Predsezónny tréning na prázdnom a zmäknutom Stuhlecku

Áno, „skialp“ na vyratraktovaných zjazdovkách je tak trocha zúfalstvo. Na druhej strane, je polovica novembra a natrénované výškové metre nespadnú z neba.

Prvú nádielku snehu, ktorá v blízkych rakúskych kopčekoch napadla pred minulým víkendom, sme prešvihli. A v stredu prišlo silné oteplenie s dažďom. No umelým snehom zafúkané svahy Stuhlecku vyzerajú na webkamerách stále zjazdne. O programe na voľný štvrtok je rozhodnuté.

Stredisko ešte nie je otvorené. No na ďalší deň štartujú sezónu a okolo svahov a lanoviek je celkom rušno. Naša naivná predstava o výstupe mimo zjazdoviek dolinou Kaltenbachgraben sa zráža s realitou na parkovisku pod lanovkou Promibahn. Ani nemusíme vystúpiť za auta, aby sme videli, že v lese je to beznádejné rovnako ako na zjazdovke.

Vraciame sa kúsok späť do stredu rezortu, kde sa už pár dní počas nedávneho ochladenia činili snežné delá a ratraky. Sneh celkom ujde, počasie tiež, v dobrej nálade šliapeme hore. Spoločnosť nám robí zopár ďalších šlapačov, kopec ratrakov, snežných skútrov a nejaké technické hlásenia z amplióna. Delá našťastie mlčia, asi je na ne príliš teplo – zo 4 stupne nad nulou.

Miestami hmla, miestami slabý dáždik, miestami slnko a úplne hore pri chate trocha vetra. Nič, čo by nám mohlo pokaziť radosť z predsezónnej lyžovačky. Pokúša sa o to lanovkár na skútri, ktorému sa nepáči, že si v jednom zahmlenom úseku vykračujeme stredom zjazdovky. V podstate má pravdu, ani v zavretom stredisku to v hmle nie je najrozumnejšie správanie. Poslušne sa odpraceme na kraj a už nikoho netankujeme.

Zjazd si celkom užívame, vyratrakovaný podklad je použiteľný aj pri takýchto teplotách a minimálnom množstve snehu. Hore je sneh paradoxne horší ako v dolných partiách – inverzia. Potom si to vyšliapeme a zlyžujeme druhý raz. Spolu zhruba 1600 výškových za 4 hodiny (podaktorí si strážili tepovú frekvenciu, čo im pridalo hodinu navyše :) ). A pekný tréningový deň je za nami.