Z cesty medzi Nitrou a Zlatými Moravcami je hrad Gýmeš výborne vidieť. Aj výhľad z neho je krásny, pravda, väčšinou do dediny alebo na okolité polia. Na kráse mu to neuberá.
Rozpadávajúce sa múry zachraňuje združenie Castrum Ghymes. Ak rešpektujete ich prácu a okolitú prírodu, je možné na hrade aj stanovať – dá sa tu dokonca skryť pred dažďom. Veľkosťou patrí hrad k našim najväčším pokladom, aj keď je z neho dnes už len zrúcanina.
História hradu je košatá. Vedľa bývalo hradisko Studený hrad, o ktorom sa dnes už veľa nevie. Gýmeš postavili po tatárskom nájazde, keď kráľ Belo dovolil šľachte budovať opevnenia. Hradu sa zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, niekoľkokrát ho vypálili Turci, bojovalo a oň v stavovských povstaniach. Majitelia Forgáčovci sa väčšinou držali strany cisárskych labancov, ale jeden majiteľ sa veru pridal aj k Rákociho kurucom.
Gróf, ktorý sa nikdy neoženil, lebo to vraj sľúbil otcovi, mal mať až 46 ľavobočkov.
Treba dodať, že hrad po zničení vždy obnovili – jeho poloha na výbežku Tríbeča na kopci menom Dúň je jedinečná. Kto držal hrad, držal zem okolo – čo majitelia v stredoveku zneužívali, takže kráľovskí úradníci na nich hľadeli ako na lúpežných rytierov.
Matka vraj z neho chcela mať vojvodcu a otec obchodníka. Nakoniec sa z Karola Forgáča stál nezodpovedný záletník, teda, ak máme veriť spisovateľovi Lacovi Zrubcovi. Ten pozbieral miestne legendy a klebety o poslednom Forgáčovi. Vraj si na hrade zriadil Červený salón, kde mu dohadzovačka vodila slúžky z okolitých dedín. Poddanstvo bolo síce už zrušené, ale v hlavách ľudí sa držalo ďalej. Vrchnosti sa nehovorilo nie a bohatý zemepán si mohol na svojom panstve dovoliť takmer čokoľvek.
Keď starý mládenec Karol (Karolov bolo medzi Forgáčmi veľa) v roku 1911 zomrel, vraj sa o dedičstvo prihlásilo 40 až 80 “grófiek”. Gróf, ktorý sa nikdy neoženil, lebo to vraj sľúbil otcovi, mal mať až 46 ľavobočkov. Veľa rodín uhorskej šľachty malo na prelome 19. a 20. storočia rovnaký príbeh – pánov domu zaujímali hlavne pitky, sukne, poľovačky a hazardné hry. Dedičstvo boli schopní prehýriť v kartách.
O vzťahu posledných Forgáčovcov k hradu hovorí fakt, že oni sami dali rozobrať strechu, aby mali materiál na jelenecký cukrovar. Hrad pustol, rodina sa presťahovala do jeleneckej kúrie. Z hradu vraj v 19. storočí chceli urobiť chovné územie muflónov, ale nejak sa im rozutekali po okolí.
Z toho čo sa zachovalo, môžeme obdivovať kaplnku sv. Ignáca (jedinú zachovanú zo štyroch), goticko-románsku vežu alebo komín.
Ako sa na hrad dostať? Dlhšia trasa je z Jelenca (po ceste sa dajú zbierať huby), ale väčšina turistov volí žltú trasu z Kostolian pod Tríbečom. Z parkoviska na vrchol Dúňa to má aj človek bez kondičky za hodinu zvládnuté, športovec to vybehne rýchlejšie.
Trasa ide síce do kopca, ale iba mierne, takže pokojne môžete so sebou vziať aj deti – školákov. V peknom počasí určite stretnete viac rodiniek na výlete. Ak sa vám zachce dlhšej túry po Tríbeči, môžete skúsiť najvyšší vrch Veľký Tribeč (a Malý Tribeč hneď vedľa neho), Skýcovskú vrchovinu, alebo trebárs zvyšok Čierneho hradu. Tri kilometre vzdušnou čiarou od Gýmeša sa na protiľahlom kopci nachádza lezecká oblasť Veľký Lysec.
