Vlani v neskorú jeseň sa nám s Martinom podaril spektakulárny okruh v Západných Tatrách absolvovaný naľahko v bežeckom móde. V skutočnosti sme viac chodili ako bežali, čo sa v danom teréne dalo čakať. Čistý plezír v inverzom jesennom počasí.
Štartujeme zhruba o desiatej z Bobroveckej Vápenice, po 3,5-hodinovom presune z Bratislavy. V pláne je okruh cez Babky a Sivý vrch na Salatín s možným predĺžením až do Baníkovského sedla. Alebo so skrátením do Bobroveckej doliny hneď za Sivým vrchom. Podľa síl a meteo podmienok. Sieť značených turistických chodníkov v tejto lokalite umožnuje vymýšľať varianty čo hrdlo ráči.
Trasa: dĺžka 22 km, nastúpaných 1767 m, celkový čas 5:30 h
Horský beh je pre mňa veľmi okrajová disciplína, v ktorej ma okrem kondície limituje aj momentálny stav kolien. Preto od začiatku brzdím Martinove maximalistické plány. Zo začiatku ideme po zvážnici, ktorá je zároveň cyklotrasou vedúcou ku Chate po Náružím. Ide o traverz, z ktorého my čoskoro odbočíme na zelenú značku stúpajúcu strmo nahor do svahov kopca Babky (1566 m).
Babky sú legálny skialpový areál, s ktorým som napodiv v zime ešte nemal tú česť. Po dlhej ceste z nížin zvyčajne preferujeme lyžovačku na väčších kopcoch. No v prípade nepriaznivej lavínovky to môže byť fajn alternatíva. Pokúšam sa predstaviť si okolitý terén pod snehom. Veľmi sa nedarí, naozaj budem musieť prísť v zime. Aktualizácia marec 2022: medzitým som si už na Babkách zalyžoval.
Zajtra nás čaká lezenie vo Vysokých Tatrách, nechceme sa rozbiť na kašu.
V stúpaní na Babky nás spomaľuje neustále obzeranie sa a fotenie. Taká ukážková inverzia sa nevidí každý deň. Po pauze na vrchole nasleduje hrebeňový úsek smerom na Ostrú. Je to prudko behateľný terén v nádhernej scenérii.
V sedle Predúvratie (1585 m) sa pripája modrá znaka od Chaty pod Náružím. Vrchol Ostrej (1764 m) obchádzame sprava, kosodrevinou porastený vrcholček nás neláka. Zo skalnatého Sivého vrchu (1805 m) sa otvárajú výhľady na Oravu a blížiaci sa hlavný hrebeň Západných Tatier.
Zhoršuje sa počasie, ponáhľame sa ďalej. Zelenú značku meníme za červenú. V sedle Pálenica (1570 m) sa naskytá prvá z uvažovaných možností na návrat – našu trasu križuje žltá značka klesajúca do Bobroveckej doliny. Zajtra nás čaká lezenie vo Vysokých Tatrách, nechceme sa rozbiť na kašu.
Magnetizmus západotatranských dvojtisícoviek je silnejší ako obavy. Napriek zhoršujúcemu sa počasiu pokračujeme po červenej na Brestovú (1924 m) a Salatín (2048 m).
V sedle za Salatínom je ďalšia možnosť návratu. Moje kolená, ktoré už začali protestovať, a hustnúca hmla prispievajú k rozhodnutiu nepokračovať po hrebeni na Skriniarky. Zostupujeme do Hlbokej doliny, ktorá sa nižšie spája s dolinou Parichvost a neskôr so žltou značkou v Jaloveckej doline.
Horné partie zostupu zo Salatína boli naozaj strmé, čo dorazilo moje kolená. Koncom túry melú z posledného. Martin by dole kopcom bežal, ja sa ledva plazím. Bolesť však prehlušujú endorfíny. Takáto túra sa v neskorý jesenný čas podarí výnimočne.
