Stojím na štande v južnej stene Volej veže. Lano plynule odchádza z dlaní hore k slnku za kamarátom a ja zatiaľ pozerám do doliny a na okolité štíty. Čo kopec, to zážitok.
V roku 1997 sa zúčastňujem Memoriálu Jozefa Psotku ako divák. S partiou horolezcov sa presúvam z Hrebienka po trase tretej časovky na Sliezsky dom a cestou obdivujem a povzbudzujem pretekárov. Už je po pretekoch, vonku je zima, čierno čierna tma a v horskej chate je večierok v plnom prúde. Otvoria sa dvere, priestor najskôr zaplní vzduch voňajúci chladnou tatranskou nocou a v tesnom závese sa sunie postavička smutného rytiera. Má melancholický pohľad, iskru v oku a výzvu na perách – kto so mnou ide na Východnú Vysokú? Ako keby práve vyšiel z knižky Od Álp po Himaláje. Veľa mi netreba a už spolu kráčame tmou. Tam som sa zoznámil. S Braníkom, s lezením, so Psotkovým memoriálom.
V októbri v roku 2021, je skoro všetko ako vtedy, iskra v Braníkovom oku stále rovnaká. Stále tie isté vtipy, ochota naviazať sa na lano a zažívať dobrodružstvá. Iba vlasy mu chýbajú. Včera sme riešili organizáciu 36. ročníka preteku Psotkov memoriál – ako bude vyzerať štart a cieľ, kde bude občerstvovačka a koľko potrebujeme dobrovoľníkov. Dnes lezieme na Volovke a popri istení kamaráta rozmýšľam, kde sa to začalo naozaj.
Začalo sa to doma. Pohľad na domácu knižnicu, na police s farebnou mozaikou tvorenou pekne naukladanými knihami je magnetizujúci. Obzvlášť polica, kde sú viaceré knihy a monografie o horách. Tatry, Fatry, Himaláje. Tituly ako Strmé cesty k Himalájam, Od Álp po Himaláje, Zabudni na Everest, Everest, Nanga Parbat, Makalu, Everest 1984 ma lákajú najviac a vôbec netuším prečo. Môže za to večná túžba po dobrodružstvách, hľadaní a prekonávaní sa zapísaná hlboko v našej DNA? Zo začiatku som očarený fotkami veľkých stien a hneď ako sa naučím čítať, lúskam text. Som si istý, že to začalo tam, doma, pred policami naplnenými príbehmi, vôňami, životom.
Nečakaný poryv studeného vetra a pokrik „istím“ prerušuje spomínanie. Leziem a venujem sa prítomnému okamihu, chyty, stupy, vyhriata žula, sústredenosť všetkých zmyslov a po 40 metroch prítomnosť parťáka. Štand. Čas na výmenu materiálu a zdieľanie zážitkov a spomienok. „Pamätáš vtedy, keď nás na Psotkáči štartovalo dvadsať a snehu bolo po gule?“ Smiech sa nesie dolinou.
Niekoľko ročníkov sa na Psotkovom memoriáli zúčastňujeme spolu ako bežci. Vždy koncom augusta, niekde po lezení pri pive spriadame tréningové plány a taktiku ako to zabehnúť. Ako sa pripraviť na beh, ktorý bude o šesť týždňov, a nezomrieť? Máme šťastie, aktívne lezieme v Tatrách a na terén a tatranské chodníky sme zvyknutí. Pri zostupoch, keď sa ponáhľame k výčapu na horskú chatu, môžeme dokonca hovoriť aj o behu. Jediný problém vždy máme, že „Psotkáč“ sa beží hlavne hore kopcom, sú to totiž časovky, ktoré je potrebné bežať naplno hore kopcom. A to behaním v Malých Karpatoch, kde žijeme, nenatrénujeme. Vždy nás potom šialene bolia nohy.
Tento rok sme boľavé nohy bežcov vymenili za boľavé hlavy organizátorov. Nastáva premena z malého chlapca očareného knihami, cez tuláka, lezca, bežca, až na organizátora. Ďakujem Braník, že Tvoja ochota naviazať sa na spoločné lano, zažívať dobrodružstvo a prijímať výzvy je stále rovnako intenzívna. Ďakujem Vlado, že si nás vtedy v Grasalkovičovej záhrade oslovil s otázkou, či nepriložíme ruku k dielu. Veľkú úctu k zlatej generácii československých horolezcov, pochybnosť, či práve ja viem a môžem priložiť ruku k dielu, časom vystriedala túžba vyskúšať niečo nové. Vyskúšať niečo nové poznajúc svoje schopnosti a zároveň sa posunúť k hraniciam vlastných možností, pretože bez toho by sme sa nemohli zlepšovať a meniť sa.
36. ročník Memoriálu Jozefa Psotku, jedného z najstarších vysokohorských behov v Európe, mal premiérovo úplne nový formát s dvomi trasami. Obe sa začínali aj končili na Štrbskom plese. Basic (26 km, 1600 vm) viedol po magistrále cez Tri studničky na Krivánsky hrb, odtiaľ po modrej značke a so zachádzkou na Chatu pod Soliskom späť do cieľa. Extreme (38 km, 2500 vm) k tomu pridal okruh Mlynickou a Furkotskou dolinou cez Bystrú lávku. Na pretek sa prihlásilo 156 bežcov, z toho 26 žien. Odštartovalo 134 pretekárov a do cieľa dorazilo 109. Nejlepší čas na dlhšej trati bol 4:25 h, na kratšej 2:43 h (pozri kompletné výsledky).
Pre prípravu takéhoto podujatia je spoľahlivý partner rovnako dôležitý, ako spoľahlivý spolulezec na lane. Organizátori aj touto cestou vyslovujú veľké poďakovanie všetkým partnerom, sponzorom, ale aj dobrovoľníkom za ich pomoc, podporu a mimoriadnu ústretovosť pri realizácii 36. ročníka Psotkovho memoriálu a veria v spoluprácu aj v budúcich ročníkoch, na ktoré sa už teraz pripravujú. Samostatné poďakovanie patrí SHS JAMES za maximálnu ústretovosť pri príprave a realizácii podujatia a dobrovoľníkom z Tatranskej horskej služby za profesionálne zabezpečenie trate.
