Koleno zotavujúce sa po operácii pomalšie ako by som chcel nedovolilo odštartovať skialpovú sezónu v prvej polovici decembra. Slintajúc nad fejsbúkmi som musel čakať takmer do Vianoc.
Pôvodne to vyzeralo len na veľmi jemné otvorenie sezóny na južnej strane Chopku. Na lepšiu túru chýbal sparingpartner. Na poslednú chvíľu sa však našiel, Žiarska chata mala voľnú izbu, a prvý skialpový výlet sezóny dostal grády.
Nedeľa 20. decembra, Chopok juh
Naivne som po jazde z Bratislavy zaparkoval oproti Trangoške pri nástupe chodníka na Štefáničku. Našťastie párik turistov znalých aktuálnych podmienok nás rýchlo odhovoril od zámeru trepať sa tade s lyžami. Väčšinu cesty by sme ich niesli, pričom Tomáš nemal batoh vhodný na tento účel. Pokorne som preparkoval na Krúpovú. Odtiaľ sa dalo relatívne v pohode – Zadnými Derešmi – na pásoch šliapať až na hrebeň.
Po prvej štvrťhodine sme vďaka Oskarovi zhadzovali všetky vrstvy oblečenia okrem tričiek. Príjemná zmena po trojhodinovom šoférovaní v hmle. Hore nás čakal klasický fujak, bundy z batohov sa rýchlo vrátili nazad na telo. Nevyhnutnú operáciu s pásmi sme radšej absolvovali pod strechou v Rotunde. Do preplnenej Kamienky ani nebola chuť nazrieť.
Po krátkej logistickej porade padlo rozhodnutie nezdržiavať sa a páliť dole. Horná časť Zadných Derešov bola ako-tak zjazdná, no sledujúc cestou hore zúfalcov, ktorí sa to snažili potvrdiť v praxi, sme tento variant zavrhli. Znamenalo by to 90-percentnú pravdepodobnosť poničenia lyží a 20-percentnú pravdepodobnosť úrazu. Čiže sklopiť uši a hybaj po umelo vysneženom teréne.
Rozhodnutie sa ukázalo byť správne. Kolenu som ešte veľmi neveril a Tomáš bol prvý raz v živote na pásoch, vybavený mojim starým setom. S mäkkými skialpovými lyžami sa nestihol skamarátiť a dosť sa vytrápil aj na „upravenej“ (asi si vieš predstaviť ako vyzerala okolo 13:00 pri vyše desiatich stupňoch celzia) zjazdovke.
Po motorovom presune cez Čertovicu som na Dechtároch odovzdal Tomáša neporušeného do rodinnej opatery.
Pondelok 21. decembra, Žiarska dolina
Trasa: Dĺžka 7,73 km, čas 4:10 h, prevýšenie 891 m, vystúpaných 2134 m. GPX na siahnutie
S novým parťákom Vladom sme sa stretli o šiestej večer na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Kúsok nižšie v dedine bol kvôli hmle problém udržať auto na ceste, no nám na cestu dolinou svietil Mesiac a hviezdy tak silno, že čelovky sme zapínali iba sporadicky – keď bolo treba overiť, či ten tmavý fľak pred nami je len neškodný tieň alebo tvrdý asfalt. Prvých 500 metrov napešo, zvyšných 5 kilometrov na pásoch. Záverečnú chatárskej kuchyne sme v pohode stihli. Pivo, jedlo, debata, sprcha, posteľ.
Vlado musel akciu ukončiť už napoludnie, takže sme sa vzdali chatárskych raňajok a nastavili budíky na pol šiestu. Ráno to bude tvrdé, čo sa dá robiť. Možno budeme prví, kto otvorí legálnu skialpovú sezónu v Západných Tatrách.
Tvrdé to naozaj bolo a pri výstupe sme živej duše nestretli. Na slnko sme sa dostali až pred desiatou v kotline pod Kopami. Ešte predtým sme prešvihli správny čas na odbočenie na Terasu – až po hrebienok Prostredného grúňa sme išli po modrej turistickej značke smerom do Smutného sedla. Vyliezť na hrebienok na lyžiach bolo bez šance, napešo to pustilo aj bez mačiek. Krátky, ale výživný zjazdík tvrdým žľabom a sme nad Terasou. Vyberáme si lokalitu na záverečný útok a zjazd. Vyhráva široký žľab zo sedla medzi Hrubou kopou a Treťou kopu (v sprievodcovi Mira Peťa označený ako E).
Konečne slnko. Horná časť svahu pod sedlom sa v ňom kúpe už vyše hodiny. Kým vyjdeme hore, sneh by myl byť tak akurát. Bol, ale hrozne tam fúkalo. Vlado eskamotérsky zhadzoval pásy rovno v sedle, ja som sa schoval trochu nižšie do čiastočného závetria. Aj tak mi omrzli ruky. Prvú časť zjazdu som išiel roztrasený od zimy, únavy a obáv o koleno. Druhú polovicu som si začal veriť a užil si to.
Akrobatickú pasáž cez kosodrevinu s nedostatkom snehu sme v zdraví prežili, v protismere stretávajúc Moravákov povedomých zo včerajšieho večera na chate. Pár škrabancov na sklznici patrí k tomu. Je krátko po jedenástej, Vlado uteká dole, ja si dávam na chate polievku. Kde iní začínajú, my už končíme :)
Fotogaléria
