Ďalšie ráno pod kameňom, ktorý sa na niekoľko augustových dní stal vaším domovom v Malej Studenej doline. Povinné vstávanie o šiestej. Horolezec vyberá ľahšiu Šádkovu cestu, opäť na Baranie rohy. Poobede sa očakávajú búrky a horolezec má naozaj zlú skúsenosť s búrkou práve v tejto ceste, preto sa nezdržujete.

Keď vyrážate spod kameňa, na chodníku vedúcom do Baranieho sedla sa už nachádzajú dve osoby. Idú plynulo a kvôli veľkým batohom ich upodozrievaš, že sú to lezci. Laná síce nevidieť, ale kto iný by to bol?

Čerství ako rybičky ich pomaly dobiehate. V jednej časti sa však chodníky nenápadne rozdeľujú a vy sa vydávate traverzovať, zatiaľ čo oni stále smerujú vyššie. Keď vás zbadajú, lovia z batohu papiere, pravdepodobne nejaké topo či sprievodcu. Vďaka tomuto zdržaniu ich obiehate a týmto spôsobom sa už o 7:50 dostávate pod stenu.

Slnko svieti do doliny, avšak do západnej steny má ďaleko. Dnes to bude tienisté lezenie. Pri stene sa nezdržiavate a plynulo sa dostávate rampou pod kút, ktorý je na začiatku cesty. Prichádzajú i osoby, sú to Poliaci a idú liezť Troch kamarátov. Výborne.

Po chvíli však dochádza ďalšia dvojica v zložení pán a žena s nepríjemným kašľom, ktorý vo svojich hysterických scenároch okamžite pripisuješ obávanej epidémii. Keď prichádzajú, horolezec je nalezený v prvej dĺžke a ty sa od nich snažíš držať čo najďalej to je možné. Fakt je také ťažké držať sa o meter ďalej a nekašľať ti na lezky? Nervózne prešľapuješ a si rada, keď môžeš začať liezť.

Cesta sa začína kútom s jedným prekrokom do platničky. Tu horolezec obišiel štand a natiahol plnú dĺžku lana, takže štanduje až vyššie, v ďalšom vhĺbení, na vlastnom. Ku skobám vám chýbajú asi dva-tri metre a nie si si istá, či by to vydalo až k nim.

Druhá dĺžka pokračuje po milej stienke s drobnými skalnými odskokmi. Veľmi príjemné lezenie. Štandujete v platni na skobách. V tejto dĺžke je jasné, že vás nik neprenasleduje a môžete liezť pomalšie. Musíš dodať, že leziete v tieni a napriek tomu je príjemné teplo a nefúka. Neobvyklé.

V tretej dĺžke vyliezate z platne na rampu a presúvate sa celou rampou až k rohu, kde pokračuje cesta ďalej. Štand je mimoriadne pohodlný, rampa je široká a dalo by sa tu aj kempovať.

Štvrtá dĺžka sa začína ďalším vhĺbením a končí sa na naozaj veľkej platni. Je široká, nie obrovská ako v Kuttových platniach na Batizovskom štíte, ale mimoriadne fotogenická a položená. V platni sa nachádzajú pukliny, obliny a pohodlne sa dostávaš až ku štandu, ktorý sa nachádza približne v polovici stienky. Je tu miesto akurát tak pre jedného a štvrť človeka, preto sa horolezec nezdržuje.

Posledná dĺžka smeruje po platni šikmo doľava a končí sa na hrebienku. Hrebeň je celkom exponovaný a tebe sa v platničke páčilo o trochu viac. Pár metrov po hrebeni a po necelých dvoch hodinách ste hore. Dostávate sa na plató.

Praží tu slnko a je skutočne teplo. Zhadzuješ vrstvy a zostávaš v krátkych veciach. A keďže, ako sa hovorí, jediná cesta dole vedie cez vrchol, smerujete najprv hore. Nevadí, že ste tu boli dva dni dozadu. Je nádherné počasie, preto tam chvíľu aj pobudnete. Dnes je na vrchole plno, ľudia sa motajú, prichádzajú, odchádzajú.

Pomaly smerujete dole. Do sedla zbehnete aj po slepiačky a zo sedla sa vám podarí natrafiť na chodníček vedúci po skalách, tak sa vyhýbate úvodnej suti. Neskôr si na vás síce počká, ale každý ušetrený meter poteší.

Pri kameni vyzdvihujete veci. Dnes vás čaká zostup a chcete to stihnúť pred búrkou. To ešte netušíš, že zostup bude nekonečný. Každý výškový meter smerom nadol je o desať stupňov teplejšie a máš pocit, že sa roztopíš na mieste. Tlačí ťa batoh a celé telo ti dáva najavo, že by si potrebovala aspoň deň pauzu.

Dnes pri zostupe rekordy nepotrháš a si naozaj šťastná, keď dochádzaš do civilizácie k dopravnému prostriedku. A druhýkrát si šťastná, keď Tatry sčernejú, pretože to znamená, že ste ponúkané dni využili naplno. Tu patrí veľká vďaka parťákovi, ktorý vám deň predtým podal extra komplexné informácie o predpovedi počasia, keďže vy sa v horách pohybujete bez internetových pripojení.

Horolezec: Baranie rohy – Šádkova cesta (IV). Vyhľadávaná a obľúbená klasika v JZ stene Baraních rohov. Cesta sa začína vhĺbením zľava vedľa výraznej platne. Celá vedie kompaktnou a pevnou skalou v platniach a rôznych zárezoch platní. Štandy sú na skobách, rovnako nie je problém občas nájsť skobu ako postupové istenie. Zakladanie vlastného istenia je bezproblémové v každej dĺžke. V prípade zlého počasie je možné ustúpiť zo steny po tretej dĺžke výraznou rampou. Zostup (CH) cez Baranie rohy do Baranieho sedla.

Fotogaléria