Jasné, že by nebol problém vymenovať tisíc dôvodov na návštevu Provensálska. Ale ostaňme pri zemi. Z júnového road tripu Bratislava – Barcelona a späť, keď sme v tejto časti Francúzska strávili dohromady asi desať dní, som vybral skromných osem tipov. Nájdeš medzi nimi notoricky známe turistické destinácie, ktoré sa jednoducho nedajú ignorovať, aj zaujímavosti mimo záberu bedekrov.
1. Arles
Starobylé mesto na Rhône turisticky ťaží z dvoch vecí: rímskych pamiatok a odkazu Vincenta van Gogha, ktorý v Arles strávil krátke, no umelecky plodné obdobie. Rímska aréna priamo v centre mesta je krásne zachovalá a doteraz v nej poriadajú corridu. Z neďalekého divadla už ostali len základy a pár stĺpov, napriek tomu miesto má atmosféru. Oplatí sa zísť aj do katakomb pod radnicou, najmä v letnej horúčave.
V rámci kombi vstupenky za 12 € sme okrem vyššie spomenutých atrakcií dostali aj vstup na rímske pohrebisko Les Alyscamps so stredovekým kostolíkom. Maľoval ho Van Gogh, Gauguin aj iní a vôbec sa im nečudujem. Je to magické miesto na okraji centra, asi na 15 minút chôdze. Pre mňa to bol naj zážitok z Arles.
Galériu Fondation Vincent Van Gogh sme nemohli vynechať. Čakali sme veľa Van Gogha, majú od neho len zopár malých plátien. Trochu sklamaní sme boli aj z toho, že mesto vôbec nežije s riekou, ktorá je tu porovnateľne veľká ako Dunaj v Bratislave a tečie v podstate cez stred mesta. Žiadna nábrežná promenáda s kaviarenskými terasami, lido či rušný prístav. Zveličene sa dá povedať, že keby Rhôna zo dňa na deň zmizla, Arles by si to ani nevšimlo.
2. Les Baux-de-Provence
Nádherné stredoveké mestečko v mediteránskom horskom pásme Alpilles. Les Baux je učupené pod rozsiahlou hradnou zrúcaninou a treba sa pripraviť na slušné davy turistov. Zaujímavé je však aj okolie s množstvom oblých skál najrôznejších tvarov. Komu sa nechce pretláčať pomedzi hlúčiky ľudí očumujúcich suvenírové obchody a utekať z hradnej veže pred francúzskym školským výletom, nech si zoberie turistické topánky a ide do skál.
S nimi súvisí ďalšia veľká atrakcia Les Baux – Carrières de Lumières. Vyťažený kameňolom využívaný ako priestor pre umelecké multimediálne produkcie. Tunajší kameňolom vyzerá úplne inak ako sme zvyknutí – po vyťažení ostáva niečo ako obrovská jaskyňa so stropom a rovnými stenami, vysoká cez niekoľko poschodí. Les Baux síce dalo meno hliníkovej rude bauxit, ktorú tu objavili, no jaskyne ostali po ťažbe veľkých bielych vápencových blokov využívaných ako stavebný kameň.
Svetelno-hudobnú show je ťažko opísať slovami. Bol to veľký zážitok, kvôli ktorému sa oplatí vystáť nejaký ten rad. Následne treba vnútri vydržať vyše hodinu (kto chce aj viac, nie je to obmedzené) prechádzajúc sa v takmer úplnej tme a pri teplote 15 stupňov. Posadiť sa dá iba v bufete v bočnom priestore. Kombinovaný lístok na hrad a do Carrières de Lumières stál 16,50 €.
Tip pre karavanistov. V neďalekom Fontvieille sme náhodou objavili perfektný camperstop. V prírodnom prostredí bývalého kameňolomu, v pešom dosahu mesta a historických veterných mlynov.
3. Saint-Rémy-de-Provence
Ďalšie čarovné miesto lákajúce na odkaz Vincenta Van Gogha je bývalý kláštor a psychiatrická liečebňa Saint-Paul de Mausole (na úvodnej fotke) pri mestečku Saint-Rémy-de-Provence. Uvidíte miniatúrnu izbu, v ktorej Van Gogh strávil jeden celý rok, a poprechádzate sa v krásnej záhrade. Áno, majú aj levanduľové pole.
V pešom dosahu od liečebne sa nachádza veľký archeologický komplex na mieste bývalého rímskeho mesta Glanum. My sme ním ohrdli, rímskych pamiatok sme už mali dosť z Arles a ďalšiu rímsku zastávku sme plánovali na nasledujúci deň.
4. Pont du Gard
Provensálska povinná jazda, ktorú jednoducho nemožno ignorovať. Stačí raz vidieť efektne nasnímaný prejazd pelotónu TdF cez rímsky akvadukt Pont du Gard a človek je namotaný. V miestnom múzeu dokumentujúcom stavbu diaľkového vodovodu pre mesto Nîmes následne žasne nad technickými a organizačnými schopnosťami ľudí, ktorí dielo záhadným spôsobom postavili bez jediného použitia Googlu.
