Je pekný septembrový deň a ja sa po dvoch rokoch vraciam do vápencových platní na južnej strane Raxu. Pri hľadaní jednej z nich som naposledy v masíve Preiner Wandu trochu blúdil. Dnes s Martinom mierime do vedľajšej steny, kde v susedstve ferraty Königschusswandsteig vedie cesta Sturmzeit (6+).

Podľa Bersteigenu je Sturmzeit „plezírová“ cesta, čo by malo znamenať dobré istenie, pekné prostredie a žiadne drsné prekvapenia. No plezír sa tu nerozdáva zadarmo. Na začiatku si musíme vybojovať miesto na parkovisku v doline Griesleiten za dedinou Prein an der Rax. Hoci sme z Bratislavy vyrazili skoro, po dvojhodinovej ceste máme hendikep. So šťastím chytáme posledný rozumný flek.

Nasleduje stúpanie lesom k začiatku ferraty Hans von Haidsteig. Už sa pod ňou tvorí rad čakajúcich ľudí. Potom nepríjemná polhodina stúpania v suťovisku pod stenu. Pri nástupe do Sturmzeitu sú na skale plechové tabule. Viditeľné aj z diaľky tvoria dobrý orientačný bod. Treba si trochu nadísť a potom traverzovať, je to lepšie ako sa driapať priamo hore suťoviskom. Od auta až sem nám to trvá niečo vyše hodiny rýchlym tempom.

Trasa: Celý okruh od parkoviska a späť vrátane lezenia, dĺžka cca 6,5 km, trvanie 8 h a nastúpaných 1000 výškových metrov. Na Mapy.cz nájdeš aj výškový profil a GPX na stiahnutie.

Prvá dĺžka cesty (3-) je prakticky zhodná s bývalým nezaisteným prístupom k začiatku ferraty Königschusswandsteig (nový, zaistený nástup je priamo zo suťoviska asi o 100 metrov vedľa). Kedysi som tento úsek absolvoval so srdcom v nohaviciach a v polovici si radšej vyžiadal priistenie lanom. Teraz to prebehnem bez pocitu ohrozenia, v duchu si pripomínajúc, že práve na takýchto miestach sa stávajú nehody a treba mať rešpekt.

Najťažší úsek za 6+ je hneď na začiatku druhej dĺžky pri výraznom červenom výlome. Mierne previsnuté brucho je trochu nad moje aktuálne lezecké možnosti, ale na druhom to nejako preliezam. Po štvrtom borháku sa obtiažnosť výrazne znižuje.

Tretia dĺžka je takmer choďák s niekoľkými peknými vápencovými platňami. Perfektné trenie – keby som nemal rešpekt pred expozíciou, dalo by sa po nich vzpriamene chodiť. Štand je v mieste, kde Sturmzeit križuje VHT cestu Malersteig (3). Nasleduje štvrtá dĺžka (5+) s platňami ako za odmenu. Ľahká piata dĺžka (4-) a trochu zeleninárska šiesta (5-) utkvejú v pamäti iba tým, že si v nich treba dávať pozor na voľné kamene.

Ďalšia lezecká odmena prichádza v siedmej dĺžke (6-). Jej záver znovu tvorí exkluzívna platňa. Osmička (5) je nevyrovnaná so záverom len za tri. Absolútny vrchol dňa prichádza v deviatej dĺžke (celkovo 5+, pár krokov za 6). Krásne vyrovnané lezenie celých 35 metrov, začiatok po stĺpoch a záver na platni. Polovážne koketujeme s myšlienkou zlaniť a dať si ju ešte raz. Záverečná desiata dĺžka má jeden úsek za 5, ale inak je to už len taký dolez.

Hore sa v miernej eufórii zvalíme do trávy. Okolo prúdia davy turistov korzujúcich medzi chatou Neue Seehütte a vrcholom Preiner Wandu (1783 m). Skončili sme len kúsok od neho, preto si na zostup vyberáme čiastočne zaistený chodník Preinerwandsteig (A/B). Začína sa prakticky na vrchole a vedie exponovaným terénom k prameňu, pri ktorom sa križuje s Holzknechtsteigom. Od prameňa je to už cesta známa z rána, lesom až na parkovisko.

Od auta k autu nám to trvalo približne 8 hodín, z toho 5,5 hodiny sme strávili v stene. Dávno sme sa zmierili s tým, že nie sme rýchlostní lezci. V takom krásnom prostredí by aj bolo škoda ponáhľať sa. Jediné, čo v Sturmzeite trochu ruší, sú hluční ferratisti. Ale v polovici cesty sa ferrata odkláňa a odvtedy sme už stenu mali len pre seba. Z desiatich dĺžok boli tri exkluzívne (4, 7 a 9), v ďalších troch sme si celkom fajn zaliezli. Zvyšné štyri by nemuseli byť, ale veď to nie je umelá stena, že áno.

Použili sme jednoduché 60-metrové lano, 10 expresiek a niekoľko slučiek – borháky v štandoch nie sú spojené reťazami a ako postupové istenie sa v ceste vyskytujú aj nejaké tie „hodiny“ (sanduhr).

Fotogaléria