoľvek vybavenia, ani WC tu nie je.
Príprava
Na vežu vedie 11 viacdĺžkových ciest od obtiažnosti 6b v ceste Easy gymnopedie do 7b+ v ceste L’orsetto lavatore e il suo compare. Naša cesta Sole Incantatore (6c, 140 m) má v tlačenom sprievodcovi uvedené štyri dlhé dĺžky (6b, 6b+, 6b+, 6c). Dá sa však rozdeliť na 6 dĺžok v obtiažnosti 5c, 6b, 6b+, 6b+, 6c a 5c. Ak sa neponáhľaš na ďalšie cesty, odporúčam kratšie dĺžky.
Online sprievodcov nájdeš na weboch Climbingitaly alebo Planetmountain. Namotivovať sa môžeš videom z prelezenia vedlajšej cesty Easy gymnopedie:
Prístup
Z mestečka Baunei sleduj značky na San Pietro – Golgo. Z Baunei pôjdeš poriadne do kopca, smer Goloritzè-Piscinas. Po cca 9 kilometroch hľadaj odbočku doprava, na prašnú cestu, smer Cala Goloritzé. Po jednom kilometri prídeš do kempu Su Porteddu (poloha na mape). Je tu možnosť občerstvenia v malom bufete. Parkovanie je free, treba však zaplatiť za vstup do národného parku (v apríli 2024 to bolo 6 € na osobu).
Z parkoviska pôjdeš na severovýchod turistickým chodníkom. Najprv mierne do kopca, potom pomalým zostupom na pláž a pod vežu Aguglia di Goloritzé (poloha na mape). V svižnom tempe a s plnou lezeckou výbavou sme pod stenu prišli za hodinu. Spod steny je to na pláž pár minút, určite sa tam choď aspoň prejsť, ideálne sa aj schladiť. Pod stenou si necháš nepotrebné veci, naspať zlaníš rovno k nim. Odporúčam liezť naľahko, bez batohov, samozrejme s vodou. Začiatok cesty je označený nápisom na skale.
Lezenie
Lezenie je to od začiatku až po koniec, radšej mi ver. Niektoré pasáže by sa asi dali preliezť aj technicky, ale veľmi by som sa na to nespoliehal. Treba pristúpiť do steny s pokorou a so sebareflexiou. Samozrejme sa dá zlaniť v každom momente lezenia (z nitu, teda tam asi budeš musieť niečo nechať). Do najľahšej cesty Easy gymnopedie sa asi tiež vieš v prípade nutnosti dostať, ale je to vyše 10 metrov bez istenia.
Prvá dĺžka (5c, 15 m) sa zdá byť ľahká, ale preverí tvoje odhodlanie a fyzickú prípravu hneď od začiatku. Lezenie po puklinách sa končí na malom previse. Druhá dĺžka (6b, 30 metrov) začína kompaktnou platňou s puklinou, ktorá sa v polovici zmení na členitejšiu skalu. Štand pod ďalšou platňou.
Tretia dĺžka (6b+, 30 m) začína mierne doľava v kolmej stene, ale po pár metroch si späť vo vertikálnom lezení. Pre mňa bol boulder pred polovicou tejto dĺžky najťažšie miesto celej cesty. Každopádne krásne pohyby, na hornej hranici danej obtiažnosti. Štanduješ na veľkom balkóne.
Štvrtá dĺžka (6b+, 30 m) vedie opäť trocha doľava. Štand slúži aj pre inú, tažšiu cestu. Dĺžka je na začiatku mierne položená, ideš po malých stupoch a chytoch, pred koncom preliezaš malý previs.
A ideme do finále. Piata dĺžka (6c, 25 m). Opäť je tu viac možnosti ako zablúdiť. Cesta vedia mierne doľava až na exponovaný okraj hrany, ktorá ponúka vzdušné lezenie. Máš len vietor vo vlasoch a modré more za sebou. Od hrany sa mierne položí, ale nenechá ťa zaháľať ani na moment. Šiesta dĺžka (5c, 10 m), je už len ľahký výlez na vrchol veže, kde sa zmestíš ty a tvoj lezecký parťák.
Prekvapilo ma, že prirodzene mega ostré šajby boli otlčené kladivom. Predpokladám, že kvôli bezpečnosti (možnosť zranenia alebo prerezania lana). Na našej rodnej hrudi by autorovi zlámali ruky alebo by bol aspoň slovne ukrižovaný.
Štandy sa používajú aj na zlanenie z veže, čo ti môže trocha ubrať zo zážitku pri lezení. Znamená to kuriózne situácie na štandoch, pripadne ti na hlavu môže spadnúť lano, ktoré zhodila zo štandu nad tebou iná dvojka. Že vraj cez víkend to tu vie byť celkom peklíčko. V čase našej návštevy (sobota) bolo na veži asi 10 lezeckých dvojíc.
Zlaňáky sú kruhy v dvoch/troch istiacich bodoch, spojené reťazou. Cesta je dobre odistená nitmi, občas nájdeš aj nejaký hrdzáčik. Vlastné istenie netreba.
Zostup
Zlanením v tou istou cestou. Vieš zlaniť aj so 70 metrovým lanom. My zlaňujeme na 60 metrových dvojičkách. Cestou dole berieme so sebou nórsko – čínsky pár, ktorý žije v Londýne a má len jednu 60-ku lano. Svet je malý a krásny.
Po zlanení zbiehame na už prázdnu pláž. Leží v tieni a na kúpanie je už chladnejšie. Zato sme tu sami, to sa asi len tak niekomu nepodarí. Čaká nás už len cesta späť. Vraciame sa rovnako ako sme prišli, najprv dlho do kopca, potom krátke klesanie do kempu. Celkový čas aktivity mi Strava píše na 9 a pol hodiny. Polhodinku sme zdržali na pláži, inak sme boli v plnom zábere. Krásny deň za nami. Verím, že je takých ešte mnoho pred nami.