Keď sem prídem nabudúce, požičiam si kajak a popod akvadukt sa preplavím. V jarných mesiacoch sa po rieke Gardon dá plaviť vyše 30 kilometrov, od júna už len posledný 8-kilometrový úsek pri akvadukte.
5. Le Lavandou
Príjemné letovisko na Azúrovom pobreží medzi Toulonom a Saint Tropez. V zložení turistického národa prevažujú domáci. Ak si nepotrpíš na to, že povieš kde si bol na dovolenke a každý bude uznanlivo kývať hlavou, tak na Côte d’Azur hľadaj lokality ako táto. Nebudeš musieť zápasiť o miesto pod slnkom so selfie maniakmi, čínskymi skupinami a ruskými zbohatlíkmi. Prázdno ani tam určite nebude, ale väčšia pohoda a uveriteľnejšia provensálska atmosféra.
My sme si užili niekoľko slnečných dní v pokojnej časti Lavandou, kedysi samostatnej obci Saint Clair. Zo záhradného kempu u madame Marmier sa za pár minút dalo zísť na perfektnú komunálnu pláž. Ten kemp je neskutočný. Boli sme v ňom jediní cudzinci, pripadali si ako v botanickej záhrade a vôbec neprekážalo, že so šarmantnou madame sa dalo dohovoriť len rukami-nohami.
6. Cap Taillat a pobrežná cyklotrasa
Úzky poloostrov vybiehajúci z neobývaného pobrežia asi 10 kilometrov južne od Saint Tropez. Okolo mysu Cap Taillat sa nachádzajú nádherné pieskové pláže aj skalnaté útesy nezvyčajných tvarov. Škoda, že počas našej návštevy doznievali následky lodnej havárie, pri ktorej do vody unikli ropné látky. Na pláži ležal kus stroskotanej jachty a všade boli ceduľky o zákaze kúpania (ktorý nik nerešpektoval).
Dostať sa na toto výnimočné miesto po súši nie je jednoduché. Zo strany Saint Tropez asi hodinová prechádzka, z našej strany vyše dvojhodinová. My sme sa na Cap Taillat vybrali na požičaných bicykloch a takmer sme nedošli. Pláže sú verejne dostupné a vedie popri nich aj turistická trasa. Na bicykli je však nezjazdná, takže sme sa vybrali cez vnútrozemie. Tam na nás striehol miestny latifundista s pripravenou prednáškou o tom, že túto pôdu získali jeho predkovia od Napoleona III a on rozhodne nemieni dovoliť, aby sa mu tam hocikto premával.
Napokon sa zľutoval, bicykle prikázal schovať do šopy a dovolil nám pešo prejsť na pláž. S dôraznými pokynmi v lámanej angličtine, že výnimočne môžeme prejsť dnes, ale nie zajtra ani včera. Máme ísť len rovno, nepozerať sa doľava ani doprava. A nikomu nesmieme hovoriť, že nám dovolil prejsť. Zvláštny týpek.
Trasa Lavandou – Cap Taillat. Na Mapy.cz nájdeš aj GPX na stiahnutie.
Celodenný cyklovýlet z Lavandou na Cap Taillat mal cca 60 km a nastúpali sme 440 m. Trasa na mape nie je celá, pri návrate som omylom vypol tracker, ale s malými odchýlkami sme sa vracali rovnako. Popri pobreží vybudovali kvalitnú cyklotrasu, ktorá väčšinou (ak stíhaš sledovať lajdácke značenie) vedie oddelene od premávky po násype zrušenej železnice a cez viacero tunelov.
Jeden z tunelov bol uzavretý, hoci mu na pohľad nič nechýbalo, a kopcovitá obchádzka dosť bolela. Cestou nazad sme sa rozhodli zariskovať. Podľa stôp od pneumatík sme vôbec neboli sami. Vchádzajúc do tunela som si premietal v hlave, aké výluky má naše cestovné poistenie. Kým som prišiel k bodu o vojne a teroristických útokoch, tunel bol za nami.
7. Verdon
Atrakcia z rovnakého súdka ako Pont du Gard. Verdonský kaňon a jeho tyrkysová voda nesmie chýbať v žiadnom turistickom prospekte lákajúcom na krásy Provensálska. Ani my sme neodolali, prešli si autom panaramatickú horskú cestu pozdĺž kaňonu a potom prenajali kajak pre dvoch na dve hodiny za 25 €. Je to tak akurát na nenáhlivé preveslovanie od požičovne na brehu priehrady do ústia kaňonu, potom jeho posledných dvoch kilometrov a návrat späť.
8. Moustiers-Sainte-Marie
Pri pohľade na stredoveké mestečko učupené pod obrovským skalným bralom sa mi vybavili zábery na Minas Tirith z Pána prsteňov. Možno veľká predstavivosť, ale scenéria Moustiers-Sainte-Marie je naozaj neobvyklá. Leží len kúsok od Verdonu a bola to naša posledná provensálska zastávka.
Cestou na sever sme hneď za Moustiers na rozlúčku dostali darček v podobe naozaj veľkého levanduľového poľa. Hneď sme zastali a nadšene fotili, netušiac, že najbližšiu hodinu jazdy takých polí uvidíme ešte aspoň desať a oveľa krajších ;)
